Ako nájsť vnútorný pokoj, keď vás nikto nemá rád?

Prepáč ale keď máš dieťa a máš alebo mala si chlapa(neviem či máš) tak asi to s tebou také hrozné nebude nie?

Deti sa vysmievali. Nikto nevie za čo. Veľké tajomstvo. Moja predstavivosť má svoje hranice. Bola si možno žirafa, somár, zajko uško, prasiatko Pig, ježibaba. Mala si to povedať učiteľke. Sťažovať sa, ozvať sa, brániť sa. Teraz je zbytočné nad tým nariekať. Nemohla by si už konečne tým deckám po toľkých rokoch odpustiť??? Bože, odpusť im, lebo nevedia, čo činia! Teraz sa ti nikto nevysmieva, tak načo sa v tom rýpeš? Teraz vyzeráš ináč alebo rovnako? Vysmieva sa ti niekto? Týždeň tu riešime, čo bolo pred 18 rokmi. Naozaj nemáš nič iné na robote? Nemáš žiadne problémy aktuálne, tak poďme sa hrabať v minulosti. Poďme sa trápiť ešte nad tým, že si sa do 3 rokov pocikávala a nosila plienky. Alebo, že si do jedného roka nevedela chodiť a rozprávať. Povznes sa už konečne nad tým, čo bolo v minulom tisícročí! Vláčiš spomienky ako veľký balvan so sebou. A namiesto toho by si sa mohla 18 rokov tešiť, že si sa zbavila spoločnosti nejakých deciek a žiješ si svoj život. Niekto ťa má rád, máte spolu dieťa a ty pozeráš do dávnej minulosti. ??? Pozeraj na tých 2 ľudí v tvojom živote a usmievaj sa na nich.
Magnézium si vyber také, ktoré ti naozaj pomôže. Ak už budeš mať dosť Mg v sebe, prejaví sa to jeho laxatívnym účinkom. Kým to nemáš, zďaleka nie si predávkovaná. Ale treba aj Ca, naštuduj si to.

@loliki Dobre, nechcela som to napísať, lebo mi je z toho ťažko a aj smutno, ale napíšem to. Vraj vyzerám jak opica a z toho sa mi posmievali. Prezyvali ma planéta opíc. Jeden spolužiak si kreslil môj ksicht na lavicu. Potom som sa z toho rozrevala a tiež sa z toho smiali že som malé decko a revem. A ver tomu že cez to by si sa nepreniesla ani ty, ani nikto iný. Ale ten kto nezažil šikanu na škole to nemôže pochopiť. A myslíš že som to nevravela triednej? Alebo mojom rodičom? Ich odpoveď bola nezaluj. A nemali záujem to riešiť. Cez to sa fakt povzniesť nedá, ja mám z toho psychiku zničenú, doteraz na mňa príde slabá chvíľa a chce sa mi z toho trvať. a sa bojím toho aby to isté nezazivalo moje dieťa. A tým debilom čo ma psychicky zničili mám odpustiť? Ani náhodou, ani keby sa priplazili na kolenách a žiadali má o odpustenie tak im toto neodpustím.

Ďakujem za dôveru. Teraz sa častujú deti inými nadávkami. Už to ani neberú ako nadávky, ale ako súčasť ich slovníka. A škála nadávok a vulgarizmov je ozaj široká. Preto Ti položím ďalšiu otázku: 1. Ako Ťa to mohlo psychicky zničiť? A čo máš z toho, že im neodpustíš, že sa budeš ešte 10-20 rokov hnevať? To je na čo dobré? Aké sú z toho výhody? 2. Teraz to vidíš ako, čo si mohla / mala urobiť, aby to prestalo? Čo by si urobila teraz? Ako by si reagovala? (Utiecť? Zlikvidovať agresora? Aspoň mu nejak ublížiť-vrátiť mu to- pomstiť sa? Asertívne- porozprávať sa, povedať, že si to neželáš, vadí ti to...? Riešiť problém u vizážistky?) Čo sa malo stať? Ako sa to malo riešiť?

