Ako sa rozhodnúť medzi dieťaťom a doterajším životom?
Ahojte, som tesne po 30tke v stastnom partnerskom vztahu a prirodzene premyslam nad otazkou dietata. S partnerom sa chranime a vieme, ze by sme obaja niekedy v buducnosti chceli mat dieta ale zatial to nijak neriesime. Ja som to vsak v poslednom cas zacala riesit sama v sebe. Na jednej strane by som mozno aj chcela dieta ale viem, ze by som tym prisla o vsetko co mi v zivote robi radost. Mam nejake (nechcem specifikovat) psychicke problemy, kvoli ktorym je pre mna dolezite, aby som sa citila dobre, mohla sa poriadne vyspat, mala cas na svoje hobby, uzit si "me time". V podstate si teraz uzivam cas len pre seba, mam svoje hobby, ktore je casovo narocne a do toho sa snazim este aktivne travit nejaky hodnotny cas s partnerom, cestovat a robit si karieru. Neviem si predstavit sa tohto vsetkeho vzdat, ale predpokladam, ze casom bude tuzba po dietati vacsia a vacsia. Chcela by som sa preto opytat vas, ktore ste mali naplneny a busy zivot, ako ste sa odhodlali komitnut k tomu, ze odteraz budete najblizsie mesiace iba s dietatom. A ako to zvladla vasa psychika.
My s manzelom mame jediny dieta z nasich najblizsich kamaratov. A napr. ja mam jedina volny vikend, cize vsetky vikendy travim iba so synom. Uz si vela nenavyberam a venujem ten cas jemu. Cize vsetko cosi planujeme, sa planuje okolo neho. Preto som pisala, ze nie, zivot neskonci, aj ja sa realizujem. Len je to zlozitejsie, a musis aj co to obetovat.
Vieš čo, milá autorka, veľmi mi niekoho pripomínaš tým čo píšeš. Pripomínaš mi mňa pred tým ako sa mi narodilo dieťa. Rozmýšľala som o deťoch podobne ako ty. Presne som všetko vedela ako bude, všetko som mala naštudované, všetko som ovládala a matky mi prišli ako šibnuté, lebo, pane bože, ako sa môžu furt decku prispôsobovať, to ja tak nikdy robiť nebudem. Nuž … realita ma potom našla a pekne mnou zatriasla a to sa stane aj tebe pokiaľ sa dieťa rozhodneš mať. Absolútne nič ťa na to nepripraví. Mám kamošku, super žena, mladá kočka vybudovala obrovský biznis, sebavedomá, inteligentná, v mladom veku v zahraničí uznávaná odborníčka. Tiež nevedela, či chce deti, lebo nechcela stratiť svoj život. Budovať firmu, cestovať, užívať sa. Otehotnela. Ona bola tak múdra ako tehotná, že ešte aj mňa poúčala, čo všetko robím zle a ako by som mala. Jej dieťa bude také také tkaé, všetko naplánované. No … už pôrod nedopadol úplne podľa jej predstáv, lebo to sa tiež nedá plánovať a potom prvé mesiace ju tak prefackali, že sa z toho spamätávala veľmi dlho. A až vtedy pochopila, čo sme sa jej my všetky snažili povedať, ale ona nikoho nepočúvala, lebo ona vedela všetko najlepšie.
Toto je už prehnane “asi som len chcela pocut, ze su tu aj zeny, ktore materstvom neprisli o svoju identitu”
Každé dieťa je iné, môžeš sa ty nastaviť ako len chceš, keď budeš mať bábätko, ktoré sa večer neukludni a nezaspi pri nikom inom ako pri tebe, tak nepôjdeš na drink alebo behať, ale budeš uspavat, ak nechceš, aby to malé zaspávalo s plačom. A niektorým babatkam trvá zaspávanie aj 50 minút, vid môj prvorodený. Ale to pre boha neznamená že ženy prišli o svoju identitu. Proste sa príchodom dieťaťa všetko zmení a závisí od milión faktorov nakoľko sa to zmení. Môže byt všetko v pohode a ľahko si nájdeš čas pre seba, môže to byt náročné dieťa, môžeš mať ty po pôrode problémy, aj také sa stáva. Ja som tiež mala a hned sa mi priority otočili.
