Ako riešiť pasivitu partnera vo vzťahu?
Ahojte. Nezvyknem písať na rôzne fóra atď. V podstate nečakám nejakú konkrétnu radu, ale potrebujem sa skôr vyžalovať... Otázka, ktorá má trápi je, kde je hranica tolerancie pasivity partnera, čo sa týka posunutia vzťahu ďalej, t.j zásnuby/svadba... Som 25. ročná mladá žena a môj partner má 30 rokov. Vo vzťahu sme niečo cez 6 rokov. Viem, že ešte nie sme v nejakom kritickom veku, ale skôr má trápi celý ten princíp a to dementné mužské zmýšľanie. V začiatkoch nášho vzťahu som stále počúvala, ako chce partner rodinný život, deti do svojej tridsiatky atď. Ja som to vtedy samozrejme ako 19-ročná mladá holka takto spočiatku nevnímala (smerovala som skôr cestou kariéry), neskôr sa to u mňa s pribúdajúcim vekom zmenilo. Na vysokú školu som po cca roku vzťahu z východu Slovenska odišla do Prahy, o to ťažšie bolo udržať partnerský život. Stále mi avšak akcentoval jeho záujem o rodinu, deti...keď bol nadšený, tak ma vždy zo srandy "žiadal o ruku", vravel mi, že budem jeho žena a tak. Cez víkendy sme sa snažili vidieť čo najčastejšie a tým pádom išli bokom úspory, ale aj vlastné voľnočasové aktivity, zoznamovanie sa so spolužiakmi z výšky atď. Jednoducho všetko išlo bokom, len aby sme boli my dvaja spolu. Na konci môjho štúdia prišla samozrejme dôležitá otázka, čo ďalej a hlavne kam (domov na Slovensko alebo do Prahy)? Zopár mesiacov si hľadal prácu v Prahe, no nebol ochotný spraviť nič pre zlepšenie svojej kvalifikácie - spraviť si vodičák, zlepšiť si angličtinu alebo hovorenú češtinu jednoducho nehrozilo. Nakoniec mi oznámil, že on je východniar, chce ostať doma a nikde nejde. Ja som pôvodne plánovala doktorát, no suma sumárum by moje štipendium plus jeho potenciálny príjem v jeho odbore bolo na prežitie v Prahe riadna bieda a boli by sme nútení s niekým zdieľať spolubývanie. Takže nakoniec to celé padlo a po škole som sa vrátila domov. Tým som ale zahodila vlastné kariérne možnosti a zaujímavé príležitosti, čo mi bolo ľúto, pretože od malička som na sebe tvrdo pracovala, aby som sa dostala tam, kde som bola. Stalo ma to veľa peňazí a energie. Ale tak vravela som si, že mám staršieho stabilného partnera a celkom som sa začala tešiť aj na ten rodinný život. Po promócii som sa teda vykašlala na doktorát a unavená som nastúpila do práce na východnom Slovensku v podstate bez pauzy, štyri dni po štátniciach. Ako absolvent som na východe celkom mala problem si nájsť prácu, tak som vzala prvú a vlastne jedinú, z ktorej sa mi ozvali (za 590€ v čistom). Partner ihneď na mňa tlačil aj s bývaním, pretože sa nevedel zhodnúť s mojou mamou, tak sme si do troch týždňov rýchlo našli svoj prenájom 2-izbáku za 500€ (aj s energiami). Môj partner zaraba okolo 780. No mesiace začali plynúť a on zrazu utíchol... Žiadne reči o svadbe, žiadne vtipné žiadanie o ruku...stal sa hrozne pasívnym. Niekedy bol veľký romantik, ktorý mi písal básničky, teraz mi donesie kvet až keď ho uprosím (aj keď občas sa nájdu chvíľky, kedy prekvapí). Logicky som po škole čakala ten vysnený deň, kedy ma požiada o ruku. Stále nič a nič. Tak som sa po čase vyprdla na prácu a zmenila som pôsobenie, tým pádom sa mi zvýšil aj príjem. No ten osobný život nemá stále žiaden progres. Samozrejme som sa o tom snažila komunikovať, no vždy to skončilo s tým, že na deti sa teraz necíti a na prsteň potrebuje ešte čas, potrebuje ten správny moment, nemám na neho tlačiť atď. Lenže ja už nevládzem