Ako nájsť vnútorný pokoj, keď vás nikto nemá rád?

A syn čo robí?

@loliki tak hra sa, buď sám alebo so mnou. Jeho otec sa mu veľmi nevenuje

Písala si, že so synom ti pomáha a stará sa fakt príkladne. Ako je to teda naozaj?

@tiika ako starať sa stará. Prebali, okupe a to je tak všetko. Vonku ho nezoberie a ani sa s ním veľmi nehrá. Ale má u mňa plus za to, že nemá ho problém prebaliť

A koľko ma syn? Nuž keď sú detičky malé, veľmi otcovia nevedia, čo s nimi. Avšak na prechádzku, pokočíkovať by ho veru mohol zobrať.
Keď povieš napr. že potrebuješ navarit, či by sa s ním mohol pohrať, prejsť, čo on na to?

Ahoj. Ak chces napíš mi súkromnú správu pokecáme. Odkial si kľudne môžme aj kamosit

@tiika mal rok nedávno. Vonku na prechádzku ho zobral raz. Povedal že on s nim nikam nepôjde, on chodí do práce a chce oddychovať. Keď ja varím tak on väčšinou spí a malý sa motá okolo sporáku.

Keď otec okúpe a prebalí, to je super. Teraz motkať sa po vonku je o ničom. To sa mu nečudujem. Sedí v kočíku, alebo radšej behá? Spapká všetko?

@loliki on ani celé leto s ním nechodil. Bol ho kocikovat raz, asi tak v júni. Teraz keď je nepekne tak nechodim ani ja s malým vonku. V kočíku posedí a rád tam spí. Dám ho do kočíka tak väčšinou do pár minút zaspí. Keď nespí tak ho aj vyberiem nech si pobeha, aj to má rád.

decka v tomto veku su najzlatšie, a to by ti srdce nepuklo, keby si ho nechala napospas zlej mame a chlapovi? vsak sa trochu nad tym zamysli aj z pozicie ostatnych nielen tvojej..Tvojmu synovi sa zle nemusi diať, lebo on može byt uplne sebavedomy, mať sa rad, mat vela priatelov, prežiť lasku a nemusi citiť nijaku menejcennnost, chapeš, môže sa staviať k zivotu uplne inač na to, ako ty..na to nezabudni, každy sme iny, čo je pre niekoho koniec sveta, pre ineho vyzva, ktoru zvladne lavou zadnou

Máte tam nejaké pekné ihriská? Z kočíka vyrastie raz-dva. Pôjde aj po svojich. A doma môžu spolu stavať stavebnice, koľajnice, parkovisko.

Myslím, že by si mala otecka viac zapájať. Navyše, ak nemáš nikoho iného (mamu, kamosku, babku), s ktorými by maly obcas zostal. Veď starostlivosť o dieťa nie je len o dobrovoľnosti, ale i povinnosti byt s ním, o rozdelení úloh.
Na začiatok by som ho nechala s partnerom kvôli nejakej tvojej povinnosti (potrebuješ ísť do banky, k lekárovi, na urad..).
Vieš, v tomto si treba priznať i svoj podiel. Ak ty robíš všetko a nechavas partnera sa iba “viezť”, časom si zvykne. Potom budeš písať, ako mu všetko vadí, ako sa mu nič nepáči, že ty si najhoršia. Lenže z tvojej strany si sama povinná určiť si hranice, postarať sa o svoje potreby (mat čas len pre seba, oddych..). Mysli prosím na to a zacni cim skôr. I keď po malých krôčikoch. Nenechaj sa odradiť.

@karolinakr syn si ma pamätať nebude takže až tak by mi to nevadilo. Čoho sa najviac bojím je to že bude zažívať to čo ja, keďže sa podal na mňa.

@loliki máme tu jedno ihrisko so šmykľavkou, ďalšie s hojdackou a kúsok ďalej ďalšie ihrisko s hojdackou. V lete sme sa chodili hojdat. Ale len všetci traja spolu. Sám s ním nebol.

ty si beznadejny pripad, a už ma to začina unavovat, prestan byt taky pesimista, odkial maš, že tvoj syn bude zaživať to iste*? čo ked bude sebavedomy, oblubeny šikovny, mudry a presiahne ta daleko dopredu? ale ked ho cely život budeš presviedčat aky je nemožny, škaredy, a že ho každy bude šikanovat, uveri ti a bude sa tak spravať a sam sebe si sposobi, že mu ludia budu robiť zle,,..