Alebo si počkaj a adoptujte si cca šesť ročne dieťa, kde máš istotu ako vyzerá, či ma ok kĺby, dobre vidí, počuje, ma v poriadku nervy a bude sa vedieť naučiť citat a pisat bez problémov, nemá adhd či aspergera a pod. A máš to v klude.
Nechcela som sa nikoho dotknut. Ospravedlnujem sa ak to tak vyznelo. Ale ved predsa zijeme v 21. storoci kedy je milion moznosti a proste neverim, ze sa neda napriklad naucit dieta aby v pokoji zaspalo. Nie hned. Casom. Ved dnes su kadejake laktacne poradkyne, spankove poradkyne, v Bratislave som dokonca videla masaze pre babatka aby lepsie spali(!), ved nejak to musia ti aktivni rodicia zvladat.
Moj syn je teda dobry spac, on ma rutinu. Od 9 mes spi 12 hodin v noci. Ale to neni iba o spanku.
mne pomohlo vstavat skor ako moje dieta a priatel (robi z domu nemusi skoro vstavat) a to je win-win. Moj spi aj do 8 niekedy viac a mat extra 2 hodiny je na nezaplatenie, pokial nemusis do prace. Vela mamiciek to tak robi maju ten me time vtedy nikym a nicim neruseny 🙂
@yoxinka Je to oboje, ako si to ona zariadi a ten nahodny faktor. Podla mna rozmysla normalne, ako vacsina zien pred dietatom. Aj ked ides do novej prace, mas nejaku predstavu, ale zalezi to aj od kolegov a vselijakych zmien, ktore sa mozu hocikedy udiat. To je mimo kontroly, takze skoda sa nad tym velmi dopredu zamyslat.
Autorka - "proste neverim, ze sa neda napriklad naucit dieta aby v pokoji zaspalo" .. Well, veriť nemusíš, ale nefunguje to vždy, kedze každé dieťa je iné.
U x deti to ide úplne v pohode a u x+1 zrazu prúser, nefunguje to a neurobíš nicovate nič, čo sa i rozkrajas!
Rodičia náročných deti to zvládajú, aktívni aj tí menej aktívni, lebo musia. A potom su takí, čo to veru nezvládajú a tam stráda to dieťa.
Takže pozor na takéto jednoznacne závery, realita môže byť rozna a často úplne iná, ako mnohí prezentujú.
Autorka s tym spankom si ma trochu pobavila, to takto nefunguje🙂 Ja som mala stastie ze obe deti mi od roka prespali 12 hodin vkuse, dala som ich do postielky pustila uspavanku a helo spali..ale nieje to samozrejmost. Ano, mozes urobit par krokov k tomu aby to takto bolo ale nemusi sa ti narodit take dieta. Svagrina realne nespala prve dva roky vobec, maly sa budil aj 10x vnoci. Proste su take deti ktore maju so spankom problem, potom su take deti ktore ked su hore tak sa nezastavia(moje deti obe, starsia sa uz samozrejme ukludnila) u mna ist na kavu s dietatom je tecuci pot po chrbte, aj ked mladsia je natom trocha lepsie a zahra sa aspon 10 min kym mi stihnu doniest kavu a lognem ju do seba, starsiu som po 3 minutach nahanala po obchodnom centre s kabatmi kocikom v rukach ona vyzuta. Potom su deti ktore su mimoriadne uplakane, nervozne, deti ktore su chore alebo postihnute to je ten najhorsi pripad. Takze kalkulovat s tym, ze sa ti narodi uplne bezproblemovy jedinec, je odvazne.
@bluka2 súhlasím, že sa to dá - ísť pri malom dieťati na drink a pod. Ale aj tu veľa záleží od dieťaťa. Aj keď, tú hodinku dve bez matky, prežije každé dieťa bez ujmy..
Len to netreba hrotit, čo platí vlastne na všetko. 🙂
Autorka - samozrejme, že, je - nielen v poriadku, ale aj žiadúce starať sa o dieťa spolu s partnerom.
Len mám z tvojich príspevkov pocit, že ocakavas, že to pôjde všetko podľa tvojich predstáv. Že všetko pôjde ako ty budeš chcieť a ako to ty naplanujes.
Pozor na take nastavenie, pretože to všetko môže byť úplne inak..