Nechceš ísť k odborníkovi, pretože ľudia, ktorí ta nenávidia, ti hovoria, že si blázon a cvok a podľa teba by sa to tým potvrdilo.
Blázon alebo cvok clovek je alebo nie je. Nič na tom nezmení skutočnosť, či to niekto hovorí alebo nie. A ani to, či sa lieči alebo nie. Blázni sa liečia u psychiatra.
Ty však potrebuješ psychológa a k nemu chodia ľudia s najrôznejšími problémami. Podľa toho, čo a ako píšeš, nemáš žiadnu psychickú chorobu, skôr duševne problémy.
Sama si si doteraz nedokázala pomôcť. V tvojom okoli sa asi tiež nikto nenašiel. Tu na MK ti síce poradia, nápisu svoj názor, ale tým sa tvoje problémy nevyriešia. Čo myslíš, že bude nasledovať? Čo sa zmení, keď tato diskusia skončí? Prestaneš sa trápiť? Ak nie, čo budeš robiť potom?
Ty rozhoduješ o svojom živote. Ty si zan zodpovedná. Ani tvoja matka, ani bývali spoluziaci, ani ti, ktorí ta nemajú radi, ani partner… si to ty.
Psychológa môžeš vyhľadať i online alebo osobne. Vôbec nikomu to nemusíš vesat na nos, absolútne nikto sa to nemusí dozvedieť. Ak dokážeš tieto veci písať tu, dokážeš ich aj nejakému odborníkovi, ktorí ti najskôr vie pomôcť. Prajem ti dobre rozhodnutia vo svojom živote.

Už toto je chybny postoj, keby sa plazili po kolenach a prosili o odpustenie - neodpustim..Keby sa niekto predo mnou plazil, a vidim, že mu je to uprimne luto, aspon zvážim či odpustím
A robiš sa ako by iny neboli zranení, ja som ake rany dostala od mužov - som si povedala, že to je riadny primitiv a viac im nevenovala ani myšlienku
Zijeme na zemi, kde su ludia zli a dobrí a vždy stretneš jednych aj druhych...Dokonca ti najvačši zločinci sa možu zmenit
Len nechapem, toto samotne je vec, pre ktoru si sa chcela zabit?
A tvoja mama? Povedala by som jej svoje a prerušila kontakt, kym sa mi neospravedlní
A okrem toho maš muža a syna
Moc velku vahu davaš tomu, čo druhi hovoria Vela ludi sa zabilo kvôli šikane na internete - ale zas je veĺa dobrych ludi aj krestanov, ktori by ti pekne povedali..
Sa nemôžeš nechat zlomiť
Ďalšia vec - pomoc odbornikov odmietaš a chceš sa čajom liečit. Tak uznaj, aka je len toto blbost..
My ti tu všetky môžme radit od rana do večera, ak si z toho nič nezoberies, rozhodnutie je na tebe..
Sylvester Stallone to vystihol presne - sme na bojisku

Porzri si film s Drew Barrymore Nepobozkaná o šikane na strednej škole, kt..skonči happy endom
Možno ti to trochu zlepší náladu

@karolinakr
Presne si vystihla tú myšlienku, autorka si myslí, že jej osobnosť definuje to, čo o nej hovoria druhí ľudia a asi pokým všetci na zemi o nej nebudú pekne hovoriť, tak si to až príliš pripúšťa. Ľudia sú rôzni, nikdy nikto nevyhovie všetkým, vždy sa nájde niekto, kto nás nebude mať rad pre niečo, taký je život, len autorka si názory druhých berie až prehnane osobne a stavia na tom svoj život. Stačí sa pritom len odstrihnúť od blbcov a žiť si svoje. Mna by viac trápila moja matka ako decká zo ZŠ, ona mi je predsa bližšia a rodina, tá mi mala byť hlavnou oporou a keď nebola a nie je, nebudem sa s nou kontaktovať.

Inak, trochu mi autorka pripomínas moju susedu, zároveň bola mojou spolužiačkou na ZŠ. Ma vážne psychické problémy (môžu za to jej rodicia a prostredie v akom vyrastala) a tiež odmietala medikamnóznu liečbu, išla sa velice čajmi liečiť. Len žiaľ, keď raz mozog nefunguje ako má a nevytvára všetky hormóny a latky ako má a dotyčná chcela tieto latky, ktoré by dostávala v liekoch, nahradiť čajmi,… no stretla som ju po 9-tich rokoch v mojom rodnom meste na ulici a zľakla som sa jej, čo sa z nej stalo, ani som ju spočiatku nespoznala, myslím, že jej už nič nepomôže, aj keby už začala tie lieky konečne užívať.

