Ako nájsť vnútorný pokoj, keď vás nikto nemá rád?
Ako sa s tým vyrovnať? Celý život som len každým odstrkovana, nikto ma nenávidí, dokonca ani vlastná mater, nikdy som nemala žiadne kamarátky, kamarátov. Môj život je jedno veľké trapenie
@loliki Ja si myslím, že od nej sa všetko odráža a absolútne nič neprechádza do hlbsieho vedomia. Ona to počúva od všetkých vo svojom okolí, že by mala vyhladat odbornú pomoc, voči takýmto "útokom" je imúnna a Katkine komentáre bez servítky ju nepolozia. Ale rovnako do nej neprechádza ani nič pozitívne, akokoľvek sa tu snažíš. Áno, písať bude možno ďalej, lebo ona sa potrebuje vyrozprávať a budeš tak vedieť, že ešte žije, ale žiadny posun nečakaj. Ak ťa to nefrustruje, že ide jak pokazený mlyncek, tak v tom mozes pokračovať.
@ema22270 ďakujem, mám sa stále rovnako, nič sa nezmenilo
@grof_monte_christo Nefrustruje ma to. Lebo všetko má svoj čas. A tlačením na pílu sa nemusí podariť vyriešiť problém.
Autorka, ja rešpektujem tvoje rozhodnutie, že sa tu chceš vyrozprávať , poradiť. A chápem, že sa ešte necítiš alebo si sa neodhodlala na návštevu odborníka. Každý poradil, ako vedel a uznal za vhodné. Ty sa rozhodneš sama, čo kedy urobíš. Prajem veľa lásky, šťastia a pochopenia. 🙂
@loliki
Dám tu 3 siahodlhé komentáre o tom ako svojim rozhodnutím zničí svojho syna a teba to ani nelízne ako tu môže takýto človek radiť?
@katkami123 chápem, kam mieriš a čo sa autorke snažíš vysvetliť.
No spýtam sa ta, ty sama si niekedy mala skutočne! depresie alebo myšlienky na samovraždu?
@grof_monte_christo
Kto nezažil aka je to úľava mat po rokoch symptómom konkrétnu diagnózu nepochopí…
@hugger Vlastná skúsenosť?
Nie sme v koži toho druhého a nijako ho nedonútime konať. To musí chcieť on sam. A autorka evidentne nechce. Na našej strane je lepsie to akceptovať, zmieriť sa a vyrovnať sa s tým. Nie vždy sa podarí človeku pomôcť. Tak to v živote chodí.
Keď to niekomu nerobí dobre, je z toho frustrovaný, asi by bolo pre neho samého lepšie nereagovať.
Nepomôže kritizovanie, hodnotenie, obviňovanie autorky, no ani zľahčovanie problémov či lutovanie. Skutocny záujem, pochopenie, počúvanie, úcta, respekt sú vždy lepšie, nech je ten druhý ktokoľvek a akýkoľvek.
@tiika ano ale niekedy treba aj narovinu otvorit oci hlavne ked tu sa nejedna uz len cisto o nu ale aj o jej dieta. Ja mam takisto male dieta, celu zakladnu ma sikanovali ze som prasa, bola som adoptovana, posmievali sa mi na postavu, okuliare, tvar, a to si autorka nevie predstavit co ja som tiez zazivala ale clovek musi nechat veci ist a bojovat hlavne pre svoje dieta, ja si neviem predstavit teraz ze by som sa zabila a nechala svoje dieta len koli tomu ze mna sikanovali a mne bolo ublizene….pokial to nie je zbabelost ako pise niekto vyssie, ak to nieje egoizmus tak potom je to naozaj vazny problem a autorka by sa mala dat liecit, to su fakty a netreba to tu uz obalovat krasnymi recami lebo autorka ich ma totalne v pazi ze jej chce niekto pomoct, ze sme sa jej ponukli nech nam napise ona nechce, lebo vsetko odmieta, Takze k tomuto naozaj len smer Odbornici a priznat si ze potrebujem pomoct.
