Ako riešiť napäté súrodenecké vzťahy v dospelosti?
Ako to riešite v dospelosti? S bratom to bolo medzi nami zlé aj detstve, dospievaní. Teraz po 40-tke ho len "strpím", kvôli mame možno. Mňa to mrzí, ale nedá sa..... 😔Naše povahy, uvažovanie, proste všetko je nekompatibilné. Mamu to mrzí, tak sa premáham. Má obavu, že ak zomrie, bude medzi nami koniec.Ale dokáže mi "ublížiť" aj teraz, keď mám svoju rodinu, muža, ktorý stojí pri mne. Nemusím s ním prichádzať do kontaktu často, ale toto som nikdy nečakala. Myslela som, že súrodenci by mali držať spolu. Najmä ak už nebude rodičov. Žiaľ som viac emocion.založená,tak sa nad tým zamýšľam čím som staršia, tým viac. A mám z toho velmi smutné pocity.
Presne ako u nás :/ od mala pôsobil ako môj tretí rodič, ani teraz nemá problém "dať ma dole" pred vsetkým ina oslavách a pod...;( myslela som že keď budeme dospelí obaja bude to iné ale nie :/ tiež ma to trápi...naši sa ma nikdy nezastali, neurčili jemu hranice..vždy len "veď nic nerobí, nič také nepovedal a bla bla.." ale to že sa ku mne chová ako k handre nevidia, ale on sa tak správa aj k žene, k mame, k dcéram.. matka sa ho večne zastáva lebo tiež nepozná iné správanie ( od otca)
Presne ako moj brat… akurat ja som sa zbavila starosvetskych nazorov ze surodenci musia drzat spolu a ze ho musim trpiet. NIE! Som dospela osoba s vlastnou rodinou. On stale byva u rodicov napriek tomu ze je uz davno dospely a oni sa stale o neho staraju ako o 15rocneho. Je to ich zivot- akcpetujem ale nemam si s nim co povedat a mimo toho ze ja navstivim rodicov sa nevidame. A som s tym ok. Chcela by som ineho brata? Chcela. Ale akceptujem ako to je.
@bg92 ja ho tiež nemusím trpieť, z hľadiska, že sa nemusíme nejako stretávať. Len ma to mrzí a z toho pocitu som smutná,že vlastne ako sme žili a "dopadli"
Chapem, hlavne sa za to neobvinuj. Ak ta smutok velmi premaha alebo ta to velmi tazi, skus terapiu. Mozno najdes nejake odpovede a ulavi sa ti 🙂
To je take klise-ze surodenec je najviac. 🙂Hlavne tu na Mk. Tiez vidim v okoli malo dobrych surodeneckych vztahov. Ak brat nebude chciet urobit tiez usyretove kroky a ked doteraz nedospel, tak sa snazis marne. Vidiet, ze ta to trapi a snazis sa to dat doporiadku. Ale iba tvoja snaha nestaci.
@alica110 poznám. My sa absolútne nekontsktujeme cele roky. Brat ma decko aj to viem len cez matku, v živote som ho nevidela a v podstate už surodencov ani vidieť nechcem, jedine co by chceli je, aby som im.davala dary a strkala sa im ja. Kedysi som písala smsky na vianoce aspoň, teraz už ani to. Nezaujimaju ma
@alica110 je to smutné. Ja som bola cele roky vždy ťa prvá, čo som sa ozyvala. A proste posledné dva roky už nie, koniec. Blokla som ich vsetkych. Mne moja stará suseda, povedala, keď som jej povedala, že jak ma majú na háku. Moja, prečo mrhas citmi, energiou a časom na niekoho, pre koho si vzduch?? A vtedy mi trklo a koniec. Ich netrápi ako žijem ja, mňa netrápi, ako oni. Asi tak.
mna by zaujimalo ci mu uz niekto z vasej rodiny, ty, brat, alebo mama vobec nieco povedal? mali ste s nim niekedy uprimny rozhovor? povedala si mu niekedy, ze sa sprava ako sedliak, ze ti v detstve ublizoval atd.? mne to pride, ze sice si o nom nemyslite nic dobre, ale do oci mu nepovie nikto nic, on nema absolutne ziadnu spatnu vazbu k svojmu chovaniu…
Nemyslim, ze tu existuje riesenie, mozes si nad tym poplakat, mat tazsiu chvilku ale inak ho treba odstrihnut zo zivota. Nespravila si nic zle. Ak sa takto ku tebe spraval v detstve, tak nie je o com. Lebo to je naozaj otrasne spravanie.
Skoda, ze si to nepovedala rodicom a ti nezasiahli. Udrzujte si vztahy aspon na na oficialnej urovni pokial to ide. Alebo mu napis list, spravu kde mu vysvetlis svoje postoje a pocity. Ale neocakavaj od toho nic, ani ze sa zmeni.