Ako riešiť pasivitu partnera vo vzťahu?
Ahojte. Nezvyknem písať na rôzne fóra atď. V podstate nečakám nejakú konkrétnu radu, ale potrebujem sa skôr vyžalovať... Otázka, ktorá má trápi je, kde je hranica tolerancie pasivity partnera, čo sa týka posunutia vzťahu ďalej, t.j zásnuby/svadba... Som 25. ročná mladá žena a môj partner má 30 rokov. Vo vzťahu sme niečo cez 6 rokov. Viem, že ešte nie sme v nejakom kritickom veku, ale skôr má trápi celý ten princíp a to dementné mužské zmýšľanie. V začiatkoch nášho vzťahu som stále počúvala, ako chce partner rodinný život, deti do svojej tridsiatky atď. Ja som to vtedy samozrejme ako 19-ročná mladá holka takto spočiatku nevnímala (smerovala som skôr cestou kariéry), neskôr sa to u mňa s pribúdajúcim vekom zmenilo. Na vysokú školu som po cca roku vzťahu z východu Slovenska odišla do Prahy, o to ťažšie bolo udržať partnerský život. Stále mi avšak akcentoval jeho záujem o rodinu, deti...keď bol nadšený, tak ma vždy zo srandy "žiadal o ruku", vravel mi, že budem jeho žena a tak. Cez víkendy sme sa snažili vidieť čo najčastejšie a tým pádom išli bokom úspory, ale aj vlastné voľnočasové aktivity, zoznamovanie sa so spolužiakmi z výšky atď. Jednoducho všetko išlo bokom, len aby sme boli my dvaja spolu. Na konci môjho štúdia prišla samozrejme dôležitá otázka, čo ďalej a hlavne kam (domov na Slovensko alebo do Prahy)? Zopár mesiacov si hľadal prácu v Prahe, no nebol ochotný spraviť nič pre zlepšenie svojej kvalifikácie - spraviť si vodičák, zlepšiť si angličtinu alebo hovorenú češtinu jednoducho nehrozilo. Nakoniec mi oznámil, že on je východniar, chce ostať doma a nikde nejde. Ja som pôvodne plánovala doktorát, no suma sumárum by moje štipendium plus jeho potenciálny príjem v jeho odbore bolo na prežitie v Prahe riadna bieda a boli by sme nútení s niekým zdieľať spolubývanie. Takže nakoniec to celé padlo a po škole som sa vrátila domov. Tým som ale zahodila vlastné kariérne možnosti a zaujímavé príležitosti, čo mi bolo ľúto, pretože od malička som na sebe tvrdo pracovala, aby som sa dostala tam, kde som bola. Stalo ma to veľa peňazí a energie. Ale tak vravela som si, že mám staršieho stabilného partnera a celkom som sa začala tešiť aj na ten rodinný život. Po promócii som sa teda vykašlala na doktorát a unavená som nastúpila do práce na východnom Slovensku v podstate bez pauzy, štyri dni po štátniciach. Ako absolvent som na východe celkom mala problem si nájsť prácu, tak som vzala prvú a vlastne jedinú, z ktorej sa mi ozvali (za 590€ v čistom). Partner ihneď na mňa tlačil aj s bývaním, pretože sa nevedel zhodnúť s mojou mamou, tak sme si do troch týždňov rýchlo našli svoj prenájom 2-izbáku za 500€ (aj s energiami). Môj partner zaraba okolo 780. No mesiace začali plynúť a on zrazu utíchol... Žiadne reči o svadbe, žiadne vtipné žiadanie o ruku...stal sa hrozne pasívnym. Niekedy bol veľký romantik, ktorý mi písal básničky, teraz mi donesie kvet až keď ho uprosím (aj keď občas sa nájdu chvíľky, kedy prekvapí). Logicky som po škole čakala ten vysnený deň, kedy ma požiada o ruku. Stále nič a nič. Tak som sa po čase vyprdla na prácu a zmenila som pôsobenie, tým pádom sa mi zvýšil aj príjem. No ten osobný život nemá stále žiaden progres. Samozrejme som sa o tom snažila komunikovať, no vždy to skončilo s tým, že na deti sa teraz necíti a na prsteň potrebuje ešte čas, potrebuje ten správny moment, nemám na neho tlačiť atď. Lenže ja už nevládzem