@tiika
Ok. Len si myslím, že autorka v tom celom zabúda na svojho syna a čo mu raz svojim rozhodnutím spôsobí. Vždy je iná cesta a vždy je viacero ciest. Vždy, aj keď ich nevidíme. A autorka to vidieť nechce alebo jej tento pohľad chýba. Má právo sa ho dozvedieť, lebo ľudia a aj deti sú zlé, raz kvôli jej samovražde budú deptať jej nevinného syna. Nechápem také matky. Sťažuje sa ako jej matka ublizovala a ona svojim konaním, chce to iste urobiť svojmu synovi.
A žiaľ, je to egoistické riešenie. Autorky sme sa tu naľutovali na začiatku až až. Ono všetko ide mimo ňu. A úprimne? Nepríde mi nejaký dobrák, správna matka za svoje deti bojuje. Ona vidí všade iba seba. Nemá záujem sa nikam posunúť v živote, už len kvôli svojmu synovi.
@grof_monte_christo čo sa da urobit, keď človek sam nechce? Môže mat malého syna, môže jej človek napísať všetko narovinu, povedať jej vlastný názor, ponúkať pomoc, navrhnúť riešenie… a aj tak si urobí po svojom. Sama nesie zodpovednost za svoj život.
Očividne ma záujem komunikovať, písať si, odpovedať na niektoré otázky (a tým sa nad niektorými vecami zamyslieť). Ak ma niekto chut ju povzbudiť, podporiť, tak sa mu poďakuje. Vyzerá, že to je asi tak všetko.
@grof_monte_christo
@katkami123
Jedna vec je to, čo chceme my - reagujúce na autorku (silou mocou pomôcť podľa vlastných predstáv, teda presadiť našu vôľu, aby robila podľa nás, pričom psychoterapeuti nie sme- preto to považujem trošku za opovážlivosť) ,
druhá vec je, čo chce autorka - vyrozprávať sa, podeliť sa, vyliať srdce, zakričať do éteru. (Nedá sa presne definovať, čí chce od nás vyriešenie svojich problémov.)
Každý si ju predstavujeme ináč, ale ju, jej situáciu =pravdu nepoznáme, preto jej nemôžeme ani nejakú "čistú pravdu" napísať. Nechodím v jej topánkach. Ak jej psychický stav je vážny, tak nemáme na to, aby sme jej problém vyriešili.
Vidím to tak, že autorka nechce rady, nechce počuť nazory, nechce nič zmeniť (chce len akési voľnopredajne preparáty, to nie je ziadna zmena), chce byt (hlavne?) vypocuta.
Akokeby išla k psychologovi. Akurat zial MK nie je žiadna psych.poradňa..
Prečo ta nikto nemá rád? Nevieš odpoveď? Skus sa zamyslieť. Veľa ľudí robí niečo čo si ani neuvedomujú a môžu tým uraziť alebo nejak ublížiť ostatným
@loliki
Ja nikde nechcem ani jej nedávam postupy ako sa má správať alebo, že sa má správať podľa mna. Neviem prečo tu táto myšlienka padla už 2x, to ty si jej tu minimálne v 10-tich komentároch radila doookola magnézium, že sa má s ním predávkovať.
Napísala som jej realne fakty, zo života, čo som mala možnosť aj vidieť na životoch ľudí, ktorí prišli o rodičov (ako som už písala, jednému sa rodič zabil, druhej zomreli obaja) a čo si tí ľudia pretrpeli kvôli okoliu, aj vnútorne a nikdy už od mŕtvych rodičov nedostanú odpovede na ich otázky, ktoré ich trápia do teraz. Lebo autorka vidí len seba, svoje egoistické samovražedné myšlienky si ospravedlňuje iba tým, ze syn si nebude pamätať, ale že tým vytvorí synovi ďaleko viac problémov, nad tým sa očividne buď nezamyslela alebo ani nechce zamýšľať i keď to, že kopu ľudí ho môže kvôli nej (a jej rozhodnutiu) potom urážať, je fakt. Presne tak ako šikanovali ju. Jediné, čo môžeme urobiť pre svoje deti, aby zvládli raz šikanu okolia, je byt pri nich (nie sa zabíjať, aby boli na všetko samé), byť im oporou, aby boli v psychicky vyrovnanom prostredí, podporovať ich, rozvíjať v čom sú dobré. A to zároveň, ak naozaj máme záujem aj si o tom študovať literatúru, bude postupne posúvať aj nás.
