Ako sa rozhodnúť medzi dieťaťom a doterajším životom?

*s takym obsahom

@bluka2
Ale ja nemám pocit, že mám pre seba málo času. My si trochu nerozumieme. Ja mám času pre seba dosť. Prečítaj si ešte raz príspevky autorky. Ona chce dieťa, ale žiadne trable, ale to pri deťoch takto nefunguje. To, že ty máš 3 deti a všetko v poho neznamená, že ona to bude mať rovnako. Bola som tehotná s kamoškou naraz, ja som mala 26 ona 24 rokov, ja všetko ok po narodení bábatka, jej dieťaťu bola časom zistená veľmi špecifická genetická mutácia. Ja mám dieťa ok, ona má pubertiaka na úrovne ročného dieťaťa. S dieťaťom môže byť xy situácii, ktoré sú zložité aj pre človeka, ktorý si ich dokáže predstaviť a pracovať s nimi. Moja bývalá kolegyňa mala psychické problémy, po narodení syna to veľmi vygradovalo Ľutujem ju a predovšetkým to dieťa, to vôbec nedopadlo dobre. Ja mám perfiš život, aj besiedky aj krúžky aj školy aj prácu ja zvládam, lebo mám skvelého manžela a dávame to spolu, ja sa nemám na čo sťažovať.

@bluka2
A pokiaľ ide o škôlku, tak až takú hrošiu kožu nemám, aby som decku povedala, vieš čo, ja na tú besiedku neprídem, lebo na také somariny ja nemám čas. Všetci vieme, aké sú škôlkarske besiedky, ale jediné, čo to dieťa rieši, keď recituje básničku je, či tam je niekto, kto tam prišiel len kvôli nemu. A áno, je to o prkotinách s deťmi stále, lebo ja si nemôzěm dovoliť ignorovať všetkých prehliadky a kontroly, keď ich majú rozhádzané durch celým rokom. A opäť, ty nemáš s deťmi takého problémy, ale vieš zaručiť, že autorka to bude mať rovnako ako ty? 🤷‍♀️

Ja som mala deti neskoro, zacala som nad nimi uvazovat v 32 a mala som ich este neskor. Nikdy som si nevedela predstavit mat deti ako 20 rocna...Takze u mna to bolo uplne fajn....Ten pocit, ze chcem dieta prisiel spontanne. Jasne, ze sa vela veci zmenilo, ale bola som uz vo faze, ze som nemala pocit, ze sa niecoho vzdavam atd

no ja neviem, asi tiez mam nejaku poruchu lebo ja take stavy mavam kazdy mesiac pocas pms a dava ma to neuveritelne psychicky dole

Ak ide o šport ..behám , bicyklujem , turistikujem mám tri deti . Robíme to s mužom s nimi , striedame sa ,ideme spolu .Už nepretekam ,a dní som nikdy nevyhrala . Ano ,mám Thule vozík , vďaka nemu som mohla vybehnúť už po šestonedelí . Ale šport nie je moja alfa omega v živote . Zaradili sme ho do života tak ,aby tam figurovali aj deti . Najstarší je v plaveckom klube a pláva , stredný ešte netuším ,a dní najmladšia neviem akým smerom pôjdu ,sú ešte mali .
Cestujeme s nimi od mala ,ako sa nám dá , je to obmedzenejsie , ale dá sa . Dovolenky netravime v hotelových rezortoch , sme akčnejšie tipy .
Ak máš psych.problemy , je dosť možné ,že v budúcnosti môžeš byť frustrovaná z toho ,že práve dieťa ti chýba v živote . To si musíš vyriešiť sama v sebe . A možno ho týmto zmýšľaním nebudeš chcieť nikdy,ibaže už teraz z teba cítim istú túžbu ,že raz ,by si chcela . Dieťa dáva životu iný rozmer . Nie zmysel . Rozmer a pohľad na množstvo veci .

ja som mala tiez psychicke problemy (panicka porucha), dlho som hladala cestu ako z toho von. Mat dieta je silne ale samozrejme narocne. Ale ked sa zabehnes da sa vsetko. 🙂 treba zapojit babky a rodinu ak je moznost. Ja mam 3 deti a chcela som 1. lebo aj to jedno bolo v podstate zazrak 🙂. Ale mam v okoli kamaratky, ktore proste povedali, ze dieta nechcu a basta. Ziju aj bez neho. Uvidis ako sa budes citit mozno o dva roky sa pousmejes. drzim ✊🏻

Napišem svoju skusenosť.Prvé dieťa som mala vo veku 22rokov.Po dieťatku som veľmi túžila.Ked prišlo nemala som čas na absolutne nič.Stale plakalo bola som zúfalá zničená a fakt som sa cítila psichicky veľmi zle.Nevyspatá .Mala som pocit ,ze som vo väzeni a nikdy to neskoncí.Ale keď sa dcerka začala namna usmievať bolo to nádherné a cca okolo 3mesiaca aa to začalo meniť.Dcerka bola a je užasna mohla som sňou isť všade.

