Ako sa rozhodnúť po 11 rokoch vzťahu?

Žila som 11 rokov s partnerom, s ktorým máme syna.
Bola som jeho prvá žena, prvá vo všetkom.
Na začiatku to bolo krásne – venoval sa nám, dával mi celú výplatu, kupovali sme veci do bytu, chodili sme na výlety, smiali sa.
Bolo to úprimné, jednoduché, krásne obdobie.

Lenže posledné roky sa všetko zmenilo.
Začal sa odťahovať, bol lenivý, doma nič neurobil.
O syna sa zaujímal minimálne – na tréningoch hokeja alebo futbalu bol možno dvakrát za sezónu.
Doma bol väčšinu času na telefóne, spal alebo išiel do práce.
Žiadny spoločný čas, žiadne rozhovory, žiadna blízkosť.

Aj v intímnom živote to bolo čoraz horšie.
Musela som sa mu doslova doprosovať, aby vôbec prejavil záujem.
Niekedy nebolo medzi nami nič aj dva-tri mesiace.
Cítila som sa ako niekto, koho si neváži, komu sa len prizerá, ale nevidí ho.

Tento mesiac mi neposlal ani euro na syna.
Tvrdí, že má dlhy, ale žiadne papiere som nikdy nevidela.
Bývali sme už aj v inom byte, z ktorého nás vyhodili, pretože tri mesiace neplatil nájom.
Namiesto toho, aby to riešil, vždy utiekol k rodičom.
Má 31 rokov, ale keď je problém, utečie k mame, ktorá ho vždy bráni.
Vždy, keď sa vrátil domov, bol chvíľu dobrý – pár týždňov.
Pomohol, správal sa normálne, snažil sa.
A potom znovu – telefón, fitko, spánok, práca, nezáujem.
Dokonca mám podozrenie, že užíva steroidy – býva výbušný, nervózny a zameraný len na cvičenie.
Rieši svoje telo, nie rodinu.
Ked odišiel alebo som ho vyhodila že ja sa starať oňho nebudem lebo uz som mala aj psychiku v prdeli...vela skm plakala ..tak ako naschvál založil si zakaždým badoo aby som mala nervy
Keď som niečo potrebovala opraviť, musel prísť môj otec.
Keď som dala smeti pred dvere, ani ich nebol schopný vyniesť.

Dvakrát zobral synovi peniaze, ktoré som mu odkladala, a nikdy ich nevrátil.
Vraj ich potreboval na zaplatenie bývania kvôli svojim „dlhom“.
Keď som sa pýtala viac, hneď sa urazil alebo zbalil a odišiel.
Nedávno som od neho chcela aspoň 50 eur – syn musel ísť k športovému lekárovi a ja som chcela, aby mi aspoň prispel, keďže zarába okolo 1300 eur.
Bývanie nemáme drahé, takže by to pre neho nebol problém.
Namiesto toho, aby mi tie peniaze dal, zbalil sa a odišiel.
Len preto, že som si dovolila niečo od neho žiadať.

Predtým som mu jasne povedala, že ak ešte raz odíde, už ho späť nevezmem.
A aj tak to spravil.
Je to teraz 3 týždne, čo je preč.
Občas napíše synovi len „ahoj“ alebo „čo robíš“, ale viac nič.
Na syna neposlal ani cent.
Viem určite, že v tom nie je žiadna žena – nikdy nechodil za inými, ale žije len pre seba
Hlavne ze vykrikuje ze syna miluje..ale.neviem co je toto za laska ked ho nezaujíma ci ma co jest ako v škole ako na tréningu nic..

Aby toho nebolo málo – na moje meno zobral synovi telefón na paušál s tým, že ho bude platiť.
Sľúbil, že to bude jeho zodpovednosť, ale doteraz všetky splátky platím ja.
Vlastne všetko ťahám sama – bývanie, jedlo, družinu, oblečenie, školu, futbal, úplne všetko.

A dokonca aj keď som bola chorá – mala som teploty – povedal mi, aby som sa nejako vzchopila, lebo on musí do práce.
Robil ako taxikár, takže v pohode mohol prísť na pár minút, len aby vyvenčil psa.
Ale nie.
Proste sa na mňa vykašľal aj vtedy.

Najviac ma bolí, že syn sa stále pýta, kedy príde tato, či budeme spolu na Vianoce, a ja neviem, čo mu povedať.
Nechcem, aby trpel.

A do toho mi prišiel do života iný muž.
Starší, pokojný, slušný, má dcérku.
Od prvého momentu z neho cítim pokoj a istotu, nie tlak ani pretvárku.
Snaží sa ma pochopiť, rozprávame sa otvorene, mám pocit, že ma počúva.
Po dlhých rokoch mám konečne pocit, že niekto so mnou komunikuje a zaujíma sa o mňa ako o ženu.

Neviem, čo mám robiť.
Mám sa vrátiť k bývalému len preto, aby syn netrpel?
Alebo mám ísť ďalej a skúsiť žiť konečne inak – bez hádok, bez výhovoriek, bez útekov?
Po toľkých rokoch mám pocit, že už nevládzem zachraňovať len ja.
Chcem byť milovaná, chcem mať pokoj, svadbu, rodinu, možno ešte jedno dieťa.
Len sa bojím, či nerobím chybu.

Ženy, ktoré ste si týmto prešli... čo by ste robili na mojom mieste? ❤️

Všetko mu ospravedlní a dáva mu zapravdu, takže on sa nikdy nenaučil niesť zodpovednosť.