@tiika ako keď mi treba ísť ku lekárovi, alebo niečo vybaviť tak väčšinou je malý s mužom. S mojou mamou ho nechávať nemôžem, lebo tá má zdravotné problémy a už nikoho iného nemám kto by ho mohol postrážiť. On s tým nemá problém. Keď ma voľno tak mi sám navrhne aby som si urobila pekne deň len sama bez malého, aby som sa išla niekam prejsť, že on ho postráži. S tým nemá problém. Len sa s ním nehrá, malý sa hrá sám.

To je celkom fajn, ako to tu opisuješ. Na tie spoločné hry ešte musí malý vyrásť. Užívaj si to, že ste spolu. Tie roky tak rýchlo ubehnú. Teraz sa Ti možno zdá, že sa to vlečie, ale deti vyrastú rýchlo. Veľa lásky a porozumenia prajem celej rodinke. 🙂

@karolinakr ja som od prírody taký pesimista, ja za to nemôžem. Ale ani sa nečudujem, keď som len počúvala aká som neschopná... Rodičia sa mi nevenovali . A nehovorím že bude zažívať to isté čo ja, ale dosť sa toho bojím

Čo s tým plánujes teda urobit, aby nezazival to iste, čo ty?

@tiika neviem

Ok, chápem, to je v pohode. Ale asi ho nejako vychovavas, nejako sa mu venuješ, niečo sa snažíš mu dať, niečo práve naopak nerobiť, alebo sa k nemu nejako správať.. ako?

Drahá autorka.
Chápem ta, musela isto mať veľmi ťažké, ani sa ti nečudujem, že to stále máš v sebe, keď to nemáš vyliečene. Mrzí ma, že ťa tu mnohé nechápu.. a myslia si, že čarovným prútikom zo seba dostaneš to, čo ti bolo roky vsugerované...
Pokiaľ je na duši nejaká rana, tak sa zahojí, až keď ju vyliečiš a teba boli aj po toľkých rokoch. Je to normálne, máš z toho traumu. Máš to ako s ranami na ľudskom tele, všetko sa vylieči, keď začneš na tom pracovať s lekárom.

Veľmi dôležité sú prvé 3 roky dieťaťa, pokiaľ to tvoji rodičia zanedbali, ako píšeš a nevenovali sa ti, a esre k tomu tam pravdepodobne boli rôzne formy psychického násilia, tak máš pokazené vzorce správania, ktoré treba napraviť.
Potrebuješ sa dostať s dobrým terapeutom "do stavu", keď si bola to malé dievčatko. Potrebuješ "preprogramovat" mozog. V čase, keď sa ti formovala osobnosť si mala dostať to najlepšie z ľudí, ktorí boli tvoji vychovavatelia/rodičia, no ty si dostala to najhoršie z nich...
Teraz dávaš to, čo si v detstve dostala.

Nie si sebecka, ako ťa tu mnohé nazvali, ale rozprávaš preto o sebe iba preto, lebo tebe v detstve tebe nebola venovaná dostatočná pozornosť. Ak by sa ti venovali, nepotrebovala by si toľko rozprávať o sebe, ale by tvoja mysel bola zameraná na iné veci. Chápem ťa, nie je to ľahké sa z toho dostať, keď ťa toľké roky ponižuju a navyše ty nemáš oporu v primárnej osobe, v matke...Následne vznikajú depresie, závislosti a pod.

Drahá autorka, liekmi sa z toho nedostaneš, ani sama!!! Určite ti pomôže nie psycholog, psychiater, ale v tvojom pripade dobrý psychoterapeut, ktorý je odborne na to vyškolený.
Skús takeho, ktorý sa zameriava na EMDR terapiu, kde sa zameriavajú na psychotraumatológiu, pretože ako som písala máš v sebe traumu.

Chápem tvoje obavy, že sa tam bojis/hanbis ísť a je to len preto, že sa ťa tam v detstve posielali. Úplne ti rozumiem. No skús to prekonať, tvoje okolie určite nemusí vedieť kam chodíš, a ak sa nevieš/nechceš vyjadrit osobne, skús svoje pocity terapeutovi vyjadriť na papier.
Verím, že to zvládneš a nájdeš v sebe Tvoju stratenú ženskost a krásu, ktorá ti bola roky odopieraná.
Potrebuješ to!

