Ako rozdeliť výdavky v spoločnej domácnosti?
Ako považujete za adekvátne, prípadne za morálne podeliť výdavky aby boli spravodlivé alebo skôr morálne alebo vhodné.
Jeden z partnerov zarába o dosť menej ako ten druhý. Jeden zarába 1200€ , druhý 3500€, problém nastáva ale v tom, že jeden z partnerov ( ten čo zarába menej ) by mohol zarábať viac, ale nechce lebo by to bolo náročnejšie.
A teraz sa vyskytujú problémy, že kvôli platom sú v domácnosti ako keby iné štandardy. Ten čo zarába 3500 by si rád doprial lepšiu dovolenku ale ten čo zarába menej na ňu nemá. Ten čo zarába viac by chcel chodiť na jedlo do reštaurácií, ten čo zarába menej na to ale nemá.
Ten čo zarába viac by chcel kvalitnejší bicykel a jazdiť teda rýchlejšie/efektívnejšie, ten druhý ale na to nemá.
Ten čo zarába viac by chcel pozvať na grilovačku všetkých našich priateľov, avšak ten čo zarába menej nemá absolútne z čoho zaplatiť všetko na grilovačku.
Ten čo zarába viac by chcel lepšie poistenie v prípade škodovej udalosti atď atď.
A teraz sa naskytá otázka, že čo je ešte spravodlivé platiť za toho, čo zarába menej a čo je ešte morálne. Je morálne, že druhý si to nechá zaplatiť lebo je pohodlný? Alebo je morálne to zaplatiť, keď zarábam viac aj keď nie sme manželia ale len partneri? (5r.) Rodinu neplánujeme.
Zaplatiť klasické výdavky na približne polovicu alebo to deliť podľa platu? Zaujíma ma najmä morálne hľadisko, keď jeden z páru vie a dokáže zarobiť viac, len nechce.
Najdi si takeho, ktory na to bude mat 😉
@anonym_autor Keďže deti neplánujete je úplne jedno či je ten priemerne zarábajúci muž či žena. Pokojne by to mohol byť vzťah 2 gejov.
Ľudia sú rozlični a je ťažké nájsť partnera s ktorým si človek rozumie. Nenadarmo je v krajinách kde sa ľudia majú dobré vysoký podiel singl domácností.
S tvojím vysoko nadstardandnym platom by si kľudne mohol žiť sám. Na rozdiel od pod - a priemerne zarábajúcich nepotrebujes partnera s ktorým dáte dokopy financie a bude sa vám žiť ľahšie.
Tak si polož 2 základné otázky: Čo mi tento vzťah dáva? Koľko som do tohto vzťahu ochotný investovať?
Ďalšia vec, kedysi sa manželstva uzatvárali vrámci spoločenskej vrstvy a v tej spoločenskej vrstve bol istý životný štandard. Dnes máme istú aj keď obmedzenú sociálnu mobilitu. Kameň úrazu nastane keď sa dajú dokopy dvaja s odlišným životným štandardom. Niekto vyrastá v chudobnej rodine a je zvyknutý žiť skromne nevyskakovat, stačí mu to čo má. Iný je zvyknutý nakupovať to najlepšie až najdrahšie a potrebuje v živote nadstardand. Ak sa dajú dokopy takýto 2 musia sa dohodnúť na kompromise alebo ísť od seba.
Tvoj partner je možno skromnejsi, nepotrebuje luxusné rezortove dovolenky ani grilovacky pre 200 osôb. Pre teba sú tieto veci dôležité.
Máš viac možností:
1.Budeš tento životný štandard bez kecov a reptania financovať pre oboch
2 Zlavis z nárokov a budete žiť o dačo skromnejsie ako by si chcel ale nie až tak skromne ako by stačilo partnerovi
3.Rozidete sa a nájdeš si partnera čo zarába 3500 ako ty.
Morálne ekonomické hľadisko pre pár čo spolu plánuje ostať a je ochotný robiť kompromisy:
Ak ste manželia príjmy sú spoločné, Tvoj partner má ci sa ti to páči alebo nie nárok na polovicu tvojej výplaty a ty na polovicu tej jeho.
Ak nie ste manželia - spoločný účet kde každý pošle 30 percent príjmu z toho poplatite potrebné výdavky a veci na ktorých sa spoločne dohodnete. Ak dačo ostane rozdeľte na polovicu a pošlite si naspäť. Ak 30 percent nestačí posielajte tam viac. Keď chceš niečo finančné nákladnejsie a partner s tým nesúhlasí kúp za vlastné a nenariekaj.