Výhodou je ze príroda to tak nejak zariadi, nadopuje novopečenú matku hormónmi aby ju z jej potomka úplne nešlahlo a dokázala sa o neho starať.
Funguje to celkom dosť, nie na 100%, ale dosť.
Bohuzial moze sa to preklopiť aj do opačného extrému - popôrodnej depresie, to si nevyberies.

Veľa spraví aj otec dieťaťa, ak je tatino naozaj rodič ako ma byt všetko sa dá zvládnuť.
Život s bábätkom je potom v pohode, lebo je tu niekto kto ti pomôže, dopraje ti čas aby si si mohla zacvičiť, občas ráno či v noci pospať, relaxovať vo vani či len tak ist do obchodu alebo s kamoskou na kávu.

Lenze toto dopredu naozaj nikdy nevieš, nedokážeš odhadnúť ako zareaguje. Môžete sa o tom dopredu rozprávať koľko chcete realita môže byt úplne iná.

Občas sú tu na fóre otrasne príbehy žien uväznených vlastnými detmi. Presne ten popôrodný hormonálny obláčik na ktorom plávajú spôsobí ze veľa “red flags” u chlapa totálne vytesnia a stihnú si zamiesit ešte druhé či tretie dieťa kým ich prefacka realita.

@yoxinka ja jej samozrejme nezaručim nič, v živote nie sú záruky. ale zas zdravotne problémy fakt nemá každé dieta, skôr pomenej. Možno tu viac, lebo sa sem ženy chodia o nich poradiť… v mojom okoli minimum z deti chodí pravidelne po doktoroch a mám okolo seba celkom bohatú sieť iných rodičov.

Nečítam diskusiu, možno niečo zopakujem. Píšeš, že travis hodnotný čas s partnerom. Myslíš, že s dieťaťom bude menej dohodny? My sme si mysleli ako úžasne super si žijeme a až keď prišiel prvý syn, mala som pocit, tak toto je úplne iný level života, ešte len teraz to ma tie správne grády. To ze som myslela, že neprežijem bez spánku, keď sa mi dieťa prvý rok budilo každú hodinu až dve ( skrytý reflux a pod) je dnes už takmer zabudnuté. Že budeš iba s dieťaťom tiež nie je pravda. Budete spolu. Dnes je to o to ľahšie, že kopa ľudí robí aj z domu, možno budete spolu viac ako doteraz. S dieťaťom máš kopec slobody, ak bude muž mať vela prace, môžeš ísť pozrieť na pár dni rodičov a pod. Mne toto chyba, že som na materskej nemusela riešiť aký je deň, zobrala som deti, šli sme k našim občas, muž dorobil, prišiel za nami, alebo keď šiel na služobku, ubytovali sme sa poblíz a boli po praci spolu.
Môže to byt úplne perfektne, alebo extrémne náročné, nikto ti dopredu nič nezaručí. A nevieme ani aky otec bude tvoj muž a pod. Clovek zistí veľa veci postupne

@autorka dakujem 🙏🏻 a ano, 3x tyzdenne chodim cvicit cez obed, priamo v bytovke mame taky salon, kde je infrashape bicykel a 2x tyzdenne mam maderoterapiu - pani chodi ku mne domov, aby som setrila cas na prepravu.
Manzel ma v tom podporuje, on zas ma priestor 2x tyzdenne (vecer, ked maly spi) na futbal, to hrava cely zivot a chodi pravidelne behat. Cez tyzden fungujeme tak, ze v praci koncim o 16, ideme s malym na ihrisko/prechadku/kam chceme, stretneme sa s kamosmi… vecer dorabam do prace, ak este potrebujem.
Vikendy a piatky mame len pre seba, vtedy nechodime ani cvicit, nic, nechceme byt ani s kamosmi, len obcas s rodicmi. Ten cas travime ale vo velkej vacsine len my 3… vyhovuje nam to tak. Ak aj muz ide s kamosmi na pivo, tak pon-stvrtok.

