Ako riešiť negatívne komentáre od rodiny?

Ahojte, ani neviem prečo sem píšem, asi to chcem dostať zo seba von. Mám dcéru 10 mesačnú, veľmi sa z nej tešíme aj ju ľúbime ale v poslednej dobe sa cítim strašné a nevládzem, dcéra od narodenia málo spi cez deň má dva polhodinove spánky a v noci býva ak dve, tri hodiny hore, celkovo je to také náročnejšie bábätko ale nesťažujem sa. Muž pomôže koľko sa dá, zahrá sa s ňou, vezme ju von, okupa aj uspaval ale začala ho odmietať pri uspavani, keď je doma trávi s dcérou čas aby som mohla variť, upratovať alebo navarí on. Máme veľký dvor teraz už bude viac robiť vonku, dcéra má obdobie kedy sa nemôžem od nej pohnúť, som nevyspata nemám ani takú chvíľku pre seba ale nevadí viem že to patrí k dieťaťu a robím všetko čo si myslím že je pre ňu najlepšie. Ide o to že podľa svokry a celkovo celej mužovej rodiny sme divný a všetko robíme zle, vyčerpava nás to a máme chuť prerušiť všetky kontakty. Príklad prídeme k svokre hneď prečo je oblečená napríklad v takej tyrkysovej farbe dievčatá majú byť len v ružovej, prečo nieje viac oblečená (svokra máva v dome 25 stupňov a ideme sa tam všetci uvariť) hneď daj jej pančuchy sveter a neviem čo všetko, hneď je zle prečo toľko malo je, prečo jej mixujem prikrmy, prečo ešte nechodí a susedove vnúčatá už boli v chodítku a neviem čo všetko. Už nevysvetľujeme ani nič podobné, nemame na to energiu, sú to povahy že to môžem podložiť aj lekármi aj všetkým to čo tvrdia je správne. Nejako ma nebaví "bojovať" s nimi proste sme to vzdali a neviem či je to dobré, dnes sa to vyhrotilo boli sme u svorky a išla dcére dať tiramisu, muž hovorí nech jej to nedáva že také ešte neje, tak svokra že má aj laskonky a špice, muž hovorí že koláče ešte nie, svokra hneď spustila výčitky že ona tak deti kŕmila aj každý len my nie. Poobede prišla mužova krstná a hneď kde má mala chodítko hovorím že ju tam nedávame a zas výčitky či sme není normálny a to musí mať a každý to používa a my nie, jej vnúčatá ho majú a sme divný, zase téma jedlo prišla, svokra hovorí že nikdy nevidela žeby som dcére dávala strúhaný mrkvu s jablkom tak hovorím že jej to nechutí že som to skúšala a zas že to robim určite zle a každému dieťaťu to chutí, hovorím že kľudne nech jej to spravi keď to ja robím zle a uvidíme. Tak to spravila, dcéra ani ústa neotvorila lebo jej to nechutí a zas vlna výčitiek že to ja ju určite učím na moderné jedlo a nie na klasiku. Prišli ďalší rodinný príslušníci, bola to taká malá oslava a už sa to valilo z každej strány hneď sa pýtali čo vie dcéra, muž hovorí že tlieska a kyva zatiaľ, a už bolo zle prečo neposiela pusinku, prečo nerobí len tak všelijak rukou, prečo nevie robím mlynček rukami a neviem čo všetko hneď výčitky ako sa jej nevenujeme, dcéra chodí okolo nábytku všetci ju hneď brali za ruky aby chodila normálne čo sa nám nepáčilo hneď sme boli divný a nemáme byť bio eko. Všetci sa pýtali ako spáva, svokra hneď reagovala že malo že to vidí keď sme u nej a aj v noci ju počula, samozrejme je to moja chýba a mám ju nechať vyplakať a potom zaspi a položiť a odísť a iné rady. Je toho veľa v polke tejto oslavy sme odišli, naozaj posledné dni som taká nevyspata že som to nedala stále bolo niečo zle. Svokra večer volala, bola strašné urazená že či sa aspoň pred ostatnými nemôžme tváriť normálne, muž jej povedal svoje, ale ja neviem ako ďalej, mám tam chodiť? Mám tam muža posielať samého? Chápem že dieťa bude staršie a bude ešte veľa takýchto nezhôd ale naozaj mi berie energiu ako stále je všetko zle a aj také banality že nemá na sebe ružovú farbu, potom sa aj ja zamýšľam nad tým či naozaj všetko robím správne. Muž hovorí že celá tá rodina bola taká vždy, len oni majú pravdu a všetko vedia najlepšie, je to na "zvyknutý" ale tak isto mu to žerie nervy. Čo by ste robili na našom mieste? Ďakujem za normálne komentáre