čakať. Hrozne ma kvoli tomu trápia úzkosti. Keď sa cítil vo vzťahu on zle - musela som ja konať ihneď (čo najskôr skončiť školu, odmietnuť lepšie pracovné pozície, ihneď bez oddychu do práce, ihneď hľadať prvý byt, počas výšky som nemohla chodiť na párty, tak som vlastne nebola vôbec na žiadnej, pretože vraj sa o mňa boji a keď pôjdem, tak sa zabije...). Moja otázka je. Prečo sa musia ženy kvôli zakladaniu rodiny všetkého vzdať, zatiaľčo pri mužoch je obecne prijímaný názor, že oni potrebujú na všetko čas, priestor, kľud a netreba na nich tlačiť? Je mi to veľmi ľúto, pretože som v živote zahodila veľa možností kvôli... ničomu? Že na niečo čakám a čakám ako sprostá tepša? Že dookola počúvam, že je zlé obdobie (sme zdraví mladí bezdetní ľudia s nudným životom do psej matere), že nemáme peniaze a chce ušporit (ako žena zarábam v čistom viac o niečo cez 200 eur, ďalší rok to bude o 400 a on sa moc nesnaží brat nadčasy alebo zmeniť prácu), že mám veľké prsty a nemajú moju veľkosť (pre mňa som našla xyz lacných krásnych prsteňov), že mi nechce kúpiť prvý šupácky prsteň (o mesiac na to sa ma pýta, či zirkón namiesto diamantu bude ok), že už objednal prsteň, ale má mesačnú dodaciu dobu (nič neobjednal, len mi klamal) že s tým stále na neho tlačím (ok, a ty si počas môjho štúdia robil čo), že mu s tým kazím deň? Jednoducho ma to hnevá a bolí. Často mi je kvôli tomu do plaču. Úprimne závidím všetkým bývalým spolužiačkam a kamarátkam, ktoré toto už majú za sebou a majú po boku muža, ktorý sa nebojí dôležitých rozhodnutí a ide si za svojim - je pevnou skalou rodiny. Dokedy mám na neho čakať? Kým mu docinkne, že je starý kojot a veľa toho má výber už nemá? Dovtedy si mám plniť úlohu manželky a piecť mu do práce koláčiky pre kolegov k narodeninám, no bezo zmeny z jeho strany? Rozísť sa zatiaľ nechcem, pretože mimo toho nám to celkom klape, máme sa veľmi radi, v domácnosti mi veľmi pomáha, no ten dôležitý krok zatiaľ neprichádza a práve to ma veľmi bolí a možno neskôr ten rozhchod aj budem zvažovať. Uvažujem aj nad možným vplyvom jeho rodiny. Jeho rodičia sú strašne citovo chladní.. voči sebe aj voči nemu. Ak k nim prídeme na návštevu, tak všetci pozerajú do obrazoviek... Ak sa jeho rodičia pohádajú, tak sa medzi sebou nerozprávajú aj dva týždne - jeho otec si dá vtedy slúchadlá na hlavu a klika na nejaké virtuálne polia v hre na Facebooku. Nikdy u nich nepočuť slová ako mám ťa rád, milujem ťa, sme na teba pyšní, ako sa cítiš? Keď sme boli na rodinnej svadbe, tak sa ani raz nepostavili a nešli tancovať snáď ako jediní...Príde mi to smutné, pretože ja som z dosť extrovertnej rodiny. Môj priateľ mal problém má napríklad doma predstaviť - ako 24 ročnému mu trvalo trištvrte roka, kým doma povedal, že má dievča. Dovtedy sme sa nemohli držať sa ruky na jeho sídlisku a pod. Aj celkovo pred priateľmi sa ku mne správa, akokeby som mala lepru, v súkromí je úplne iný. Preto rozmyšlam, či z toho dôvodu nemá nejakú detskú traumu, resp. problém s intímnostami a dôležitými krokmi. Od rodičov odišiel v 29, dovtedy mu dosť zasahovali do života a snažili sa kontrolovať veľa aspektov, ktoré by mal dospelý muž už riešiť sám. Veľa rozhodnutí teraz v partnerstve necháva na mne, celkovo bol po mojej škole taký dosť pasívny (reči by boli, no konanie už nie je). Holky, mali ste aj vy v živote takúto situáciu? Ako ste "nakopli" takého partnera, aby sa pohol? Dokedy ste tolerovali takúto pasivitu?
