Ako reagovať na zvedavých rodinných príslušníkov?

Tak to zahraj do stratena:uvidíme,ešte sme sa nedohodli,nevieme,ešte len plánujeme,nerozprávali sme sa o tom,nevieme,čo skôr by brat,vyberie si syn(dcéra),potom zas opačne poradie,bude vyberať manžel,to je prekvapenie.A veľa ďalších možností.A ak ich to neprejde,tak opakuj dookola

@rorino ďakujem!

@mimi3008 jj, toto funguje

@janinah preboha😅

Moja svokra nás takto stále spovedala ,dokiaľ sme jej prestali hovoriť a nehovoríme jej už nič. A prečo? Lebo ona sa s nami netešila,že ideme niekam na výlet ,keďže nemáme toľko peňazí nazvyš popri hypotéke a dcérke ,ktorá potrebuje zvýšenú opateru. Ale ona sa to pýtala preto,lebo nám závidela. Až neskôr sme pochopili že to jej Kde ste boli? Kam idete? Čo ste robili? - Malo skrytý význam a síce,že ona sa to pýtala zo závisti. Lebo časom prišli odpovede od nej typu: ,,Vidíš jak vám je dobre ,že bývate na západe ,máte tam stále kam ísť ,nie ako my tu na východe. Tu nič nie je. Kiežby sa dalo ísť bývať ďalej ,aby sme sa aj my mali lepšie a mali kam chodiť ako vy."
Dokonca mi párkrát vytkla ,keď sme s ňou písali,že keď bola u nás ,tak sme ju nebrali kade tade na výlety a že keď sme sami tak chodíme . Vždy keď tu príde tak sa dožaduje fotiek na FB a fotí si náš byt. Ukazuje to potom kadekomu. - pri tomto podotknem ,že na výlety ideme vždy keď sú tu. Ale nemáme toľko peňazí aby sme si mohli dovoliť platiť vstupné všade za všetkých aj za nich. Preto napríklad do drahších ako je Zoo v Rakúsku si dovolíme ísť len raz aj to šetríme dlhšie nato. Kebyže mám zaplatiť a ťahať ju po Rakúsku keď je tu ,tak skrachujeme a nemáme na rehabilitácie pre dcéru. Ale oni to vidia že keď sme sami tak ideme raz za pol roka
do Rakúska s dcérou a s nimi nejdeme. Oni celkovo malej zdravotný stav berú ,že šak z toho vyrastie a nezaujíma ich to. Takže nie každé otázky a aj od rodiny priamo znamenajú úprimný záujem. U nás to bola každá správa len kde sme boli a čo sme robili ,nič iné sa už ani nepytali. Ja som osobne roky bojovala s tým,aby ma prestali psychicky zaťažovať až som dospela do bodu ,kedy som konverzáciu s nimi na základe viacerých nezhôd z ich strany ukončila. Nie nechýbajú mi a niekedy tieto otázky sú skôr otravné a narúšajú súkromie. Nemusíš nikomu absolútne hovoriť kam ideš a čo robíš. Ja odpovedám Neviem ,neplánujem nič dopredu ,žijem ako príde. Plány v dnešnej dobe nemajú žiaden zmysel. A týmto to ukončím. Nakoniec sa ľudia prestanú pýtať také otázky a skôr počkajú,nech človek povie sám.

@janinah Ono je zasa rozdiel mat prehlad, co moje dospele dieta robi a prehnana kontrola.
Ja mam male dieta, ale chapem, ze sa o neho budem bat aj ked bude mat 50. Rozumiem, ze sa o mna boja moji rodicia a casto si volame, rozpravame sa, kde sme boli a co planujeme, ale boli casy, ked som si musela stanovit hranice. Ked som ako dospela zena, co byva na opacnom konci SR letela na sluzobnu cestu. Rodicia vedeli, ze odlietam, kam, kedy a preco. Po pristani, ked som si zapla mobil nasla som si 20 zmeskanych hovorov od otca, preco som sa doteraz neozvala. Zistil si totiz cas priletu a kedze som mu nezavolala na min presne, lietadlo meskalo cca 30 min, tak zacal vyvadzat. Len co som mu zavolala spat (este som sedela v lietadle) tak na mna vyslovene krical, aka som nezodpovedna, ze sa neviem ozvat, ked som priletela. Toto je za mna kontrola dospelej osoby cez ciaru. A bolo takych situacii viac. A ja som si pomerne razne zacala presadzovat, ze takto to nebude. Teraz sme dohodnuti, ze dam vediet, ked pridem do hotela.
Ja svojich rodicov lubim, rada s nimi sdielam svoj zivot, mame fajn vztah, ale mam pravo na svoj priestor a hranice. A aj ked je prehnany zaujem podmieneny laskou, neznamena to, ze je opravneny.

Mne ak taketo otazky zacinaju byt neprijemne, vacsinou ak sa ma v podstate cudzi ludia (byvala suseda, ktoru stretnem po 5 rokoch a pod.) pytaju pre mna prilis osobne informacie, tak odpoviem len neutralne a snazim sa konverzacii otocit na nich. Zacnem sa pytat ja co maju nove, otocim konverzaciu na spolocnych priatelov a pod. A hlavne sa snazim rychlo rozlucit.