Ako prekonať negatívny pohľad na manželstvo?
Povedal, že deti chce až po svadbe. Ale manželstvo je pre neho katastrofa, koniec života, okovy, že prestane byť sám sebou. Zodpovednosť, ku ktorej sa netreba ponáhľať. Najprv sa chce zabezpečiť a splniť si určité ciele, lebo v manželstve už nebude mať tú možnosť. Že každá žena aj muž sa po svadbe zmení, a on sa preto ešte zenit nechce. Proste manželstvo berie negatívne. Ale deti chce až po svadbe.
Ako mu mám vysvetliť, že manželstvo nie je o zákazkách a príkazoch, ale je to začiatok niečoho nového a pekného? Že je to o komunikácii a o tom, ako si to tí dvaja dohodnú. Alebo ja nie som pre neho tá pravá a raz nájde ženu, pri ktorej si povie, že manželstvo bude super?
Moji rodičia nemajú dokonalý vzťah a povedal, že on nechce také manželstvo ako majú oni. Nechápem, prečo si myslí, že aj my budeme fungovať ako oni, keď sme tak ani doteraz nefungovali.
Skôr je to pre neho dobrá výhovorka,buď má nejaké traumy,alebo si nie je istý,či si ta pravá🤷
A on je nesvojpravny, ze mu chces nieco vysvetlovat? Tak raz ma taky nazor, je dospely clovek, tak co mu chces vysvetlovat. Skor sa prichystaj na to, ze tento clovek nebude velmi rodinne zalozeny. Mam v okoli takehoto cloveka, ktory ako cez kopirak, toto rozpraval o svadbe. Prve dieta ani nechcel, to partnerka a na druhe dieta nebolo dostatok financii, az kym nanho zena nepritlacila... zivot s takym chlapom je asi taky, ze je velmi malo doma.
ja ti odporucam precitat si tu par diskusii o tom, ako taki nezreli jedinci, kt.sa desili svadby sa potom po roku od rozchodu ozenili s inymi zenami. zrazu uz des opadol, aj vyhovorky opadli, ked prisla ina a vhodnejsia. suhlasim plne s komentmi vyssie, s takym chlapom by som uz nestravila ani chvilu a nie to cakala na dalsie 2 prilezitosti.
Áno, niekde vzadu v podvedomí mám asi nejakú kontrolku. Že mu vyhovuje tá nezávislosť, lebo kým nie sme svoji, môže sa rozhodovať sám, môže má vynechať, môže si to obhájiť.
Milujem ho, je to skvelý chlap, viem, že aj on miluje mňa, nie je ku mne ľahostajný, vie robiť aj ústupky, a pri myšlienke, že by som od neho odišla mi trhá srdce.
Ale myšlienka, že budeme spolu chodiť 10 rokov a nič, ma tiež ubíja. Sme spolu 3 roky a ja mám taký pocit, že sa potrebujem posunúť ďalej. Tak celkovo v živote. Nie dieťa. A keď nie svadbu, aspoň naše vlastné bývanie.
Nechcem ho dotlačiť do svadby, k tomu rozhodnutiu musí dospieť sám. Ale ako tu bolo spomenuté, nechcem sa zobudiť v 40tke a uvedomiť si, čo som zmeškala.
Už 2x vytýčil kedy cca, ten čas už prešiel. Ešte sú dva časy. Počkám, a potom sa rozhodnem.