Ahoj,podla mna je velmi zodpovedne, ze sa taketo otazky pytas, najma ak mas psychycke problemy. Je velmi dolezite akeho mas partnera. Ja sa priznam, ze ak by moj muz nebol 100 percentne pri mne (staral sa o mna po cisarskom, zdvihal ma, vstaval k malemu v noci, pomahal s domacnostou, dokonca isiel na matersku) tak by som to nedala. Pre mna ten nedostatok spanku plus hormonalny kolteil po porode bol priserny. Ale ak mas citliveho dobreho muza, ktory je dost zrely na babo a chce ho a je ochotny ti pomahat, chodte do toho. Tie zaciatky budu tazke ale aj nadherne. Samozrejme by som bola na tvojom mieste pod dohladom psychologa, alebo aspon terapeuta najma po porode.
@azzflo Amen 👍lepsie by som to nepovedala 🙂
@autorka, mne je ta tvoja neznalost velmi sympaticka, lebo mi pripomina moje zmyslanie pred dietatom. V tom, ze som emancipovana manazerka a ked zvladam organizovat v praci xy ludi, zvladnem predsa jedno dieta sklbit s nasim bezstrostnym zivotom.
Hold, mozes mat nazor akykolvek, ak ti raz bude dopriate dieta, lebo to tiez nie je samozrejmost (my sme tiez mali plany a realita bola uplne ina, niektorym sa podari nikdy), presvedcis sa sama, ze to tak vobec nie je 🙃
Nenaplanujes a neovplyvnis, ake dieta sa ti narodi, aj ked budes vysielat vsetku svoju energiu vesmiru, nie je to o pozitovnom mysleni, zdravom zivotnom style ani nicom inom.
Jasne, partner ti pomoze, ale najblizsiu vztahivu vazbu ma dieta do 3 rokov s matkou, precitaj si nieco o detskej psychologii.
Ale ja ta chapem, naozaj ta chapem. Mozno budes mat stastie a zit ako doteraz. Ale mozno nie, a co spravis potom? Prides mi, ze si rada veci dopredu premyslis, tak si asi zodpovedajte doma tieto otazky. My sme to napriklad dopredu presli, mali sme hned pani na upratovanie, varenie, laktacnu a aj zdravotnu sestru. Lebo som rada dopredu pripravena, rodicia su daleko. A myslis, ze to pomohlo? 😅 dodnes sa na tom s muzom smejeme… a napriklad s komplikaciami po porode som neratala. Tolko premennych do toho vstupuje, ze naozaj sa to neda ani predstavit, ovplyvnit a ani naplanovat
"Mesiace???" Moja zlata, roky....
@kvetinka719 ja by som asi povedala, ze som skor taky "go with the flow" typ 😀 nie som ani nejak uzkostliva a chapem, ze niektore veci nenaplanujem a ani nepotrebujem mat vsetko pod kontrolou. Ked sme boli s ex a malym na dovolenkach, ani som netusila, ze existuje nieco ako povinna vybava detskej lekarnicky, nikdy sme nijake lieky nebrali, ved vyriesi sa to nejak ked k tomu dojde. Mozno to nakoniec aj tak bude to cele v pohode a naladim sa na to ale toto je tak mega velka vec v mojom zivote, ze zrazu vo svojom komfortnom zivota mam zacat riesit pocatie dietata, ze ma to trochu vystrasilo. S partnerom praktizujeme prerusovanu suloz a ja si vobec ani len neviem predstavit, ze ho - blbo povedane - zrazu nevytiahne a zacne tento kolotoc cely. Neviem ci sa da na to teda nejak pripravit. Asi len tie terapie mi napadaju, nic ine 🤷♀️
Ja doteraz neviem, že existuje POVINNÁ výbava detskej lekárničky. Ešte som nebola na mieste, kde sa v prípade potreby nedalo niečo kúpiť…
@bluka2 tak ja napríklad na výlet ani nejdem bez výbavy ako dezinfekcia na rany, niečo na uštipnutie, pinzeta na vytiahnutie kliešťa či triesky, mám dvoch akčných chalanov. V lese ani na skalách nič človek nekúpi a už sa mi stalo, že som to vyťahovala pri rodinke čo šla na túru v štýle “ved dnes kúpim hocičo hocikde 24/7” no nekúpi, keď jej rozbité decko reve, lebo sa potklo a zletelo na kameň. A takých situácii je až až pri deťoch. Takte človek už sa vybaví inak, ako keď zamladi chodil s kreditkou vo vacku.