Akoby som čítala moj životný pribeh. Co by som urobila,keby som mohla vrátiť čas? Užila by som si mladosť so všetkým čo k tomu patrí,cestovala, napredovala, užívala si. K sobášu nakoniec prišlo po 8 rokoch a teraz po 20 k rozvodu. Jedno ti poviem, časom budeš vidieť,ze si mentálne inde ako on, ze on stagnuje a ty ak budeš chcieť napredovať a žiť ako žena 21. storočia,tak sa budeš musieť oslobodiť. Alebo sa podvoliš a budeš žiť s ním za jeho podmienok, až budeš z toho frustrovaná. Máš možnosť si stanoviť teraz ako chceš žiť a v tvojom veku ísť cestou aká je pre teba najlepšia. Prsteň,svadba a deti môžeš mať aj s niekým,kto kráča s tebou životom a vie, ze ta nechce vlastniť a obmedzovať. Veľa šťastia....
podľa mňa, ak sa s ním rozídeš, tak je šanca, že pribehne aj s prsteňom. Sem tam sa to stáva. Otázka je, či to takto naozaj chceš a prečo sa chceš vydávať, ten chlap zostane stále rovnaký. Váš vzťah sa svadbou nijak nezmení, akurát budeš mať dieťa, na ktoré budeš sama, pocit, že si ho k svadbe dotlačila (čo bude aj pravda), chlapa, ktorí sa o vás nebude vedieť postarať (teraz nemyslím len finančne). V lepšom prípade zostaneš na dieťa sama, v horšom budeš mať aj jeho k tomu. On je ako veľké dieťa, ktoré nevie zobrať zodpovednosť za svoj život do svojich rúk. Uspokojil sa s málom, nemá žiadne ciele, ambície, len prežíva zo dňa na deň a je mu tak dobre. Ty mi prídeš iná, životaschopná, ambiciózna akurát s túžbou založiť si rodinu a obetovala si sa pre neho viac ako dosť. Čo on v minulosti spravil pre teba? Všetky ti tu píšu to isté. Máš šťastie, že máš len 25 rokov a kopu času pred sebou. Zmeň prostredie, choď do Prahy alebo niekam do zahraničia, začni sa stretávať s ľudmi. Takto ako žiješ, nemá život 25 ročného človeka vyzerať. Pokiaľ sa s ním teraz rozídeš, tak budeš k tomu vysnívanému rodinnému životu bližšie ako keď zostaneš s terajším partnerom... Možno niekoho stretneš a o rok, dva môžte byť ďalej vo vzťahu ako s týmto za 6 rokov...
a ešte jednu vec som ti chcela napísať- to čo ti on robí je vyslovene manipulácie a nie je to normálne- nemôžeš ísť na party, lebo sa zabije? Klame ti o prsteni... Je mi ťa veľmi ľúto, lebo si asi čítaš tieto príspevky, všetky sú podobné a v žiadnom sa nepíše nič pozitívne o vašom vzťahu. Najhoršie je, že ty sama asi vieš, že to nie je dobré, len človek si to ťažko pripúšťa.
Škoda rečí, celé zle, nič pozitívne..doma sa len pretvaruje, vonku a pred rodinou nie.. sleduj ho ,,vonku,, to je jeho pravá tvár..