čakať. Hrozne ma kvoli tomu trápia úzkosti. Keď sa cítil vo vzťahu on zle - musela som ja konať ihneď (čo najskôr skončiť školu, odmietnuť lepšie pracovné pozície, ihneď bez oddychu do práce, ihneď hľadať prvý byt, počas výšky som nemohla chodiť na párty, tak som vlastne nebola vôbec na žiadnej, pretože vraj sa o mňa boji a keď pôjdem, tak sa zabije...). Moja otázka je. Prečo sa musia ženy kvôli zakladaniu rodiny všetkého vzdať, zatiaľčo pri mužoch je obecne prijímaný názor, že oni potrebujú na všetko čas, priestor, kľud a netreba na nich tlačiť? Je mi to veľmi ľúto, pretože som v živote zahodila veľa možností kvôli... ničomu? Že na niečo čakám a čakám ako sprostá tepša? Že dookola počúvam, že je zlé obdobie (sme zdraví mladí bezdetní ľudia s nudným životom do psej matere), že nemáme peniaze a chce ušporit (ako žena zarábam v čistom viac o niečo cez 200 eur, ďalší rok to bude o 400 a on sa moc nesnaží brat nadčasy alebo zmeniť prácu), že mám veľké prsty a nemajú moju veľkosť (pre mňa som našla xyz lacných krásnych prsteňov), že mi nechce kúpiť prvý šupácky prsteň (o mesiac na to sa ma pýta, či zirkón namiesto diamantu bude ok), že už objednal prsteň, ale má mesačnú dodaciu dobu (nič neobjednal, len mi klamal) že s tým stále na neho tlačím (ok, a ty si počas môjho štúdia robil čo), že mu s tým kazím deň? Jednoducho ma to hnevá a bolí. Často mi je kvôli tomu do plaču. Úprimne závidím všetkým bývalým spolužiačkam a kamarátkam, ktoré toto už majú za sebou a majú po boku muža, ktorý sa nebojí dôležitých rozhodnutí a ide si za svojim - je pevnou skalou rodiny. Dokedy mám na neho čakať? Kým mu docinkne, že je starý kojot a veľa toho má výber už nemá? Dovtedy si mám plniť úlohu manželky a piecť mu do práce koláčiky pre kolegov k narodeninám, no bezo zmeny z jeho strany? Rozísť sa zatiaľ nechcem, pretože mimo toho nám to celkom klape, máme sa veľmi radi, v domácnosti mi veľmi pomáha, no ten dôležitý krok zatiaľ neprichádza a práve to ma veľmi bolí a možno neskôr ten rozhchod aj budem zvažovať. Uvažujem aj nad možným vplyvom jeho rodiny. Jeho rodičia sú strašne citovo chladní.. voči sebe aj voči nemu. Ak k nim prídeme na návštevu, tak všetci pozerajú do obrazoviek... Ak sa jeho rodičia pohádajú, tak sa medzi sebou nerozprávajú aj dva týždne - jeho otec si dá vtedy slúchadlá na hlavu a klika na nejaké virtuálne polia v hre na Facebooku. Nikdy u nich nepočuť slová ako mám ťa rád, milujem ťa, sme na teba pyšní, ako sa cítiš? Keď sme boli na rodinnej svadbe, tak sa ani raz nepostavili a nešli tancovať snáď ako jediní...Príde mi to smutné, pretože ja som z dosť extrovertnej rodiny. Môj priateľ mal problém má napríklad doma predstaviť - ako 24 ročnému mu trvalo trištvrte roka, kým doma povedal, že má dievča. Dovtedy sme sa nemohli držať sa ruky na jeho sídlisku a pod. Aj celkovo pred priateľmi sa ku mne správa, akokeby som mala lepru, v súkromí je úplne iný. Preto rozmyšlam, či z toho dôvodu nemá nejakú detskú traumu, resp. problém s intímnostami a dôležitými krokmi. Od rodičov odišiel v 29, dovtedy mu dosť zasahovali do života a snažili sa kontrolovať veľa aspektov, ktoré by mal dospelý muž už riešiť sám. Veľa rozhodnutí teraz v partnerstve necháva na mne, celkovo bol po mojej škole taký dosť pasívny (reči by boli, no konanie už nie je). Holky, mali ste aj vy v živote takúto situáciu? Ako ste "nakopli" takého partnera, aby sa pohol? Dokedy ste tolerovali takúto pasivitu?
