icon

Ako prekonať bolesť po strate blízkeho?

4. júl 2025

Viem ako sa hovori ze to chce cas..no pravda je taka ze s odstupom par tyzdnov mam pocit ze je to pre nas este bolestivejsie. Co vam najviac pomohlo v tychto tazkych chvilach? Take rady ako dostavam od ludi okolo seba, ktori to sami nikdy nezazili, ze sa mam nejako rozptylit a robit co ma bavi atd to nechcem. Fungujem momentalne tak, ze spravim co treba a to je cele. Nemam chut ist medzi ludi, proste nic.

Strana
z2
avatar
balerina2025
4. júl 2025
@belasy_motylik

Včera bol mesiac keď som pochovala mamu. Paradoxne, prvý týždeň, dva som síce veľa plakala a bola neskutočne smutná, ale až potom nastalo obdobie kedy mi bolo ešte oveľa horšie. Doteraz je to zlé, keď som triedila jej veci na vyhodenie, vyberala fotky s ňou pre tatina, keď sa ma niekto, kto ju poznal, na ňu spýta ... je to strašne ťažké, no viem že je to ešte čerstvé a potrebuje to čas. A čo sa týka známych, ktorým som sa zverila do stratou a tým ako mi je z toho ťažko ... V mnohých prípadoch mi začali rozprávať ako oni niekoho stratili a ako to oni výborne zvládli a ako to mali ešte horšie, dlhšie, ťažšie ...

@belasy_motylik prepac ale to co je za de....v !!!! toto sa vazne nehovori.

''V mnohých prípadoch mi začali rozprávať ako oni niekoho stratili a ako to oni výborne zvládli a ako to mali ešte horšie, dlhšie, ťažšie ...''

avatar
belasy_motylik
4. júl 2025

@balerina2025 asi si myslia že to pomôže, ale vážne nie.

avatar
billy_jean
4. júl 2025

Ja som si prešla všetkými fázami. Aj keď trvali individuálne dlho.

Fáza šoku - to sú to chvíle, na ktoré si ani nepamätáš potom neskôr.
Fáza popierania - pri jednom úmrtí mi to tiež trvalo pár hodín.
Fáza hnevu - trvá dodnes.
Fáza viny - toto trvá podvedome dodnes u mňa.
Fáza depresie - veľmi hlboká fáza, u mňa trvá dlho, ale taká tá naozajstná depresia, keď sedíš na zemi schúlená, plačeš a chceš zomrieť.
Fáza prijatia - zmierenia sa. So smrťou a hlavne skorým odchodom/náhlym odchodom sa človek nemusí nikdy vyrovnať.

avatar
dora281
4. júl 2025
@billy_jean

Ja som si prešla všetkými fázami. Aj keď trvali individuálne dlho.

Fáza šoku - to sú to chvíle, na ktoré si ani nepamätáš potom neskôr.
Fáza popierania - pri jednom úmrtí mi to tiež trvalo pár hodín.
Fáza hnevu - trvá dodnes.
Fáza viny - toto trvá podvedome dodnes u mňa.
Fáza depresie - veľmi hlboká fáza, u mňa trvá dlho, ale taká tá naozajstná depresia, keď sedíš na zemi schúlená, plačeš a chceš zomrieť.
Fáza prijatia - zmierenia sa. So smrťou a hlavne skorým odchodom/náhlym odchodom sa človek nemusí nikdy vyrovnať.

@billy_jean Ja som tie fázy niekde čítal v kratšej verzií: 1. Odmietnutie 2.Pochybnosti 3.Hnev 4.Depresia 5.Zmierenie ...... Ale je to v podstate to isté, čo si napísala, nakoniec príde zmierenie, aj tak človeku iné neostáva, zmieriť sa s osudom....Sme také malé mravčeky, čo behajú sem a tam a nikdy nevieme, kto na nás stúpi a končíme...

avatar
balerina2025
4. júl 2025
@dora281

@billy_jean Ja som tie fázy niekde čítal v kratšej verzií: 1. Odmietnutie 2.Pochybnosti 3.Hnev 4.Depresia 5.Zmierenie ...... Ale je to v podstate to isté, čo si napísala, nakoniec príde zmierenie, aj tak človeku iné neostáva, zmieriť sa s osudom....Sme také malé mravčeky, čo behajú sem a tam a nikdy nevieme, kto na nás stúpi a končíme...

@billy_jean
@dora281 vsade pisu inac, ale je pravda ze jednotlive fazy sa prelinaju. a trva to mesiace aj roky.

avatar
billy_jean
4. júl 2025
@balerina2025

@billy_jean
@dora281 vsade pisu inac, ale je pravda ze jednotlive fazy sa prelinaju. a trva to mesiace aj roky.