A co takeho z momentalneho zivota, by si chcela udrziavat aj s dietatom? Cvicit 2 hodiny denne? Kazdy druhy den ist do mesta? Urcite sa vela veci da. Mozno nie hned, len nie vsetci mame tie potreby “svojho cas” rovnake. Inak ja som si tiez myslela, ze ja sa nebudem v ziadnom pripade podriadovat naplno iba dietatu a matky to prehanaju. Trosku ma to prefackalo 🫠🤪 Muza mam super, bol s nami skoro cely cas na ho, varil, pomahal uspavat, nosil, kocikoval, chodi rano s malou do skolky, ked je chora je aj s nou a pracuje, ide k lekarke, mozem ist von/cvicit…ale mame rodicov daleko/pracuju cize sme na to len my dvaja a sice mala chodila aj do jasli (teraz uz skolky) ale aj tak zeby som ju kazdy tyzden hadzala na noc opatrovatelke, to tiez nie. Nie je to vrece zemiakov bez emocii, co sa prisposobi vsetkemu a vsetkym na povel. Aj ono ako ty ma nejaku psychiku. Nie je to len o tom, co chcem ja, ale aj o laske a potrebach toho dietata 🤷♀️ Prevazne o tom. Moja spavala celkom fajn a aj som byvala vyspata, ale uspavanie to je ina kapitola dodnes 😅 Mozes to vyriesit ako kolegyna a nechat ho hned vyrevat a je to, len si o tom nastuduj, co to aj sposobi 😒 Dieta je prosto v istom zmysle obeta, ci chces ci nie a nie vsetci ju nutne musia podstupit. Podla mna je uplne v poriadku ho nemat. My sme 8 rokov boli bez dietata a precestovali 30 krajim, chodili kazdy druhy den von, chodim tiez na terapie. Mozno sme si v niecom podobne a je fajn, ze sa snazis o tom doprrdu premyslat 🙂
@mamutka Tak moje deti ma tohoto asi usetrili. Ale ked si spominam, tak raz sme mali ranku, ale dezinfikovala som az doma - nic sa nestalo...Kliesta sme nemali nikdy a byvame pri lese (a aj do neho chodime 🙈 ) Da sa chodit ako za mlada. My cestujeme len s prirucnou batozinou... alebo tou "pod sedadlo"
@bluka2 každé dieťa je iné, autorka môže mať kľudne dievčatko čo sa spôsobne prechádza ( nie že by také boli všetky) alebo chlapčisko čo si dokáže aj na strome do zadku triesky narvat a rozbiť koleno až sa krv valí na cestu, lebo to s ním hádže na všetky strany a ma viac energie než z neho dvaja dospeli dokážu vytrieskať. Tiež žijeme pri lese a ani ten nekonečný výbeh nestačí na to aby minul energiu.
Osobne som mala veľké zdravotne problémy po pôrode, syn mal nejaké problémy, ale tie somariny o strate identity pri dieťati, to už je moc. Normálne si žena na seba nájde čas a keby aj všade chodila s dieťaťom, aj tak si to vie užiť a neprichádza o identitu. Mňa baví flakat sa po lese, tak som chodila aj s bábätkom. Muž ma posielal za kamoškami posedieť a pod, ale ako, keď bývajú cez 100 km odomna 😁 keď som chcela, behávala som, cvičila, malovala, hocičo. Nikdy som nemala toľko slobody ako na materskej. To, že prvý rok bol extrémne ťažký, to, že rozbehnúť laktácie trvalo mesiac a rady laktacnych mi boli len bohapusta prd platna teória a dieťa sa nemohlo odomna mesiac odlepiť, to neznamená, že som prišla o identitu. Proste som riešila situáciu.
Možno netreba toľko rozoberať ako ini strácajú identitu keď prispôsobia svoj život rodine, ale skôr si priznať, že sú ľudia príliš pohodlní aby sa vzdali svojho komfortu, neustáleho cestovania a pod.