@lujza123 najlepsie si to vystihla.👍👍

@bluka2
Pozri, ja som si niekedy tiež myslela, že materstvo každý dá a zvládneš lebo musíš a ako si zariadiš, tak budeš mať. ALE popálila som sa a dnes si už nemyslím, že žena musí byť automaticky matkou. Sú ženy, ktoré z akýchkoľvek dôvodov deti mať proste nemusia, ale musia si to v sebe vyriešiť. Totiž, materstvo to je obrovské množstvo premenných a totálne neprenosná skúsenosť. Áno, zažila som také, že totálna karieristka po narodení dieťaťa otočila a je z nej super mamina. Aj také, že žena si dokázala povedať, na to, aby som bola dobrou mamou, potrebujem byť aj inak aktívna, lebo mi na materskej šibne. 6mesačné deti dala na starosť mame a ona sa na pár hodín vrátila do práce a ako deti rástli pracovala viac. Mám okolo seba rodiny s perfektnými chlapmi, ktorí sa deťom venujú, v pohode zastúpia ženy. ALE moja kamoška, keď mala 12, mali celá rodina autonehodu. Otec zomrel na mieste, sestra veľmi zle a ona ostala nevidiaca kvôli poškodeniu očí pri náraze. Mama sa z toho zosypala a dokopy sa nedala. Kamošky majú deti autistov, jedna má Downa. Poznám prípad, keď na uzv neboli žiadne patológie a bábo sa narodilo postihnuté. Materstvo je total adrenalínová disciplína, netušíš, ako na to zareaguješ, čo sa stane/nestane. Jasné, nikto nechce choré dieťa a jasné, že na to nebudeš myslieť … ale už keď len rozmýšľaš o tom, ako ťa ZDRAVÉ bábo bude obmedzovať, asi by som sa zamyslela nad tým, či to dieťa vôbec chcem a ak chcem, tak prečo. Lebo naša spoločnosť to akoby očakáva, ale nemusí každá žena mať dieťa a nijako jej to, podľa mňa, neuberá na hodnote. Preto si už veľmi dávam pozor na vyjadrenia, že jasnééé, pohodaaaaa, to dáš, to zvládneš … nie, nemusí to každá zvládnuť.

Odpisem takto hromadne, dakujem vam vsetkym za podporu. Cakala som skor hejt, zo skusenosti. Viem, ze sa moze narodit aj chore dietatko ale to fakt netusim ako by som potom zvladala. Partner je naozaj skvely, v tomto nemam pochybnosti, len neviem no, asi by som potrebovala nejaky "push" na odhodlanie. Prave to, ze mam aj teraz naplneny zivot, je taka moja komfortna zona, z ktorej sa mi velmi nechcem vybocovat. Ale citim na sebe, ze pomaly ta tuzba prichadza a silnie. My mame obaja take joby, ktore nam umoznuju robit aj "len" z domu, no nevyuziva to ani jeden z nas, prave kvoli tej potrebe socializacie. Financne sme na tom obaja nadstandardne, cize by sme si mohli dovolit zaplatit pomoc ale mam taky pocit z toho co ste tu napisali, ze moje aktivity sa obmedzia na veci, ktore sa daju "odbavit" za 2 hodiny a s tym sa vobec neviem stotoznit. Taktiez som zvyknuta chodit na dovolenky aj sama, to bude tiez pass asi. Riesim to aj na terapii posledne mesiace ale zatial nemam nijaky outcome. Asi proste fakt nezostava nic ine len zmierit sa s tym, ze moj doterajsi zivot uz nebude. Pred vyse 10 rokmi som nechcene otehotnela a podstupila upt a prave skrz to si hovorim, ze v zivote by som sa teraz nemala tak dobre ako keby som si vtedy dieta nechala a pokracovala v tom neperspektivnom vztahu aj s babatkom. Neviem to mozno spravne vysvetlit ale akoby som uz raz mala moznost zazit o co s dietatom pridem a teraz sa toho bojim.