Máš 25 rokov, prosím ťa veľmi pekne, počúvaj, teda čítaj pozorne: toto nerob, nie nie nie. Nikdy, nikdy kvôli nikomu nezahoď možnosti, ktoré máš. Ešte ti vlak neušiel, ešte sa len rozbiehaš, si mladá. Ale s chlapom, ktorého popisujes, ťa nečaká pekná budúcnosť. Teraz si daj na misku váh, čo si pre vás vzťah, pre neho urobila ty, a čo on? Vidíš ten rozdiel. Neambiciozny chlap ťa bude len ťahať a ťahať dole na svoju úroveň, až zistíš po case, že sama si zasekla a už stratiš motiváciu, nebudeš mať čas ani chuť na sebe pracovať ďalej, budeš frustrovaná a zaseknes sa. Už sa to deje. A kebyže náhodou sa raz vyskytne lepšia pracovná možnosť pre teba, budeš mať na tácke žiarlivostné scény, ustipacne poznámky, ale on sa nikdy nikdy nehecne, že začne tým, že zmení seba tym, že si napr. zvýši kvalifikáciu. Príde 30 ročná hypo, prídu deti a budeš na ňom nejaký čas závislá aj ekonomicky. A to si píš, že to bude zneužívať. . Alebo dáš deti do jasiel a pôjdeš späť robiť, aby si mala aj ty svoje peniaze. Uč sa na chybách iných, viem, čo píšem, akoby som o sebe čítala spred pár rokov, len s malými odchylkami. Nerob tie isté chyby ako ja. Ešte máš šancu, doterajšiu ignoráciu posunu vášho vzťahu z druhej strany ber ako znamenie. Buď sama sebou, nezahoď to, čo si ty, nezahoď svoje ambície, sebavedomie a roky štúdia a ťažkej driny. Si vysokoškolský vzdelaná žena, šikovná, nezaslúžiš mať taký plat kvôli komu a čomu vlastne? Dobre sa pozri, ako žije tvoja svokra, pravdepodobne ťa to čaká tiež. Kiež by som mala viac odvahy a rozumu VTEDY, keď som to mala mať.
Ach😢 velmi ta lutujem a davam ti vo vsetkom za pravdu. Zit s takym trudom, to si si nezasluzila, ako som zacala citat, hovor si (ti) 🤣daj mu kopacky, daj... Aj to by bolo o par rokov neskor, ked si kvoli nemu ozelela vsetky slasti studentskeho zivota... Tento napad s kopackami ma zial drzal az do konca prispevku, k vete, ze sa milujete..💔. Nuz tazko radit. V nasej dobe boli slobodne 25.rocne uz stare dievky, ktore nikto nechce (nehodnotim teraz, ci to bolo ok, alebo nie). A v dnesnej dobe budu chlapi zenu nadrapovat do 30.,35.,40.,ked juz je na tehu neskoro a este ju dorazi s novou priatelkou s ktorou zrazu chce deti. Je tazko zit lahko🤕
@modrykolibrik dieta si spravte aspon zajtra, svadba o rok pocka🌸
"pretože vraj sa o mňa boji a keď pôjdem, tak sa zabije...)."...tak mne by stacilo toto, aby som sa rozisla. Normalny vyzrety psychicky stabilny clovek taketo nieco nepovie. Dotiahol ta tam kde potreboval. No, ja neviem, sak to taky o nicom nemastny neslany chlap. A este aj tie trapne klamstva ohladne prstenov...🙄...no cisty trapko. Jak maly chlapec. Fakt uz nie je najmladsi tak neviem na co caka ked si je isty zecsi ta prava pre neho. Iba ak...byvsi isty nebol....Za mna, ak by si bol isty tebou, vasim vztahom a svojou laskou k tebe tak uz davno ste zobrati. A ty si vsetko koli nemu obetovala :/ No, tazke to je.