@balerina2025 je to velmi individualne. Faza soku niekde nie je ani faza. Je to len ten uvod - kedy zamrznes, trasies sa a nevies ako reagovat. Fazu popierania som nemala - vedela som, ze je to realita a musim to prijat. Zato intenzita hnevu, viny a depresie bola silna. U mna este nasledovala glorifikacia - kedy vidis na tom cloveku iba to dobre a zrazu na vsetko zle zabudnes hned. Smahom ruky.

avatar
dora281
4. júl 2025
@belasy_motylik

Včera bol mesiac keď som pochovala mamu. Paradoxne, prvý týždeň, dva som síce veľa plakala a bola neskutočne smutná, ale až potom nastalo obdobie kedy mi bolo ešte oveľa horšie. Doteraz je to zlé, keď som triedila jej veci na vyhodenie, vyberala fotky s ňou pre tatina, keď sa ma niekto, kto ju poznal, na ňu spýta ... je to strašne ťažké, no viem že je to ešte čerstvé a potrebuje to čas. A čo sa týka známych, ktorým som sa zverila do stratou a tým ako mi je z toho ťažko ... V mnohých prípadoch mi začali rozprávať ako oni niekoho stratili a ako to oni výborne zvládli a ako to mali ešte horšie, dlhšie, ťažšie ...

@belasy_motylik Viem čo prežívaš, moja mama je už v nebíčku a drží nado mnou aj deťmi ochrannú ruku. Ja tomu verím. A tí, čo Ti hovoria o tom, ako to mali ťažšie mi pripomínajú kolegu z práce, keď sme viacerí debatovali o nejakej udalosti, on to vždy " prebil" hláškou : " To nič, ale ja..... a začal rozprávať o sebe, naše príbehy boli nič.... Prebolí všetko a mama sa na teba díva, a kúsok z nej je v Tebe.. máš ju v sebe...

avatar
balerina2025
4. júl 2025
@billy_jean

@balerina2025 je to velmi individualne. Faza soku niekde nie je ani faza. Je to len ten uvod - kedy zamrznes, trasies sa a nevies ako reagovat. Fazu popierania som nemala - vedela som, ze je to realita a musim to prijat. Zato intenzita hnevu, viny a depresie bola silna. U mna este nasledovala glorifikacia - kedy vidis na tom cloveku iba to dobre a zrazu na vsetko zle zabudnes hned. Smahom ruky.

@billy_jean ano, je to individualne ja myslim nan len v dobrom. jedine co vycitam, ze viac nemyslel na svoje zdravie, vlastne obaja :( to jedine za co sa na nich hnevam.

avatar
alickapusinka
4. júl 2025

Pozri tvoj blizky musiš to brať tak ak si vydela trpieť toho človeka v bolestiach odchadzať trapila si sa pokiaľ ten blizky žil a nevedieť mu pomôcť.Ak je hnusna ťažka choroba a žiť veľa rokov v bolesti toto asi bolo vykupenie.Ine je zomrieť zo dňa mna deň nečakane a ine je ak trpel bolestami a bolo to vykupenie. A je mi ťa ľúto že musiš preživať zle obdobie ale ked sa na to pozrieš ako tvoj blizky trpel že nedalo sa mu pomôcť a len to bolo predlžavanie umele jeho života a a jeho každodenne trapením boli bolesti tak bolo to asi výkupenie.Ja som minuleho roku tak prišla o brata ktory mal len 38 rokov ale ked som vydela ako staršne trpel a veľa krát mi povedal že už by bol rad keby už mal pokoj plakali sme ale ked som videla ako strašne trpel a prežival zo dňa na deň tak aj ked už navždy odišiel a nič ho neboli viem že to chcel ON sám.Musiš sa s tým zmieriť aj ked ťažko ale musiš.Prajem TI veľmi veľa síl verim že najdeš pokoj v duši.Za každým človekom a pribuzním je smútok či je to dieťa, dospelý mladý alebo aj starý rodičia a rodič vždy to boli rovnako.Chce to čas aj ked už tvoj blizky tu nieje zachovaj si všetký spomienky s tou osobou plač TI nepomôže plač nám blizkeho nevrati ale žiť tak ake hodnoty a zažitky si s tým človekom mala.Drž sa prajem ti veľa síl.

avatar
kubizde
5. júl 2025

Pred mesiacom mi umrela mladšia sestra. Neviem sa s tym zmieriť..chýbajú mi jej správy, hovory, všetko…skoro kazdy deň som na cintoríne, čítam si naše správy a pozerám fotky..plačem hockedy a hockde. Sedím pri jej hrobe a rozprávam sa s ňou. Dúfam časom bude lepšie ale teraz je to strašne pre mna..držím ti palce ❤️

Strana
z2