30 ročný chlap by mal dávno mať predstavu o živote a v hlave upratané čo vlastne chce. Príde mi to akoby sa zľakol, nechce vyjsť zo stereotypu, že mu to tak vyhovuje. Alebo už to taká veľká láska nie je ako bola. Sadla by som si s nim a narovinu povedala, že sa chces posunúť ďalej, svadba, deti... Ak nie tak si budeš musieť nájsť na toho iného muža čo bude mať rovnaké túžby ako ty. Dokedy s nim chceš strácať čas? 6 rokov je už dosť na to aby ste sa posunuli vo vašom veku a ak nie zbohom
Oh. Nechce sa mi to citat dokonca. No preco sa zavazujes a zahadzujes svoje moznosti,ked nie je schopny ta ani poziadat o ruku? Sama si to robis. :D
Tak už len na tohto čakaj 🤪🙊.Sorry ale je ubohé ako môžeš čakať na to kedy ťa požiada tento exemplár o ruku.Veď maj trošku hrdosti dievča. Veď on je tvoja životná brzda a guľa na nohe. Ty buď rada že si ťa nezobral lebo môžeš ešte zutekať z kratšej cesty. Si to ešte dva krát prečítaj po sebe a predstav si že to písala iná žena o sebe ....
@kukuk29 suhlasim, ze ako gula na nohe🙏
Autorka si mlada, ambiciozna, evidentne aj sikovna a inteligentna ked si si po takom kratkom case nasla lepsiu pracu, lepsie platenu ako ma on. Nechcem tu zastavat nazor ze zena nemoze zarabat viacej ako muz, ale jeho prijem je na muza velmi nizky. Podla mna, si uz prisla o dost zazitkov, kontaktov, znamosti a vsetkeho pekneho na svete co si mohla zazit nebyt jeho vyhrazok ze sa zabije. Nieco podobne som zazila, a nezabil by sa😅Len by nezniesol pocit, ze zazivas nieco ine a lepsie. Mne ten moj byvaly pri rozchode chodil vyplakavat do roboty, sledoval ma atd no uplne psycho a nakoniec to uzavrel tym ze ked som dosiahla urcity vek tak mi preto zacalo j**at na hlavu a preto som ho nechala😆On ta citovo vydiera a nikdy ti neposkytne to co ti nasluboval. Vrat sa radsej z kratsej cesty🫶🏻
Ešte dnes ho kopni do zadku.
Autorka, ja to tu nezvyknem pisat casto, a zrejme to ani nie je nieco, co chces citat, ale…najdi si lepsieho, naozaj. To co pises, ako ta obmedzoval (ziadna party, lebo sa zabije 🙄) je v skutocnosti dost toxicke spravanie…
Ahoj, na jednej strane Ťa chápem a rozumiem, ako to myslíš, no na strane druhej...netlačíš na to až veľmi na tú svadbu? Všetky Tvoje myšlienky sa točia len okolo prsteňa? Vlastne celý ten jeden veľký problém je len tá ne-svadba? Ja neviem, no keby som bola chlap a žena by do mňa furt hučala, kedy jej kúpim prsteň a prečo ešte nie, skôr by ma to odradilo ako potešilo...Ja by som tomu istý čas nechala voľný priebeh, (neviem pol roka-rok?) žili by sme bez tých svadobných rečí a potom by som sa rozhodla ako ďalej. Na rovinu by som sa ho opýtala, či to s tou svadbou myslí vážne, lebo je to pre mňa dôležité, ak nie, nech si ide každý svojou cestou...Možno Ťa chce žiadosťou prekvapiť na nejaký sviatok, narodky, výlet alebo inú príležitosť a Ty mu to tým večným pripomínaním len ,,kazíš,, 😁
uprimne je toto partner, ktoreho si vobec chcies vziat? bez ambicii, s nizkym prijmom, s ktorym nema sancu uzivit rodinu, kym ty budes na materskej/rodicovskej, nemate vlastne byvanie....
znies ako rozumna mlada zena, zamysli sa prosim, ci tu ziadost o ruku chces, lebo ego, lebo si si to vysnila alebo je to naozaj perspektivny partner, ktoreho lubis, on lubi teba a chces s nim stravit zvysok zivota a chces, aby bol otec tvojich deti 🤷♀️
ked dosiahnes svadbu, potom co? Budes spokojna? Nebude to len take naoko vitazstvo a splnenie akehosi vnutorneho checklistu? (Co by bolo ok, ale dvakrat meraj ci mas spravneho partnera, s ktorym to chces spravit). Podla opisu, tvoj nie je brzda len vo veciach svadby a k tvojej ctiziadostivej povahe neladi.