@lenagawel fu, to je hlboka myšlienka, ja by som sa tiež mala zbavit toxickych myšlienok voči samej sebe

To čo si napísala 9.11. je dostatočný dôvod na to, aby si navštívila psychológa. Ak máš pocit, že máš zničenú psychiku, tak to sa rieši presne u psychológa. Ja nie som psychológ a lepšie ti už neviem poradiť.
Pozri si toto:

@karolinakr nechcem ísť ku odborníkovi, chcem sa skúsiť vyliečiť bez neho. Ja viem, ja si to uvedomujem že mám depresiu a mala by som vyhľadať pomoc, ale psycho odborníka odmietam. Posielajú ma tam ľudia ktorí ma neznášajú a nemyslia to v dobrom tak načo tam budem chodiť?
Áno presne toto bol ten dôvod kvôli ktorému som nechcela chodiť do školy, neucila som sa, prechádzala som z ročníka do ročníka so štvorkami zo všetkých predmetov a mojim rodičom to bolo jedno. A chcela som sa hodiť pod vlak. Len keby mi to nevyšlo tak ma strčia na psychiatriu a to som nechcela. Moju mamu som každý týždeň prosila nech ma preloží na inú školu, tak len sa vyhovárala že či si myslím že inde by mi bolo lepšie. Že aj inde by ma šikanovali a ona má nebude inde zapisovať.
S mojom mamou som sa o tom snažila minule porozprávať, ale odišla som od nej s revom a zabuchla za sebou dvere že popadala omietka. Ona si nie je vedomá toho že niečo zle urobila, že to tam boli zlaté detičky, a bolo nás v triede malo, že to bola škola v dedine a keby som chodila do mesta na školu tak nás bude v triede raz toľko. Samé výhovorky. A povedala že sa mi nemá za čo ospravedlňovať. Chcem s ňou prerušiť kontakt, ale zase ja som jej jedine decko a dosť jej pomáham lebo už je odkázaná na pomoc. Áno, po tom všetkom, aj keď si myslím že to jak sa správala ku mne si žiadnu pomoc nezaslúži.

@tiika presne tak, tí ľudia mali také reči že navrieskali na mňa že choď sa liečiť a podobne. Preto tam nechcem ísť. Nepovedali síce akého odborníka mam navštíviť, ale to je jedno, lebo tam nechcem ísť. Ja sa jednak hanbím ísť ku psychológovi, lebo ako sa poznám ja sa u neho zaseknem a nepoviem jedno slovo alebo poviem všetko a sa tam rozplačem. Skúsila som ešte v lete tu online poradňu, ale nič mi to nedalo.

A nahodou som videla na fcb prípad, že baba spachala samovraždu.Bola v triede šikanovaná, a rodicia ju nechceli dat inde, tak sa v škole zabila na zachode.Bola to Poĺka, v UK a prekrásna baba..Vieš, takže hoci si škaredá, ako hovoriš, si možno silnejšia, než si mysliš..
Tak sa nevzdávaj 🤞

@loliki tak keď každý deň od prvého do deviateho ročníka ti deti v triede robia zle, každý boží deň, od piateho do deviateho navyše sa ti vysmievajú že vyzeráš ako opica, kreslia si tvoju tvár na lavicu, na tabuľu, bijú ťa s rozkom po hlave, dostanes pár kopancov do nohy až tak že tam mas modrinu tak teba by to psychicky nezničilo? Dokonca sa to stalo pred učiteľkou, ja som sa tam rozrevala a vôbec ju nenapadlo im dačo povedať a začať to riešiť.
To že ma psychicky zničili, že zo ZŠ som vyšla v roku 2006 a doteraz mám také stavy že sa mi chce revat kvôli tomu čo mi tam robili. Matke to vyčítam doteraz a len to mi povie že nie som normálna po toľkých rokoch to riešiť. Je síce pravda to, že už to naspäť nevrátim čo bolo, ale odpustiť im neodpustím. Ani keby ležali na smrteľnej posteli. Mne ostali psychické problémy, rocniky som ukoncovala každý rok so štvorkami na vysvedčení, lebo ani náladu učiť sa som nemala a každodenné chodiť do toho pekla ... Oni školu skončili úspešne s jednotkami, dostali sa na vysoké školy pokiaľ viem a ja?... Bolo aj začiatkom roka stretnutie spolužiakov, prišla mi pozvánka na FB, odmietla som.
Mala som chuť nechodiť do školy, ale nič som nepocuvala len to že keď nebudem chodiť do školy tak pôjdem do polepsovne. Len toto opakovala. Teraz keby nič neriešila škola a moji rodičia tak určite idem na políciu že čo sa s tým dá robiť a určite by som išla na inú školu, aj keby som ju mala striedať každý mesiac.

