Ako riešiť napäté súrodenecké vzťahy v dospelosti?
Ako to riešite v dospelosti? S bratom to bolo medzi nami zlé aj detstve, dospievaní. Teraz po 40-tke ho len "strpím", kvôli mame možno. Mňa to mrzí, ale nedá sa..... 😔Naše povahy, uvažovanie, proste všetko je nekompatibilné. Mamu to mrzí, tak sa premáham. Má obavu, že ak zomrie, bude medzi nami koniec.Ale dokáže mi "ublížiť" aj teraz, keď mám svoju rodinu, muža, ktorý stojí pri mne. Nemusím s ním prichádzať do kontaktu často, ale toto som nikdy nečakala. Myslela som, že súrodenci by mali držať spolu. Najmä ak už nebude rodičov. Žiaľ som viac emocion.založená,tak sa nad tým zamýšľam čím som staršia, tým viac. A mám z toho velmi smutné pocity.
Stručné zhrnutie
- Dospelé súrodenecké vzťahy poškodené ponižovaním a zneužívaním v detstve často zostávajú toxické a bežné riešenia zahŕňajú psychoterapiu, nastavenie hraníc a obmedzenie kontaktu.
- Otvorená komunikácia bez očakávania zmeny, napríklad napísanie listu alebo správy, sa odporúča ako spôsob jasného vyjadrenia pocitov a zároveň ako krok k vlastnému ukončeniu vnútorného prežívania traumy.
- Diskusia zdôrazňuje zodpovednosť rodičov za korekciu nevhodného správania v detstve a uvádza, že ak rodičia nereagovali, dospelý človek má právo zvoliť si minimálny alebo žiadny kontakt so súrodencom.
Najčastejšie otázky
Q: Ako zvládnuť traumu zo súrodeneckého ponižovania z puberty?
A: Vyhľadať psychoterapeuta alebo psychologičku; v diskusii sa terapia opakovane odporúča na spracovanie traumy a naučenie sa stanovovať hranice.
Q: Ako nastaviť hranice s toxickým súrodencom v dospelosti?
A: Stanoviť jasné pravidlá kontaktu, napríklad obmedziť návštevy na rodinné sviatky, posielať len blahoželania k narodeninám/meninám, prípadne zablokovať komunikáciu, ak sú hranice porušované.
Q: Má zmysel očakávať, že súrodenec "dozrie" s vekom?
A: Diskusia uvádza, že zmena nie je istá; ak sa súrodenec v strednom veku správa nezodpovedne a nezmenil sa roky, odporúča sa prijať obmedzenie vzťahu ako realistickú možnosť.
Q: Čo robiť, ak rodičia tlačia na udržiavanie vzťahu medzi súrodencami?
A: Vysvetliť rodičom svoje hranice a rozhodnutie o obmedzení kontaktu alebo navrhnúť individuálnu/rodinnú terapiu; diskusia tiež pripomína, že rodičia môžu niesť zodpovednosť za nezvládnutú výchovu.
Q: Ako komunikovať s rodinou pred alebo po úmrtí rodiča, ak sú vzťahy napäté?
A: Udržiavať minimálny formálny kontakt podľa vlastnej potreby, venovať sa svojej najbližšej rodine a riešiť vlastné emócie pomocou terapie, namiesto núteného pretvárania sa.
Q: Ako podať spätnú väzbu súrodencom, ktorí nereagujú na kritiku?
A: Napísať jasný list alebo správu s popisom konkrétnych situácií a dopadu na vás, bez očakávania ospravedlnenia; ak nereagujú, postupovať k obmedzeniu kontaktu.
Závery z diskusie
Zhoda
- Terapia a práca s odborníkom sa v diskusii uvádza ako odporúčané riešenie pri traume zo súrodeneckých vzťahov.
- Je akceptovateľné nastaviť hranice alebo obmedziť kontakt s toxickým súrodencom, vrátane povrchového kontaktu iba pri sviatkoch.
- Rodičia sú často vnímaní ako zodpovední za nezvládnutú výchovu, ktorá prispela k problémom medzi súrodencami.