Nemala si s ním ísť bývať po škole. Je iné ešte keď sú študenti spolu na intaku ale vy ste prehupli už do rodinného života vlastne bez záväzkov. To už ťažko sa rozhýbe.. a ten plat, to by ma tiež štvalo. Z toho rodinu neuzivi 😣
Ja som cakala 7 rokov, kym som ten prsten dostala. Myslim ,ze mi ho ani davat nechcel, lebo jemu vyhovovali veci tak, ako boli. Ano kupil mi prsten, co som chcela, ale nebol to prsten zasnubny. Nikdy sme sa o svadbe nerozpravali, ani nic (ja som si ho z istych dovodov brat nechcela, co on ale nevedel). Proste mi dal prsten, aby som drzala hubu a nic sa dalsie roky nedialo.
Ty mi prides ako rozumna mlada baba, takze si velmi rychlo pobal veci, nie si na takehoto cloveka odkazana. A nie ze urobis sprostost, ako par zufalych zien, ze ho poziadas o ruku ty.....lebo to mne hlava neberie. Toto nie je pre teba perspektivny partner, mozno by si bola prekvapena, ze je s tebou len zo zotrvacnosti alebo nema na nic lepsie, co by mozno chcel. Uz si s nim 6 rokov, nikam sa neposunul ci uz karierne, profesne alebo aj vztahovo. Chces stratit cely produktivny vek s niekym takymto? Sa ani nenazdas a budes mat 35-40 rokov a zistis, ze cely cas si bola s niekym, kto za to nestal a rapidne Ti klesnu sance na deti napriklad.
uf, no ten argument s velkymi prstami... 😨 ale za 780 zarobku ani nemoze pokukovat po diamantoch, to je fakt.
@autor moja si s nim 6 rokov. 6 ROKOV pocas ktorych sa nezachoval ako chlap aby si ta vzal? Ja som 6 rokov bola z debilom ktory ma totalne znicil! Jak po psychickej tak aj po fyzickej stranke. Neurob taku hlupkst ako ja! Marne som cakala na prsten, dieta! Zabila som s nim najlepsie roky svojho zivota.
Mam 37 a nemam nic. Ani domov rodinu dieta.
Nastastie som stretla terajsieho muza ktory po 2 stretnuti mi povedal, ze ma chce za zenu. Zohnali sme si vlastne byvanie a ak vsrtko dobre dopadne o rok svadba a mozno aj vytuzene babatko.
Necakaj na neho. To neni chlap pre teba. Ak ta neprijali do rodiny uz to by ma varovalo. Zivot mas len jeden uzivaj ho plnymi duskami lebo raz ked budes stara a otocis sa povies si bud : bola som hlupa, ze som nepocuvala" alebo si povies ,, mala som uzasny zivot"
@danyelia "Možno Ťa chce žiadosťou prekvapiť na nejaký sviatok, narodky, výlet alebo inú príležitosť" za tych 6 rokov mala autorka kazdy rok narodeniny, meniny, boli vianoce, Novy rok a vyrocie vztahu-kazdy rok minim. 5 prilezitosti-neobhajuj ho
Autorka stracas s nim cas, ( uz cca po 4 rokoch by som takuto situaciu netolerovala)suhlasim s Tym co napisali ostatne
Preco sa chces vydavat za chlapa so zarobkom 780eur? Ako uzivi raz rodinu, ktoru si zalozite? Na Tvojom mieste sa vratim nazad do Prahy, najdem si perfektnu pracu, rozhliadnem sa okolo seba a zacnem uplne novy zivot s niekym, kto sa nebude vyhrazat ze sa zabije, ked si pojdem s kamoskami niekam sadnut.
