Ako odísť z nefunkčného vzťahu, keď nemám nikoho?

Aj jeho si predsa nejak našla, to isté môžeš spraviť aj po rozchode.

To je tvoj najvacsi problem ze nevies byt sama . Preto si v zlom vztahu a mozes sa to zas zopakovat . Kym sa nenaucis samostatnosti . Ja som zila rozne po svete na zaciatku vzdy “ sama.” A to ti da vela. Vediet sa spolahnut na seba byt spokojna Proste žit . Riad sa heslom ze radsej sama ako s blbcom alebo v nefunkcnom vztahu aspon budes v dobrej spolocnosti . Jedine ze nemas ok vztah sama k sebe a z toho vychadza tvoja zavislost na tom druhom . Nikdy by si nemala koncit jeden vztah stym ze Rovno skaces do druheho Lebo to mas velke dance ze skocis z dazda pod odkvap . Byt sama ma tiez svoje caro nie len zodpovednost ale aj sloboda tam je . Nemusis robit kompromisi nemusis nikomu nic vysvetlovat a si uplne free .

Mať 24 je úplne super ved to nieje ešte žiadny pokročilý vek. Určite sa neboj keď ho opustis ze zostaneš sama. Polovica žien ktoré majú dieťa nepoznajú nič a nikoho len domacnost, povinnosti, svojho muža a deti a to už majú viac ako 40. Keď sa im do.... život tam by som pochopila tu obavu ze co ďalej. Ale v 24 si určite nerob starosti ze zostaneš sama.

Áno, ja som bola rok v podobnej situácii. Všetok voľný čas som trávila s bývalým, mala som síce spolužiačky na VŠ, s ktorými som počas semestra trávila čas, sem-tam sme šli ja kávu, ale zase nie je to nejaké hlboké priateľstvo. A samozrejme, keď sme sa rozišli, tak som sa bála, že čo ďalej, ale odvtedy som spoznala dosť ľudí, aj musím povedať, že sa oveľa viac socializujem ako vo vzťahu s ním. Takže nemyslím, že si beznádejný prípad. Hlavne si uvedom, že byť sám je oveľa lepší prípad ako byť v zlej spoločnosti. Ten začiatok po rozchode býva najhorší, u mňa to boli prvé dva týždne, u niekoho to môže byť aj dlhšie obdobie, tak sa na to priprav. Ale keď vydržíš, potom sa to už iba zlepšuje. Držím palce 🙂

Myslela som, že nevieš odísť, lebo nemáš kam, keď nemáš nikoho. Ale ty máš milujúcich rodičov! Šup, šup, naspäť k nim.

Skus si rozanalyzovat, coho sa vlastne na samote bojíš? Co konkrétne to je? Ake situacie?
Máš 24, si na papieri dospela, ale mala by si aj dospieť....

Čo si pes, že musíš ísť niekam v doprovode na voditku?

Že nemas nikoho! A koho by si chcela ? Veď máš milujúcu rodinu a to je najviac... V tak mladom veku sa báť že nestretnes niekoho iného ? Veď práve keď sa oslobodiš od hentoho, tak otvoris dvere aj srdce niekomu novému. Len sa neponahlaj, nehraj sa na vrchu, ale konečne sa nauč byť a žiť aj sama do sebou. Občas zavolaj kolegyne po práci nech idete na drink, zmrzlinu, občas kamošku, spolužiačky, stretni sa s rodinou, nájdi si koníček, v nejakom centre voľného času krúžok , dobrovoľníctvo a uvidíš ako dospeješ a naučíš sa mať svoju hodnotu. Svoju, nie ako prívesok niekoho.
A vek ? Ja som si našla partnera keď som mala raz toľko rokov ako ty, a to som teda nebola atraktívna samica 😍

Ja mať zase 24,tak ani by som nerozmýšľala, že by som neodišla. Nemáš hypotéku, deti... Máš rodinu,prácu. Tvoj jediný problém je,že si na ňom závislá, doslova.