Bolo tu kopu veľmi dobrých rád na tychto posledných stranách, klobúk dole pred diskuterkami, mnohé tu poskytli ohromujúce rady, aj zážitky zo svojho súkromia čím si prešli a ako sa v živote posunuli. Keď budem mať čas, prečítam si posledné strany opäť, lebo je tu veľmi veľa mudrych myšlienok. Autorke ťažko pomôcť, lebo sa len zasekla pri samoľútosti. A kto sa raz tam zasekne, ďalej sa už nedostane.
@grof_monte_christo Ale niekto reaguje na útok ako slimák - stiahne sa do ulity, iný reaguje ako dikobraz možno aj ježko a vystrčí pichliače. Obidva spôsoby môžu byť správne.
@grof_monte_christo
Toto vyšlo aj mne, toež som bojovník, asi preto obe nechápeme takýto typ ľudí - muchy zjedzte ma. Veľa ľudí má ťažké osudy, ešte aj ťažšie ako autorka, ale ona sama si je strojcom vlastného šťastia, my dve (a viaceré, ktoré tu písali s ťažkým osudom), sme to pochopili a pohli sme sa z miesta.
Poznám jednu takú osobu, ktorá žije už cez 30 rokov samolútosťou a je ako obohraná platňa, každý z jej okolia už pozná tie jej krivdy naspamäť. Žiaľ nedopadla dobre. Opakovať si len cely život to svoje doloečka dokola akopokszeny verklík ešte nikomu nepomohlo. Ja si ani nedokazem predstaviť, keby tak teraz fungovali všetci ľudia na zemi, žeby každý za každým chodil a omielal o sebe dokolečka svoje životné boľačky. Veď by sme sa zbláznili zo seba navzájom.
@katkami123 Áno poradila Mg, a som rada, že moju radu prijala a Mg je ochotná užívať. Vždy lepšie ako nič na začiatok. Verím tomu, že postupne sa dopracuje ďalej. Verím tomu, že keď príde do lekárne, tam už natrafí na odborníkov, ktorí jej poradia a dostane sa zase o krok ďalej. Autorka hľadá pomoc, ale vlastnú cestu. Agresivitou a útokmi jej nepomôžeš. Odmieta komunikáciu s tebou, keď máš takýto štýl. Buď aj sebakritická.
@grof_monte_christo Ja mám pocit, že si sa z pozície záchranára, dostala do pozície "už to nedávam", potrebujem pomoc. 🙂 My tu už neriešime autorkine problémy, ale vás dve - frustrovanú a vynervovanú, lebo autorka je v ulite -akože v bezpečí a vy dve ste z toho mimo. 🙂
@loliki Ako prosím? To nemyslíš vážne? 🙂
Ja som si len dovolila pootvorit svoje súkromie, ale ako vidím, na MK sa neoplatí ist s kozou na trh. Mazem komenty.
@loliki
Mne nejde o autorku, ale o jej syna.
I keď ktovie ako bude zvládať do budúcna úlohu matky, lebo v sebe nespracovala jedinú svoju traumu.
A v lekarni nie sú terapeuti, ale farmaceuti, tí jej dajú voľnopredajný lieky, ktoré jej traumy nespracujú. Nehnevaj sa, ale vidieť, že o tom nemáš veľa naštudovaného a cely čas triafaš do slepa.
@grof_monte_christo A nie je to tak? Ja sa čudujem, že sa tu neobjavil názor, že je to celé vymyslené. Autorka môže písať knihu, môže študovať ako ľudia zareagujú, nudí sa, hocičo môže byť pravda.
@katkami123 A čo to tak prežívaš? Si veriaca. Pomodli sa za ňu a máš vybavené. Zver svoje starosti na Pána. 🙂

@grof_monte_christo Ale nevie, komu to píše. A ty si myslíš, že po takých "pravdivých" slovách sa bude cítiť lepšie? Ak ju posielate k odborníkovi, tak asi aj tú pravdu musíš podať odborne a nie šplechnúť hocičo do tváre. Kým bude zakladať témy, tak je nažive a snaží sa aspoň vyrozprávať v nádeji, že ju niekto vypočuje. Môj názor.