No, nemala som takú situáciu. Celý ten vzťah mi príde taký, že jemu to vyhovuje ako to je ani ani si ťa vlastne moc vziať nechce, ale nechce ani aby si odišla a ty aj tak vlastne stále spravíš to čo on chce, síce pizúkaš v pravidelných intervaloch o svadbe, ale dá sa to nejak prežiť, tak on posľubuje a dajako bude. Taký salámista. Nie, nemáme takých všetky. Normálne sadni s ním, vezmi kalendár a spolu dohodnite termín svadby. Potom choďte do kostola, dohodnite termín, oznám po rodine. Potom ty všetko obeháš, vybavíš, zariadiš, ideálne zaplatíš, lebo veď TY sa chceš vydávať a on však chudáčik málo zarába, tak on sa láskavo dostaví. No, veľa zdaru. Snáď ten snubák dorazí skôr ako bude svadba.
Utekala by som do Prahy a to hned. Tam za Tebou nepride s prosikom a s prstenom. Zena mas na viac. On je naga spokojny,ze ma taku ambicioznu zenu ako ty, byvate spolu,platite spolu, naco mu svadbu? To ze este nie ste manzelia je znamenie! Utekaj a zachran si zivot. V Prahe sa budes mat 10000x lepsie, dobehnes zmeskane a najdi si chlapa, ktory bude rovnako nastaveny ako ty. Ten tvoj aktualny priatel nie je ziadne termo a necudovala by som sa keby kvoli financiam bol na rodicovskej on s nimi a ty v robote,aby ste vyzili. Tato predstava je taka pekna aku mas v hlave s nim? Ked bude mat najblizsich 10 rokov plat 780€ ? Ziadna hypoteka?
Dievča zlaté ešte si nepochopila že tá veľká romantika bolo len divadielko aby si ťa priputal aby si za ním lietala stovky km ako taká handra. To jak sa správa teraz je jeho pravá povaha a bude to len horšie.
Si mladá, zdravá, šikovná, máš pred sebou najlepšie roky života. Naozaj ich chceš zahodiť kôli prsteňu?
Preber sa a začni konečne žiť, pre seba, nie pre chlapa čo si ťa nezaslúži.
🙏 Napíš sem za 2-3 mesiace - z Prahy 😊
Baby vyssie vsetko zhrnuli a preto sa len pridavam: mlatis prazdnu slamu a lepsie to uz nebude.
Nie, nezmenis ho a darmo hladat dovody a diagnozy alebo sa trapit s psychologickou pitvou dotycneho. Z kratkej cesty asap dole a zacni zit! Mas cely zivot pred sebou a toto by som brala ako ponaucenie do buducna.
No ale tvoje rozhodnutie, tvoj zivot samozrejme.
Zelam ti stastne rozhudnutie.
a hlavne co spravis ak bude taky trtko jak doteraz a dá ti ten tvoj vysnívaní zirkón lebo na diamant nemá ale budete zasnubeny dalsich 6 rokov? aj takeho kkta som zazila ze natahoval kamosku ked odisla uprosikal s prstenom a nakoniec boli iba “zasnubeny” az kym sa nerozisla…. musis sama vediet prajem to vsetko dobré ale prosim nebud blba !!! mlada inteligentna skoda reci….
A ano ako tu bolo spomenute , ze nemozes ist na party lebo sa zabije je red flag po ktorom mal okamzite nasledovat rozchod. To nie je normalne a toto bude zneuzivat aj dalej. Aj keby som bol neviem aky zufaly/osamely/skaredy v zivote by som svojej frajerke nezakazal ist niekde medzi ludi. A s tym prstenom a kecmi okolo toho je to tiez otazne, ze ci to tiez nie je len dalsia manipulacia. Poradim ti, nezameriavaj sa na to co rozprava, sleduj jeho ciny. Skutky su dolezite, slova su len nepodstatny vzduch ktory vychadza z jeho ust. Manipulatori vedia krasne rozpravat a vsetko riesit, ale len verbalne. Skutky su vzdy nula bodov.
Autorka, prosim ta, na kolenach ta prosim, odid od neho. Posobis ako rozumna, inteligentna zena, ktora vie jasne komunikovat, len si sa upla na blba.