Čo su to za reči ani na smrtelnej posteli neodpustím? vela veci odveje čas
Vezmi si, ze aj ty si urcite niekomu nechtiac ublížila keby ti povedal, že ti ani na smrtelnej posteli neodpustí? pozri si ten obrazok so železom a hrdzou
Ničiš samu seba, nie ostatných
A takto sa ambasadorkou nikdy nestaneš, zmysel tvojho života je sa uzdraviť a byt skvela matka a manželka, nie pomstychtivý zatrpknutý človek
Psychologa odmietas, Boha odmietaš...povrtaj sa vo svojom vnutri..Spyraj sa sama seba - som bezuhonná? asi ne.Každy robime chyby a tí zraneni ludia obzvlašť, lebo nevedome pichaju tymi ostňami, ktoré dostali...
Možno si to odnesie tvoj syn a muź a to predsa nechceš
Chceš, aby ťa milovali a nie pykali za hriechy, ktoré na tebe spáchali iní...

@karolinakr ako som už písala veľa mi ublížili, zničenú psychiku kvôli nim mám, do konca života sa to so mnou bude vliect a ja im mám ešte odpustiť? Nikdy. Nie som dokonalá, určite som aj ja niekomu nevedome ublížila, šak to asi každý, lenže tie detiska mi neublížili nechtiac. Oni to robili schválne, mali z toho zábavu že mne to ubližuje. Nemyslím si že som pomstichtiva, prečo? Len preto že nechcem odpustiť?
Ja syna milujem najviac na svete, a určite nechcem aby trpel či už kvôli mne alebo kvôli niekomu inému.

Je to už 20 rokov a ked takto rozmýšlaš, máš sakra problém
To to už je na tebe.Rob ako myslíš..Chcela som ti dať pohĺad z inej perspektívy
Ale nie je moja uloha ťa tu meniť
Na niektoré veci dorastieme časom

Z nahromadených a potlačených negatívnych emócií môžeš jedného dňa vážne ochoriet, dostať rakovinu alebo inú vaznu chorobu, všetko v psychike má presah do fyzického tela. Toto naozaj chces? Stoji ti to za to? Nie tie detiska, ktoré ti ubližovali, ochorejú, ale ty.

Podľa Tvojho opisu, tvoje detstvo vyzerá divne. Treba nájsť problém, uvedomiť si a vyjadriť svoje pocity. Myslím, že v tomto si už urobila pokrok. Teraz moja otázka: Pomohli Ti diskusie tu na MK? Vedeli sme Ti užitočne poradiť, alebo aspoň vypočuť? Čo očakávaš Ty od tejto diskusie? Myslíš si, že dokážeme vyriešiť Tvoj problém?
Ja neviem, ako by som reagovala na Tvojom mieste. Ja sa snažím vnímať a pochopiť Tvoju situáciu, ale nie som psychológ. Nerozumiem, prečo nezasiahla matka ale ani otec, ak si sa sťažovala na školu. Mali len teba. Nerozumiem, prečo nezasiahla učiteľka. Ale taktiež nerozumiem, že by niekoho bavilo denno-denne Ti robiť posmešky. Na druhej strane nerozumiem, ako si môžeš nechať, aby ťa bili rožkom po hlave. Nemyslím si, že to bolí, v podstate o nič nejde, lebo tým nikomu nespôsobia úraz. Z toho opisu mi vychádza, že si sa nebránila. Nedala si dostatočne najavo svoj nesúhlas. Príčinu možno treba hľadať tam, že si jedináčik. Doma sa ti nevysmievali a nebola si zvyknutá na detský kolektív. A deti sú rôzne. Mala si ísť na tú stretávku a poriadne im to vykričať, každému osobne, ako si si ich zapamätala. Možno by sa po čase niekto ospravedlnil. Ďalšia príčina môže byť citlivá povaha - typická pre melancholikov. Opisujú to ako plastelínu, čo tam zatlačíš stačí len troška, bude to tam zatlačené dlho. Naopak sangvinik je ako molitan, stlačíš, kopneš a vráti sa do svojho pôvodného tvaru. Možno tvoja mama je niečo také, nerozumie, ako ťa niečo môže trápiť, veď tie deti boli dobré. Len akurát k tebe nemali dobrý vzťah a Ty si bola asi uzavretá. Pre nich ako taká lopta, do ktorej môžu kopať. Neviem, či som to dobre pochopila. Svoje zranenia musíš vyliečiť. Dokážeš to. 🌹 Len ozaj na to treba odbornú pomoc. A neboj sa sĺz, každý plače, keď hovorí o svojich bolestiach. Sme ľudia. Urob to kvôli sebe a kvôli svojej rodine, aby mali doma šťastnú mamu. Buď dobrá aspoň Ty sama k sebe. ❤

Ako sa chceš skúsiť vyliečiť bez odborníka?
Ako by si sa citila, keby pred psychológom plačeš alebo sa zaseknes?