Ja vlastne ani neviem prečo si sa na neho nevykašlala už počas školy. Keď ste boli mladí a zaľúbení bolo všetko fajn a potom nastala realita. Vyzeráš byť rozumná baba nenechaj sa obmedzovať kvôli nejakej vysnenej svadbe, ktorá nikdy nebude. Zbal si kufre a choď si budovať život podľa seba.
Nedocitala som do konca, ale v podstate si je tebou istý a už nemá snahu niečo menit. Ma mu kto variť, prať, spolu financovať život a pravidelný sex. Všetko pod jednou strechou.
Osobne si myslím ze ak túžiš po zasnubach a svadbe tak s týmto partnerom strácas len čas
Podobne sme mali v rodine, vsetko co opisujes a perlicka bola, ked si priatelku nastahoval do bytu zdielaneho a kolegami🙈to bola ta posledna ceresna, kedy slecna zhodila ruzove okuliare a do 2 rokov mala stastnu rodinu a babatko na ceste, len partner bol iny, perspektivny…nebolo mu treba nic vysvetlovat a doprosovat sa, pekne je, ze spolu byvate, ale ste kompatibilni asi ako cokolada a snaha schudnut
Mas len 25, z mojho pohladu si uz hluposti kvoli nejakemu chlapovi narobila dost… ale mas uz 25 a mala by si mat rozum a trochu sudnosti. To si naozaj taka zufala aby si sa na neho upinala … odisiel z mama hotela do frajerka hotela … ty chces svadbu a mozno deti a potom by bola zodpovednost na nom … aj financna … tomu sa evidentne chce vyhnut…
ak tohoto chlapa si uviažeš na krk - tak potom ešte len ťažko zaplačeš...
mala by si odísť naspäť do Prahy a budovať si kariéru ... úplná škoda že si kvôli tomuto chlapovi zahodila všetko svoje úsilie...
@danyelia podľa teba je normálne sa brat a základat rodinu skoro “pred dôchodkom”?
Autorka
Nečakaj na takého chudáka. Zabijas s ním cely svoj mlady život. Byt tebou odídem spat do Prahy a neplnila by som pankove priania. Buď sa zobudi, zmení život a príde za tebou, alebo sa zbavis gule na nohe, ktorá ta len obmedzuje. Načo by sa on snažil, keď ty skaces ako píska? Ešte v tebe očividne vidí aj dojku na peniaze. Úprimne, chvalabohu, že sa do ničoho nemá.
Tak si mozes dat tento rok prihlasku na to studijum a pokracovat tam, kde si skoncila.
Vráť sa do Prahy, sprav si doktorát a najdi si schopného chalapa. Toto je neschopné nemehlo ale nie kvoli prstenu. Nic ta s nim nečaká a ani ta s detmi neuzivy. A to to pisem ako o 20 rokov starsia.
Ty sa chces usadiť, lebo aj kamarátky sú🙂tvoj priateľ má už 30 r a veľmi nízky plat ako vás chce uživiť, keby si mala dieťa?To nie je chalan pre teba veď to sama vieš tak prečo sa ho držis?
Mam taku skusenost, ze ak niekto nekomentuje a neriesi je to cielene pretoze nema zaujem to riesit. Takze ja osobne mam skor podozrenie ze k svadbe medzi vami nedojde nikdy. Neviem kolko mas rokov, ale zvazoval by som na tvojom mieste odchod do prahy na ten doktorat a chalan nech sa rozhybe ak ta ma rad pride za tebou a zacne makat (aspon na urcity cas). Ak nepride tak si najdes uz ineho chlapa kedze uz budes vediet co chces a co nie.
.Je normalne a prirodzene sa pre vztah obetovat, ale ty si obetovala az prilis, nemozes si nicit buducnost a zivot pre vztah ktory nie je perspektivny.
A ani to by mi nevadilo, ze zaraba 800 keby okrem toho splnal parametre snaziaceho sa partnera. Napriklad na tom vychode vam zacne stavat dom a svadba je na programe. Ale nemate ziadnu viziu a neviem, ja by som toto netoleroval.
Bože toto je tak zle, že až mne je zle, dievča prečo? Prečo?
Že nejdeš na párty, lebo on sa zabije? Táto jednoduchá vec. Nič? Fakt? A ty riešiš pasivitu? Omg 🙈