Sporné názory
- Niektorí zastávajú názor, že kvôli matke treba udržiavať aspoň formálny kontakt, zatiaľ čo iní tvrdia, že pretváranie pre rodiča je škodlivé a treba kontakt obmedziť alebo ukončiť.
- Niektorí veria, že súrodenec sa môže časom zmeniť a „dozrieť“, zatiaľ čo iní tvrdia, že dlhodobé vzorce správania sa po dospelosti už zmenia len málo.
Otvorené otázky
- Zmení sa toxické správanie súrodenca s postupom veku a skúseností?
- Ako najefektívnejšie spracovať dlhodobú bolesť a smútok z detských krívd bez retraumatizácie?
- Ako sa vysporiadať s tlakom ostatných členov rodiny, ktorí očakávajú zachovanie vzťahu medzi súrodencami?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
terapia, psychoterapia, rodinná terapia, napísať list, poslať správu, nastaviť hranice, obmedziť kontakt, zablokovanie komunikácie, formálny kontakt iba pri sviatkoch, konzultácia s odborníkom
Miesta a osoby
žiadne
pozri autorka rob ako citis. to je tazko radit, ked kazda sme s v zivote presli inym
@januska12323 s mamou to nemá nič spoločné. Sme traja súrodenci. Okrem toho problémoveho brata mám ešte ďalšieho, ktorý je úplne v pohode. Je všeobecne obľúbený, nekonfliktny, priateľský. Nie je to o výchove v tomto prípade.
Takto ti napíšem..
Ja asi nepoznám rodinu kde by boli súrodenecké vzťahy skvelé.
Všade je niečo.
Ja som jedináčik, nikdy mi súrodenec nechýbal,a pri tom čo vidím ( tie vadenice, ťahanice hlavne o majetky )si hovorím, ako dobre že som jedináčik.
Máš svoju rodinu, sústreďuj sa na tú.
Brat ti asi veľmi ublížil keď to toľko v sebe nosíš.
@daja07 ja t cele nevládzem citat , prepac, mne brat umrel nahle.
je mi luto citiat ake vztahy su.
ja umieram od bolesti smutku a nevypovedaných pravd.
autoka, s výchovou to má strašne veľa ... deti nemôžeš vychovávať rovnako, ak je každé iné ...
nehovoriac o tom, že je rozdiel kto je starší, kto mladší a ako sa komu prečo venuješ ...
@balerina2025 skús navštíviť odborníka.
A to myslím v dobrom.
Lebo z teba až kričí zloba.
Si citlivá osoba a nemusíš sa s bratom velmi vídať. Máš svoju rodinu. Niekde som čítala, že "tráum" sa človek nezbaví, ale môže sa naučiť, aby ho negatívne neoplyvňovali. Nebudem mať tu súhlas za to, čo napíšem, ale ja som za to nerýpať sa v traumách. Je to ako rana, ktorá keď sa stále škrabe, nebude to lepšie. A v týchto časoch sa ľudia radi vo všetkom babrú a ja nemám pocit, že sú na tom psychicky lepšie. Proste jazvy zostanú, ale o tom je tiež život. A zas je rozdiel byť svedkom udalostí ako je násilie, vojna než mať súrodenecké nešváry...Ja mám bratov troch a s jedným z nich sa vidím 2 minúty v roku...nikde nie je napísané, že si musíme byť blízki.
Sústreď sa na prítomnosť, lebo žiješ v minulosti a tú nezmeníš a život ti uniká.
@maca1984 myslíš? Možné to je. Zloba na nejakú minulú neprávosť alebo niečo také. Ako s tým bojovať?
@ina2405 máš pravdu. Práve, že sa v tom rýpať nechcem. Chcem len zabudnúť. Ale neviem prísť na to, ako.
Netrap sa, je to zbytocne 😃 Ja mam tiez dvoch bratov s tym mladsim vychadzam ako tak v pohode, s tym starsim je to katastrofa. Rodicia ho vychovavali velmi laxne, neriesili jeho spravanie, prospech a znamky a aj poznamky v skole. Ked mi robil zle, nedal mi pokoj, smial sa mi, nadaval mi, bil ma, neupozornili ho, vsetko mu preslo, akurat sa na tom on smial, pripadne sme trest dostali obaja, aj ked ja som nezacala prva, nezaujimalo ich to kto bol na vine, nezastali sa ma. Riesit ho zacali seriozne az ked bol dospely a experimentoval s drogami. Co bolo podla mna neskoro ale tak dobre...