@autorka, ale este doplnim, ze teraz to uz je sice super, ale naozaj sa nevies dopredu zariadit. Nevies, ci budes mat zdrave dieta (napriek Nifty a morfo sono sa niektore veci ukazu az po porode), neveis, ci bude spat alebo mat koliky…
My sme mali prvy rok extremne tazky, napriek tomu, ze muz participoval, ja som spavala 2-3 hodiny denne, maly plakaval, prve tyzdne boj s dojcenim, nechali sme stovky eur za LP, lebonsom chcela dojcit, UM by nam to preplatilo na skoro rok, co sme jej nechali penazi. Potom bol maly na liecbe, 3xdenne uzival lieky na srdiecko, po nich bol vzdy zahlieneny a nevedel dychat, 3x denne som ho mala po 2 hodinach po podani lieku v nosici…. Potom sme museli cvicit 4x denne vojtovku, nikam sme nevedeli skrz lieky a vojtovku sa z bytu dostat,
Pri tom strachu, ci bude dieta zdrave, to bolo psycho, lebo sme boli skoro stale len doma (aj ked mame velky byt s terasou, je to strasny stereoryp).
Potom si maly zvykol na nosic a spaval aj 3 hodinove spanky cez den tak, ze ja s nim v spalni v tme a hybala som sa. Lebo nemohol plakat kvoli srdiecku a spabkova poradkyna inak nevedela vyriesit spabkovu asosicaciu, ku ktorej sme sa dostali, aby vedel dibry dychat po tych liekoch…
Dnes je to uz minulost, nosic je moja srdcovka, lebo je to nas cas a dobrovolne v nok uspavam syna na denne spanky, lebo je to nasa chvila, ale prvy rok bol sialeny.
Preto ak pises o psychickych problemoch, podla mna zvaz sbodbornikom, co hovori na tvoju dpabkovu deprivaciu a diagnozu, lebo naizaj nevies, aky bude tvoj pripad, ale bude tvoje dieta.

@nikoleta999 deti by sme nemali mať na to, aby mám vypĺňali prázdne miesta v živote. To je veľmi nezrely prístup.

Autorka - nesil to..
s terajším nastavením by si s dieťaťom mala pockat. Skús si ujasniť svoje pocity, chces dieťa, lebo spoločnosť je nastavená tak, ze by si mala dieťa mat? Alebo ho chces naozaj?
Povedať si, že ok, môj život sa zmení a naozaj tú zmenu žiť, je veľký rozdiel..
Veď uvidíš, čo čas prinesie..

Tak vieš, dieťa nie je dekorácia do obývačky, že prestane sa ti páčiť, odložíš. Jasné, že ti to zmení život. Mňa materstvo tak šoklo, že som sa z toho spamätávala 9mesiacov a to mám perfektného chlapa … ale vzťah to preverilo riadne. Ty netušíš, čo dieťa spraví s vašim vzťahom, aj keď je chlap super. Od malého bábatka asi nepôjdeš sama na dovolenku, ale ja som napríklad bola s kamošmi na chate celý víkend, keď mal syn 2 roky. Chodila som cvičiť a to či som mala jedno, dve alebo tri deti. Chodila som raz, dvakrát aj trikrát do týždňa. Ja si myslím, že o dieťa sa majú starať rodičia, takže my sme žiadne opatrovateľky nenajímali, všetko sme sa s mužom snažili poriešiť sami. Občas prišli starí rodičia. ALE, keď sa mi narodila dcéra, manžel vážne ochorel a musel byť 3 týždne hospitalizovaný a akurát vtedy mi ani tí starí rodičia nevedeli pomôcť, tak sa to nejako vyvŕbilo. Ostala som na sama s dvoma deťmi, škôlkarom a 4 mesačnou. Jeden večer som sa zrevala, ako to dám, potom nádych výdych a šlo sa. Muž sa mi vrátil z nemocky a bol 6mesiacov mimo. Špeci režim, špeci strava, špeci všetko … zrazu som mala 3 deti. Môj chlap je zdravý človek, športovec … ale proste, stalo sa. Museli sme sa popasovať aj s takým. Ty nevieš, čo bude/nebude. Tak buď maj dieťa, ale rátaj s tým, že DIEŤA NIE JE EXCEL a nebude sa vždy správať ako očakávaš a plánuješ alebo ho nemaj a ži si ďalej svoj spokojný život tak ako ho chceš ty sama.