Tvoj syn vyrastá v inej rodine a za iných podmienok. Máte k nemu dobrý vzťah a venujete sa mu. Prajem veľa zdravíčka, nech ste spolu šťastní. 🙂

@bambulka003
To, že je sebec a ona bude v podstate človek, ktorý zo všetkých najviac ublíži svojmu synovi, čerpám z okolia, kde sa mojim bývalým susedom zabil tiež jeden rodič a druhej znamej zas zomreli rodičia, obom vo veľmi skorom detskom veku. Obaja sú dávno dospelí, ale do teraz s tým nie sú zmierení. Jeden čelí predsudkom z okolia a má vdaka svojmu rodičovi pred okolím nálepku či “nie je rovnako šibnutý” a nebude mat tiež psychické problémy zdedené po svojom samovražednom rodičovi, on sám to nedokáže do teraz pochopiť, obviňuje sa, že ho nechali bez opory a pomoci, lebo ho asi doststočne neľubili. Pri druhej, to je ešte horšie, je to citlivá téma, ktorú nikto radšej ani neotvára, lebo to zakazdym končí iba slzami. Toľko k autorke a jej zbabelému ospravedlneniu, “že si nebude pamätať.” To, že sa zabila, tiež raz duše musieť okolie vysvetliť svojmu dieťaťu, aj odpovedať na jeho zvedavé otázky, ona nie. Svojím zbabelým rozhodnutím dá svojmu dieťaťu minimálne doživotnú nálepku - dieťa tej švihnutej.

@bambulka003
A žiaľ, ľudia sú zlí, deti sú zlé, vdaka jej zbabelemu rozhodnutiu, lebo vyhľadať odbornú pomoc sa hanbí, ale zabiť sa, to sa nehambi sa už doživotne každý bude na jej syna pozerať cez prsty. Zažila som ako sa moja susedka rozplakala, zúfalá, lebo malé 5-rocne deti ju sikanovali - “hahaha ty nemáš otca a my mame.” Autorka vyrastala iba s jednym rodicom a sama popisuje aké to bolo trápenie a to iste chce urobiť svojmu synovi, ktorého vraj veľmi lubi. No milujúci rodič by takúto dýku do srdca svojmu dieťaťu nebodol, nehovoriac o tom, že ešte malé deti sú najviac citovo naviazané na matky, v tomto veku ma ešte separacnu úzkosť, kedy stále chodí za matkou, lebo je to jeho jediná istota v tomto svete. A ona zrazu zmizne. Tá jeho jediná istota, ktorej hlas, vôňu pozná este keď bol v brušku. Preto sú aj matky s deťmi do 3 rokov doma, lebo psychológovia robili na toto štúdie z každej strany, vplyv na detsku psychiku. Dieťaťu zarobí na doživotný psychicky problém ako vyšitý.

Autorka ako ochranis svojho syna, keď sa mu raz budú deti posmievať, že nemá matku, že jeho matka bola šibnuta a zabila sa? Lebo dnes je už na každej jednej škole šikana, sama si si ju zažila, naozaj si myslíš, ze mu to nikdy nikdo na oči nevyhodí? Nebude ho to bodať priamo do srdca? Lebo každý bude mat matku, iba on nie? Keď na neho jeho partnerka v hneve vyskočí - máš psychické problémy ako mala tvoja matka, len preto, lebo sa jej niečo znepáči na ňom, možno uplna banalita a bude chcieť mať navrch.
Keď mu tvoja matka povie - “tvoja mamička ťa nemala rada, preto sa zabila, lebo si taký a onaky (napr. neposluchaš)”
Ty mu sposobíš svojou zbabelostou doživotnú traumu z ktorej budú všetci čerpať, keď s ním budú chciet manipulovať, budú chciet, aby ich počúval, budú ho chcieť šikanovať alebo mu ublížiť. On sám si bude uvedomovať, že mama tu bola a zrazu zmizla, prečítaj si o tom psychologické knihy, to, že ešte dieťa nevie vyjadrit poriadne slovami myšlienku vôbec neznamená, že nič nevníma a necíti, on sa bude za to doživotne obviňovať, ze on za to môže, lebo sa to stalo, keď si bola s ním na materskej, cely čas, že bol zle dieťa. A ty jediná svojim rozhodnutím za to mozes, nikto iný, rozhodla si sa zbabelo, silne osobnosti bojujú.

@katkami123 Ty si zváž slová, ktoré sem píšeš. Kam chceš autorku posunúť? Doteraz trpí tým, že sa jej posmievali a ty jej ideš ešte naložiť, že je zbabelá a šibnutá? A čo si ty potom? Teraz sa cítiš lepšie, keď do nej kopeš?

Autorka ako sa citis teraz? Drzim Ti palce, aby sa Ti podarilo citit sa lepsie.

@loliki Ale veď napísala len pravdu, aký dopad by to malo na dieťa, keby sa rozhodla vziat si teraz život. To čo sú za sprosté reči, že malý si ju nebude pamätať, keď sa zabije teraz.
Ty si myslíš, že vďaka vašej podpore sa bude cítiť lepšie. No nebude, lebo ona potrebuje odbornú pomoc. Keď sa jej o rok opýtas, ako sa cíti, tak ti napíše, že rovnako a ani nebudeš vedieť, kolko anonymných tém o zabití sa dovtedy ešte založí.