Ty by si si dokonca cielene mala naordinovat samotu nachvilu. Aby si nasla seba.

V podstate dlhu vyvojovu fazu svojej osobnosti si stravila s niekym, s kym to nefunguje. Pozri, kam ta to sformovalo. V cloveka, co si neveri.

Hlavne neurob to, ze obratom sa vrhnes do vztahu s prvym chlapom, co sa bude tvarit, ze ma zaujem. Lebo presne tieto typy vyhladavaju zenu, co bude na nich visiet a oni si s nou budu robut, co chcu.
Pouziju tvoje vnutorne obavy ako zbran proti tebe.

Ja som ako 24 ročná po skončení VŠ odišla do zahraničia na letnú brigádu a tam som spoznala kopec nových ľudí, s ktorými som v kontakte dodnes. Čo sa tíka zoznámenia máš kopec možností, začať navštevovať nejaké krúžky, aktivity, veľa skupín na zoznámenie je na sociálnych sieťach, treba nájsť podľa oblasti záujmu. Spoznať začať sa stretávať, počúvať a hlavne hneď nevhupnúť do ďalšieho vzťahu. A vždy budeš mať milujúcich rodičov. Strach je najväčšia prekážka, ktorú treba prekonať, aby si sa vedela v živote pohnúť ďalej. A zmeniť myslenie, začať hľadať na živote to pekné. Poďakovať sa za rodičov, za svoje zdravie, zdravie rodiny, za všetko pekné, čo sa ti cez deň stane. Takýmto terajším myslením si privoláš depresiu a zdravotné problémy, zacyklíš sa na niekoľko rokov do toho a potom sa do normálu bez odbornej pomoci nevrátiš.

Mas milujucu rodinu a tvojim dalsim vztahom by mali byt pravidelne rande s psychologom, on ta vypocuje a mozno Ti v niektorych veciach da inu perspektivu. Inac pojdes od jedneho debila k druhemu len casom pribudnu deti a igelitka. Nieco Ti chyba ale nie je to chlap … z nejakeho dovodu nevies byt sama .. ale tu Ti nikto nepovie preco.

V TVOJOM veku? Čo si starenka v dôchodkovom veku? Veď si sotva odrastené decko (mentálne evidentne ani to nie), v akom inom veku by si mala spoznávať davy nových ľudí? Byť sama nie je žiadna telesná ani psychická vada. Práve naopak. Je to vynikajúci spôsob poznať sama seba a vlastnú cenu a nezavesit sa na prvého okoloidúceho idiota, len aby si nebola sama. Uvidíš, koľko ľudí a aj nových priateľov získas, keď budeš sama sebou a nie len príveskom nejakého blba. Milujúca rodina je k tomu dalsi obrovský bonus navyše.

Pre pána ,veď to je tá najľahšia a najlepšia možnosť,keď nemáš deti.....(Máš extemne možnosti a spôsoby ako spoznávať ľudí )Zbalit príručnú batožinu a odchadzas
Čo matky,čo nikoho nemajú a majú od 1 až x deti? .
Bývanie ste mali ako riešené?
Ty s ním chces ostať len z pocitu,že nikoho nemáš,ale keď si s ním,tak ťa ničí ...
Prečítaj si niečo o spoluzavislosti....