Zober to este z toho kratkeho konca a zariad si zivot po svojom v Prahe. Nemas absolutne ziadne zavazky, uz lahsiu situaciu ako mas teraz, mat nebudes. Ani 25 nebudes mat vecne. Lebo ak sa mu prisposobis, poddas jeho malatnosti, jeho absencii citov, jeho manipulativnej stranke, lacnym klamstvam a akejkolvek NEcielavedomosti, chuti do zivota… Bude z teba len dalsia vyprahnuta zena s prazdnym pohladom, ktora bude v starobe banovat za zivotom, ktory nikdy nezazila. No ako vystrihnute z romanu z 19. storocia.
Dobre ti tu baby radia a hlavne take, ktore si tym presli a nasli odvahu zit pre seba a podla seba a konecne su stastne, lebo si to zasluzia. ❤️
Ak si studovana, mas nejaku prax, v Prahe si najdes robotu lusknutim prsta. Byvanie mozes vyriesit s inymi mladymi ludmi, cez nich spoznat nove kontakty a muza, ktory vie co chce, je ambiciozny a hlavne, zarobi tak, aby sa mohol postarat o buducu rodinu. Ty sa tam tiez karierne vyzijes, zabavis nicnym zivotom, pocestujes a nemusis sa obmedzovat. Rodicia ta predsa nevychovali pre nejakeho jednoducheho chlapa, ktory sa ti dokonca vyhraza. Wtf? Na toto si odkazana?
Z toho tvojho nic nebude, ci na ten zirkonovy prsten naskrecuke alebo nie. 30 rocny a 780€? Akoze fakt?
Ak by bola v tejto situacii tvoja naj kamoska, co by si poradila jej? No vidis, tak pobal caky paky a kym nemas deti, utekaaaj, lebo potom to bude mega tazke. Popracuj aj na vlastnom sebavedomi, sebahodnote, zastan si seba a svoje ciele, ci sny.
(Alebo sa navela navela vezmete a bude ta zasa natahovat s detmi - lebo ved co zas chces, ved teraz sme sa vzali ako si TY chcela - az kym tvoje biologicke hodiny nevypovedaju sluzbu a on bude spokojny so svojimi 780 eurami.)
@lucia147852 Tak keby sa brali v 50-tke, to by bolo pred dôchodkom 😁 Veď každý sme iný, niekto v 25-ke končí VŠ, myslí iba na kariéru, niekto už chce rodinu, veď nech si to spolu vykomunikujú oni dvaja...
Toto je prekliatie mnohých mladých žien, príliš sa upnú na prvého chlapa a sú ochotne koli nemu všetko zahodiť, štúdium, prácu, záľuby aj svojich priateľov ….
Kompletne rozpustia svoju osobnosť, svoje sny a podriadia svoj život niekomu inému
Poviem ti to ako 40 tnicka, podobne blbá ako ty som bola aj ja v mladosti, pritom úplne zbytočne.
Človek moze mať krásny vztah ktorý ho posúva v živote dopredu, nie obmedzuje.
Život a mladosť ti už nikdy nikto nevráti, ty si myslíš ze mas krásny vztah a túžiš po rodine, no podľa tvojho opisu žiješ skôr s manipulátorom, príveskom a guľou na nohe. Najhoršie na tom je ze to vôbec, ale vôbec nevidíš
Och, veľmi ti želám, aby si dokázala byt sama sebou a šla si za svojim.
Autorka, ked si si to tu precitala, tak co budes robit? Nas cim premyslas?
Moja zlatá. Ty sa zbal. Chod si spraviť doktorát a užiť si ešte tých pár rokov, ktoré si pri nom stratila...ozaj ti stal za tú všetku obetu?
Ja nechápem, ako niekto môže zahodiť kariéru pre vzťah. Vykašľať sa na všetko, čo si mohla dosiahnuť, len kvôli tomu, že budeš žiť nudný život s manželom a deťmi. A duplom, keď nevieš, čo sa stane v budúcnosti (v tvojom prípade sa už stalo) a nakoniec budeš ľutovať, že si sa nesústredila na svoje ambície. Plánovala si si spraviť PhD!! Keby som bola ja na tvojom mieste, kašlem na chlapa a potencionálnu rodinu a idem za svojím snom.