Citala som len tvoj uvodny prispevok plus tvoje odpovede a moj nazor je, ze je sympaticke ze sa takto zodpovedne zamyslas nad situaciou, pretoze dieta naozaj zmeni zivot. Pocitu strachu a zodpovednosti sa uz nezbavis. Podla mna by si s dietatom mala pockat, na zaklade tvojich nazorov si nemyslim, ze by bolo stastne keby si teraz mala dieta. Uvedom si, ze nielen ty, ale kazda zena potrebuje svoj “me time”, venovat sa sama sebe, ale po detoch je ten zivot proste uz trocha iny. A to mam stastie ze mam dve zdrave deti, taktiez stastie ze deti mozem nechat manzelovi vzdy ked mam potrebu si ist zabehat, nieco si ist sama na cely den vybavit, ist na nejaku proceduru a uvedomujem si ze to vobec nieje samozrejmost. Ale som dospely, vyzrety jedinec, nevyberiem sa 2x denne za sportom a potom sa este socializovat do mesta lebo viem ze mam dve deti a chcem s nimi travit cas a viem ze su vo veku kedy ma potrebuju. S mladsou som na materskej, je vo veku kedy sa jej formuje osobnost, potrebuje hlavne rodicov, vzor, lasku a starostlivost. Starsia chodi do skoly, je velmi aktivna, chodi na tenis, plavanie, vytvarnu. Nas cas a travenie aktivit proste prisposobujeme im ale nevadi nam to, deti sme chceli a viem, ze ked budu starsie a nebudu ma uz tolko potrebovat, mozem si svoje potreby naplnat od rana do vecera kolko len chcem a uz len spominat nato, ake to bolo, ked boli malicke. Je v poriadku sa rozhodnut deti nemat, rovnako je v poriadku s detmi pockat na cas, kym nebudes mat pocit ze vdaka dietatu o nieco prichadzas.

Teraz žiješ iný život tak prečo to prvé dieťa ti málo ukázať o čo by si prišla?Veľmi scestné.To dieťa ešte nebolo tu.Nikto nevie ako budeš o 10r možno v depresii, že všetci majú deti, alebo ako šťastná mama.Vela žien má aj horšie psychické prežívanie a majú deti.Lieky neberieš, na terapie chodíš, vzťah podmienky výborne už sa len ako dospelá osoba rozhodnúť.Uz si si to vyskúšala s tým exovym dieťaťom a bolo to dobre.Podla mňa sa sama zneistujes, bojíš istota neexistuje, čim skôr to pochopíš, tým lepšie.Napadlo Ta niekedy, že zdroj optimizmu a sily môže byť práve to dieťa?
Už druhý krát čítam, že sa bojíš, že by si za to vinila dieťa podľa mňa si príliš uzkostliva a myslíš nás vecami do hĺbky nad čím sa iné ženy ani nezamýšľa a také ženy s empatiou bývajú najlepšie mamy

@beronsche Skús si to prečítať s porozumením 🙂

@beronsche ja neviem preco. Necitim to tak, ze by mi dieta islo vyplnit nejake prazdne miesto, pretoze nemam aktualne velmi prazdne miesta v zivote 😀 a s tou spolocnostou je to asi tazko oddelit, ze ho chcem/nechcem kvoli spolocnosti, kedze sa z nej neviem nejak oddelit v zivote predsa. Chcem ho preto, ze mam skusenost a bola pozitivna a chcela by som mat toto v svojom zivote. Nie je to nejaka bezhranicna tuzba, ktora mi neda spavat. Skor tak racionalne, why not?

@momoftwo dakujem za reakciu, som tu uz nejaky cas a subjektivne to vnimam skor tak, ze tu zeny akoby nemali potrebu toho me time a skor sa predbiehaju v tom, ktora sa viac obetuje 😀 ale teda opakujem, ze to je len moje vnimanie a nie som tu zas az tak dlho. Preto som to an viackrat zdoraznila, ze pre mna je ten moj cas extremne dolezity, klucovy a ked ho nemam tak sa dostavam do letargie. A v kombinacii s mojimi extremnymi emociami to nie je vobec dobre.

@eliska13 nie som si ista ci to spravne chapes. Keby som si ako 19 rocna stredoskolacka nechala dieta, tak by som si nikdy nevybudovala zivot aky mam teraz a nezazila by som to co som zazila.