Preco sa bojis byt sama? Chod ku rodicom, zacni odznova, mas zazemie, co je super. Staraj sa o seba, uzivaj si zivot s rodicmi, v praci. To sa ti zda malo? Niekto nema ani to, ani rodicov ani pracu, vtedy je tazke odist!!! Vykasli sa na chlapa, s ktorym nemas stastny zivot. Nic ine sa robit neda, uvedom si. Pokial neodides nic sa nezmeni!
Neskac hned do dalsieho vztahu, s takymto sebavedomim a strachom prilakas dalsiebo blbca, s ktorym nebudes stastna. Nauc sa by sama, aby si nebola zas a znova zavisla na chlapovi v nefungujcom vztahu. Ine sa robit neda

No veď nemas cas na ziadne kamosky lebo si len s nim. Neboj ked odídeš otvoria sa ti moznosti, zavolat kolegine na kavu, zacat chodit medzi ludi do posilky, alebo nejake ine skupiny ja neviem naprikald turistická, cestovateľska, tancovanie je ich milion. Tam sa spravidla spravia super partie. Budes mat svoj klud, mozes citat knihy, pracovat na svojom sebarozvoji. Mas 25 rokov, nie 60 rokov.

Odid, prenajmi si byt s nejakymi mladymi dievcatami v tvojom veku, daj si cas sama na seba a opat sa das dokopy a najdes si aj kamosky - mozno prave medzi.tymi spolibyvajucimi, ci kamosov.

V tomto veku?Preboha,veď máš jen 24 ,máš milujúcich rodičov ,tak sa vráť domov,daj sa dokopy,nauč sa fungovať sama,a odrazia sa.Lydia začínajú nový život aj po 50. Tak šup,porád sebe,čo by si poradila iným,veľa šťastia.

"už aj tu párkrát rozoberala v anonymných diskusiách" - a este kolko diskusii potrebujes? vies co mas robit, tak to urob...v 24r ako baby vyssie pisali, nevediet byt a fungovat sam, nie je v poriadku, cize ty nie si v poriadku...a pokial to neurobis, budes cely zivot zavisla na niekom, kto sa bude snazit ti tuto skusenost umoznit

stačí sa naučiť žiť sama so sebou

Radšej byť sama ako sama vo vzťahu. Neviem akurát pochopiť,ako sa dá mať "vzťah v srackach"a zároveň sa pri tom človeku cítiť šťastná a sama sebou.

Ahoj, ja neviem aké máš problémy, ale ja som teraz učím žiť bez partnera (aj keď mám novú známosť). Bola som roky extrémne fixovaná až závislá na partnerovi, boli sme spolu 17 rokov, mám 35, je to veľmi ťažké, učím sa doslova odznova “chodiť”, aj keď som v mojom živote bola šťastná, naplnená, milovala som, rozhodla som sa pre rozchod z rozumu. Navyše mám veľký strach, či ešte dokážem byt niekedy šťastná, spokojná, mám obavy či som neprišla o všetko mojím rozhodnutím.

@jaskolka dá sa to, lebo si na tie sracky naučená

Preboha píšeš ako by si bola sirota bez zázemia. Skvelí rodicia sú nikto?????

No teda,na toto musim reagovat.
Ved pises ze mas millujucich rodicov,tak ako mozes tvrdit,ze nemas nikoho.
Napisem ti moj pribeh: ja som sa velmi mlada vydala-nieco po 18tke.vsetkoo sa potom posralo-vsetko!!!
Mala som tiez milujucich rodicov a ja som sa teda vobec nad tym nezamyslala,ze budem sa citit sama.
Naopak-dakovala som Bohu za tych rodicov-lebo som sa mala kam vratit a zacat odznova
A mne prave to inponovalo,ze zasa mozem byt doma sama sebou.tak by som ti radila ist domov,venujes sa kope veciam ako pises,venuj sa tomu,a sebe a rodicom a isto stretnes este niekoho,s kym budes stastna.ja som vtedy nikoho nehladala ani nechcela ani pocut o nikom a predsa si ma nasiel ten pravy...
Ved si mlada baba pre boha,mas cely zivot pred sebou
Tak si zacni vazit sama seba a nezostavaj s niekym,kto ti ublizuje

O čom ty hovoríš ze si nenájdeš partnera a kamarátov "v tomto veku". V akom veku, ved máš 24,nie 50.🤦🏼‍♀️