Teraz sme vsetci dospeli, kazdy mame svoj vlastny zivot a svoju pracu. Kontakt s nim nevyhladavam pretoze mi ublizil dost nielen v detstve ale v dospelosti hadam este viac a nic si neuvedomil, ani sa za to neospravedlnil. O com som sa presvedcila aj na Vianoce. Takze kontakt minimalny a len z povinnosti. Napiseme si blahozelania k narodeninam, meninam a na sviatky.
Pritom bolo aj obdobie ked sme spolu vychadzali aj velmi dobre, boli sme kamarati. A to som si myslela, ze uz bude navzdy. Bohuzial to obdobie trvalo pomerne kratko len priblizne medzi jeho 15 a 21 rokom zivota vztah medzi nami bol priatelsky.
Naco sa pretvarovat nasilu, ked pri prvej prilezistosti zase vybuchne a cele to jeho nenormalne spravanie je spat.
@larinka552 dakujem🍀. U nás to rodičia nevedeli. Dialo sa to keď neboli doma a ja som nikdy nič nepovedala. Tiež mám druhého brata super a zaujimave je, že medzi tými dvoma bratmi je rozdiel vekový necelé dva roky. A úplný opak, ale že úplný. 1000 a jeden. Nechápem. Asi gény. Určite v tom nie je výchova. Ja som vždy dúfala, že raz dospeje, že je to "večné decko". Ale on má celkovo nezodpovedný život aj k sebe, k svojmu zdraviu.
my sme traja a vychádzame veľmi dobre,, veľmi si aj pomáhame ked treba, kontaktujeme sa každý týždeň, bola by som nešťastná keby to tak nebolo
On je celkovo taký "nechochmesný", netaktný. Ani priateľky nikdy nemal, len teraz jednu dlho o pár rokov staršiu. Teraz viem, že chyba nie je vo mne. Ale ako teeneg.som mala ťažkú hlavu z toho a neviem akosi zabudnúť na to. Hlavne po smrti rodiča. Keď zomrie mama skôr ako ja, tak neviem čo bude. Proste sa nad tým akosi zamýšľam. Viac ako pred pár rokmi.
@alica110 pravda pravdúca. Tiež si tak hovorím. Len z času na čas mi proste príde smutno.
Moja sestra sa so mnou už nebaví 6 rokov ja by som chcela ona nechce tak už to neriešim pritom ani neviem čo sa udialo nijako som jej neublížila
@balerina2025 aj mne umrel brat, mam este jedneho, s nim mam taky obycajny normalny vztah. Hodnotovo, politicky, ci vo vztahu k rodicom mame podobne nazory. Vieme sa porozpravat, ist na vylet ci navstevu. Ale ja sa nestaram do zivota jemu ani on mne.
Ty mas zjavne v sebe nespracovane veci, tak si najdi niekoho, kto ti pomoze sa cez to preniest, odpustit, pochopit a mozno budes stastnejsia.
A rodicia boli prosim ta kde, ked sa brat k tebe tak spraval? Za vztah surodencov su zodpovedny rodicia. Ano mozete mat rozne povahy, ale aj tak boli oni ti, kt mali brata a jeho nevhodne spravanie korigovat.
@daja07 je mi luto ake su zle medziludske vztahy vseobecne, toboz ked sa jedna o najblizsiu rodinu.
chapem ze zivot pise rozne pribehy, a nie vzdy su pekne.
len to neviem pochopit, aj ke dsom nie na sebe ale inde, videla ake nechutnosti sa deju.
este jedna vec, autorka, naozaj som necitala kazdy tvoj prispoevok, ale co citam, spatne, je mi naozaj do placu ako moze vlastna krv takto ublizovat

@sara07 tiež si myslím že za vzťahy medzi súrodencami sú zodpovední rodičia ... a autorka to už sama nevyrieši ..