Je mi veľmi sympaticke ,že to analyzujes , a mne to príde ( sama som chodila k psychiatrovi pre úzkostné poruchy a mavam svoje blbé obdobia ) . Ja som po dieťati zatúžila pomerne skoro v 21 rokoch .porodila som v 24 . Mala som skvelého partnera ,manžela o 6 rokov staršieho ,on sa na rodičovstvo tiež tešil , a aj podmienky , Dnes mám 36 a síce som šťastná za moje tri deti , občas mi je ľúto ,že sme nevyužili ten čas s mužom osamote za viac cestovania ,užívania si . Miesto toho sme investovali financie ,aby nám zarobili ďalšie , zariadili svadbu ,byt ,potom dom , veľa sme obaja pracovali ,aby sme mali nejaké finančné zázemie ,keďže sme obaja šli z našich domovov bez ničoho a on nuly ,resp ešte mínusu má účtoch . Tá túžba po Tom byť rodič bola už v mladosti silná ( možno preto ,že sama som mala ťažké detstvo s komplikovaným vzťahom s rodičmi )

... ALE ....
nikdy som nebrala deti ako zmysel života . Stále som toho názoru ,že život človeka ,nemá byť postavený na zmysle existencie akéhokoľvek iného človeka,hoci aj vlastného dieťaťa . Jedno dieťa som si pochovala , to by znamenalo ,že môj život stratil zmysel . No ja žijem ,a viem ,že to tak nie je .
Deti sú také korenie do toho môjho gulášu dobrodružstiev . Je to pre nás s mužom výzva , vychovať dospelých samostatných ľudí so správnymi hodnotami , zároveň je úžasné sledovať ,ako sa v našich troch deťoch objavujú naše povahové črty , ako nám nastavujú zrkadlo a učia nás mnohým novým veciam ,dávajú nám iný pohľad na veci ,zážitky . Ľúbia nás bezpodmienecne ,a my máme túžbu v sebe ich ochraňovať a poskytovať im bezpečný život .

Teším sa ,keď mi môj 12 ročný pripraví raňajky a urobí kávu , keď ho počúvam ,aké má životné plány ...
Teším sa ,keď deti vyletia z hniezda s každý pôjde svojou cestou . Lebo my ich nevlastnime , isto budem plakať ,a bude mi smutno , ale je to fakt ,a treba byť racionálny .

Píšem ti to , lebo som chcela ,aby si si prečítala , že mať dieťa ,nie sú len plienky ,kočík , škôlka ,úlohy ..... Je to niečo viac ,čo ťa môže obohatiť .

No ak vieš ,že touto cestou úst nechceš , nič sa nedeje . Nebudeš horšia žena ,ani menejcenny človek . Stále to budeš ty ,so svojím nesplneným život , svojimi hobby , svojim partnerom . Budeš stále tá žena ,ktorej sa darí v práci a miluje svoj život taký ,aký je .

Pochopila, ale ty si tým negujes to dieťa.Vsetci by sme mali viac peňazí, viac cestovania, viac svojho času, keby sme tie deti nemali.Vzdy bude prečo áno a prečo nie, ale raz sa budeš musieť rozhodnut

Koľkokrát sa v kľude nevyspíš ani keď bude mať 18😁

@nikoleta999 to je také konikovske, keď niekto s tebou nesúhlasí, zaujať postoj, že dotyčný(a) nevie čítať s porozumením... 🙂

Reagujem presne na toto, čo píšeš o kamoske:
"Zvykla si, keď mala toľko rokov čo Ty, na život bez detí a zistila, že svoj čas si vie vyplniť svojími koníčkami, prácou atď. a žila si šťastný a spokojný život... Potom prešlo niekoľko rokov a zrazu to, čo ju doteraz napĺňalo už nestačilo, zacítila to prázdno, ktoré by jej vyplnili deti, pretože doteraz sa starala o deti z rodiny, ale tie vyrástli a už ju navštevujú málo. Chlap vkuse v robote a ona ostala sama ... Psychicky sa z toho zrútila, nevie nájsť nič, čo by ju hnalo ďalej a poviem Ti, že v takomto stave, tíšiť ženu, a hovoriť jej, že to bude dobre, je ku... ťažké, pretože ja s dieťatom si to neviem predstaviť ... Dnes a zajtra mám syna u starkých a ja normálne neviem, čo od tej nudy :D "
A opakujem, ak niekto cíti, že má život prázdny kvôli tomu, že nemá deti, až sa z toho psychicky zruti, niekde sa stala chyba..
Ano, je to smutné, keď ma niekto takéto psych.problemy.
Ale jednoducho plati, že deti nemajú byť nástrojom na vypĺňanie života a napĺňanie našich predstáv.