Ja chápem, že je ťažké sa mať rád ak máš pocit, že ani matka ani nikto nemá rád. Ver mi, a to je 100% istota, že niekto na svete sa nájde kto ťa bude ľúbiť. V prvom rade, ale sa musíš naučiť mat rada sama seba a to sa sama nenaucis. Chod k psychologovi alebo napr do kostola ak si veriaca. Mala by si začať napr pomáhať, chudobným ci chorým ludom, osamelým v domovoch a pod. Zistíš, že sú ľudia ktorí chcú lásku ako prijímať tak aj rozdávať. Na svete je veľa zla, ale ja stále verím, že ľudia chcú lásku. Mnohí ju len nevedia zo seba dostať resp nevedia kde ju majú v sebe lebo si ju životnými krivdami ukryli niekam hlboko dovnútra.

@tiika chcem to vyriešiť bez neho, ale neviem ako. Asi magnéziom, alebo voľnopredajnými liekmi. Keby som sa zasekla a nepovedala nič alebo by som sa tam rozplakala bolo by to blbé, to by som nechcela

@loliki veľa z vás mi tu radili odbornú pomoc, že mám vyhľadať psychológa alebo skúsiť psychoterapiu. Ja si všetky vaše rady vážim a ďakujem za ne. Nevravím, že máte za mňa vyriešiť môj problém keďže to sa nedá, to musím vyriešiť sama. Psychológa alebo psychoterapeuta nechcem navštíviť , chcem sa pokúsiť dostať z toho bez neho.
Mama má nemala celý život rada, keďže ona sa mi sama posmievali za to ako vyzerám. A sama ma ponižovala pred každým, aj pred rodinou. Otec bol každý deň ožratý, s tým som sa o škole nerozprávala, len s matkou. A tej som sa každý deň sťažovala, revala, prosila som ju o preloženie, ale nemala záujem to riešiť. Ja som sa inak bránila, vravela som im nech mi dajú pokoj, rozrevala som sa z toho, ale potom do mňa zaparali ešte viac. Takže ich to proste bavilo, mali z toho zábavu vlastne. Robili to pred učiteľkami, dokonca aj pred triedou a vôbec nič im nepovedala. Na stretávku som nechcela ísť, lebo nemám záujem ich vidieť a ani nečakám od nich žiadne prepáč. Čo by som mala z toho? Nič. Oni by mali dobrý pocit že sa mi ospravedlnili (ak by to mysleli úprimne) a mne ostali rany na duši a zničená psychika, a to sa nezahoji asi nikdy. Ako som už písala veľakrát, odborník pre mňa neprichádza do úvahy. Ale ďakujem za krásne slová, vážim si to
inak to s tou plastelinou si presne trafila. Ja som proste taká povaha.

@barbie2023 tak moja mama má nemala rada, hovorí síce že to nie je pravda, že mi šibe, čo to mám za reči, že každý rodič miluje svoje dieťa, ale keby ma mala rada tak toto by nedopustila. S priateľom to nie je moc ružové, často sa hádame. Jedine myslím že ma ľúbi môj malý syn. Veriaca som bola, dobrovoľne som si spravila birmovku. Ale sa mi otvorili oči a už pochybujem v existenciu nejakého boha po tom všetkom čo som prežila.

@grof_monte_christo keď som bola mladšia tak som túžila dostať nejakú rakovinu, ktorá by netrvala dlho a odišla by som z tohto sveta.

Ideš jak pokazeny mlynček.Ty si beznádejný prípad fakt.
Maš pocit, že ini ĺudia nemali problémy? To, že to nepíšem na internet, neznamená, že sa to nestalo
Ked ja som našla vychodisko, najde ho každý
Ked človek nechce, to už je horšie..

Odbornú pomoc odmietas, Bohu sa ruhas. Povedz mi, ako sa ty chces z tohto pekla dostať?