Jedna vec je pripraviť sa a všetko vopred zodpovedne zvážiť a druha vec je hovoriť o iných ženách, ze strácajú identitu.
@bluka2
Ešte tu sa pridám. Teba autorka ocenila ako sebavedomú ženu, ktorá všetko zvládla bez “straty identity”, lebo si napísala pár takých ľúbivých príspevkov o tom, ako sa to všetko v pohode dá zvládať a ako si si to ty perfišne zariadila. Neviem, či si potom prečítala aj to, keď si písala, že to dieťa normálne nespalo do 3 rokov života. Preto si myslím, že autorke ani tak nejde o to, dozvedieť sa ako sa veci v materstve dejú REÁLNE, chce sa len nechať opiť rožkom, že je to všetko pohoda a ide len o to, ako si to ONA zariadi. Nuž, tak keď si s takýmto nastavením spravia dieťa, tak autorka bude realitou veľmi nemilo zaskočená.
@yoxinka ja neviem, moje deti sa v noci budili, ale v tom veku spali so mnou. Ja som sa nebudila, t.j. možno tak na 1/4-1/2 a teda pri druhom som už ani v noci z postele nevstala. Takže mi bolo šuma fuk, že sa zobudil, pricucol a zaspal, vážne to nebolo nič náročné. Jedine škoda, že pri prvom som nevedela, že sa na jednom boku dá kojiť z oboch prsníkov a netreba dieta alebo seba ani pohnúť… budila som sa vyspata, všetko ok. Mne príde normálny takýto detsky spánok, lebo obe deti to mali rovnako 😄
@yoxinka a ano, ide dosť o to, ako si to zariadi. Ak si to zariadi tak, že dieta spí v postieľke v inej izbe, môže to byt super, ale pre mňa to znie ako nočná mora, vstať, niekam ist, dvíhať, sadnúť si dakam, položiť späť; iným sa to možno osvedčilo. Určite je to dosť o tom, ako matka dokáže najst spôsob, ktorý im vyhovuje. Už aj sama ja som našla vylepšovaky len postupom času. Videla som aj mamičky, ktoré položili počas dňa babo niekam a ono hneď zaspalo. Som sa spýtala AKO. Ľahké by bolo povedať, to je ľahké babo, s mojim by sa to nedalo. Ale mamička mi povedala, že si vzali nejakú lektorku detského spánku a bolo to robota dosiahnuť to, ale v pol roku dietata už bežali na tomto perfektnom systéme. Je toho veľa v našich rukách, a ano, nie všetko, ale veľa.
Ahoj, ja mam 1 dieta, tiez som taka aktivna, no mne pomahaju babky a manzel. Je pravda, ze sa narodenim dietata toho zmeni, ale nevymenila by som ho za nic na svete. Strasne sa nan tesim, rozmyslam, bojim. Vseobecne mam velmi malo casu, ale mne fajt vyhovuje travit cas s dietatom a aj si pritom oddychnem. Chcela by som este 1 dieta, ale bojim sa tiez, nakolko mam psychiatricku diagnozu a som teraz v liecbe a aj v remisii. Ja na tvojom mieste by som sa snazila spisat si pre a proti a pripadne tiez to, cim si nahradis starostlivost o seba. Lebo aj ja toto musim striktne dodrziavat pri dietati, inak je zle nedobre so mnou
Asi to je riziko toho pisat do anonymneho fora ale mne niektore odpovede/situacie pridu fakt uplne z cesty. Nechapem preco by som sa nemohla v strazeni striedat s mojim partnerom, preco by som mala uzkost z toho keby dieta mal na rukach niekto iny, preco by som ho vobec davala niekomu inemu ak uz mam z toho uzkost a podobne. Po tychto poslednych prispevkoch mam pocit, ze dieta je naozaj len pre ludi, ktori tomu chcu obetovat celu identitu a nie brat to ako prirodzenu sucast zivota. Nie je to utok, len som z toho trochu prekvapena. Kazdopadne to urcite preberiem s partnerom, len vlastne ani neviem ako tuto temu realne zacat riesit vazne, ked sme sa vzdy o tom bavili len v hypotetickej rovine. Z nasho okolia nikto este deti nema a skor sa stretavam s tym, ze ani nechce.