Ako sa vysporiadať s pocitom osamelosti vo vzťahu?
Celý život sa cítim osamelá. Mám 3 súrodencov, ale so žiadnym taký normálny vzťah. Ozvú sa len keď niečo potrebujú. Inak som doteraz pre nich vzduch. Z domu som odišla ako mladá. Nikoho som nezaujímala. Nezažila som už starých rodičov, žila som len s rodičmi a súrodencami. Doma som mala pocit, že som len "podržtaška", prines, odnes... nikoho nezaujímalo ako sa cítim, po čom túžim v živote. Odišla som a chcela si vybudovať vlastnú rodinu, život. Mám dve milované deti, manžela. Nie je to nič hrozné, je pri mne, pomáha mi, podporil ma v kariére, štúdiu, ale ten vzťah nie je úplne otvorený, úprimný. Stalo sa veľa vecí, ktoré moju dôveru k nemu narušili. Chýba mi také to puto, ktorému by som mohla veriť. Pochopila som, že túžim po vzťahu a ozajstnej úprimnej láske v živote viac ako on. Pre neho je to asi len zvyk, ktorého je síce ťažké zbaviť sa, ale ak by sme sa rozišli, prežil by to.
Často sme sa presúvali, sťahovali, kvôli jeho práci. Nemám vytvorené žiadne zázemie, priateľov na ktorých by som sa mohla obrátiť. Dosť ma to začína desiť. Na všetko sme boli vždy sami, ale s vekom už prichádza aj únava a bojím sa, ako to zvládnem ďalej. Som komunikatívna, snažím sa byť priateľská, ale v mojej vekovej kategórii sú už ľudia usadení, majú svoj okruh známych a v malomeštiackom prostredí v ktorom žijem, si doň len tak ľahko nikoho nevpustia. Mám náročnú prácu, momentálne som vo vedúcej pozícii, takže tá izolácia je o to väčšia. Vidím, že ľudia ma vnímajú ako človeka "ktorý všetko hravo zvláda a sám". Nikdy som nechcela, aby ma ľudia ľutovali, nesťažovala som sa, snažím sa nikoho nezaťažovať svojimi problémami... a tak si myslia, že žiadne nemám. S kolegami sa rozprávame, preberáme spolu hocičo, ale vidím, že v istom momente má každý hranicu, cez ktorú už nejde a zase je to len taká spoločenská konverzácia.
Chápem Ta, mám to podobne. Musíš si hľadať nových ľudí, spoznať ich, ale vidím tu nesprávny výber partnera, potrebuješ hĺbku a to Ti tento ktorého máš, asi nikdy nedá.
Kolegom by som teda svoje najtajnejsie pocity na nos nevesala; este viac ked si vo veducej pozicii
Tak sa ludom otvor. Pises, ".Nikdy som nechcela, aby ma ľudia ľutovali, nesťažovala som sa, snažím sa nikoho nezaťažovať svojimi problémami.."
Potom sa nemozes codovat, ze sa ta ludia nepytaju ako sa mas. Ak sa im uprimne neotvoris a nepoziadas o pomoc tak nemaju vestecku gulu, ze ti nieco je.
@beata_k myslela som že to nerobím bežne, hocikedy na ulici, počas práce. Ak sú chvíle, že máme posedenie, priestor na to, nemám s tým problém. Ale vtedy nastáva to, čo som popísala. Ľudia sa "zamknú". Debata skončila. Jednoducho vidím, že ma neprijímajú do toho svojho už vytvoreného okruhu. Už je to pre ne informácia navyše. Vnímam to tak, že každý sa uzavrie vo svojej rodine, známych ktorých majú ešte zo školských čias a ďalej nejdú. Som na dedine a v malom meste. Ľudia sú priateľskí, ale otvorení len po určitú hranicu.
Kolegom by som teda svoje najtajnejsie pocity na nos nevesala; este viac ked si vo veducej pozicii
@vler áno, aj to mi mnohí radili a na školeniach kde sa stretávame len podobne "postihnutí" nás na túto profesnú osamelosť upozorňovali. Ale v spojitosti s tým, že aj vrámci rodiny to mám dosť obmedzené, je tá osamelosť už skľučujúca 🫤
Chápem Ta, mám to podobne. Musíš si hľadať nových ľudí, spoznať ich, ale vidím tu nesprávny výber partnera, potrebuješ hĺbku a to Ti tento ktorého máš, asi nikdy nedá.
@personality sme spolu skoro 28 rokov. Niekedy si tak hovorím, koľko mám v sebe nevyužitej lásky a vášne. On o ňu ale nestojí. To čo som ja hľadala v partnerstve, on dostal od svojej mamy. Pochopiteľné ale pre mňa problém. Ja som bola stratená a hľadala som niekoho kto do toho pôjde naplno. Na začiatku sa to tak javilo. Mal podobne dosť komplikované detstvo. Ale k mame mal silný vzťah. A v tom ma nikdy nepochopí. Ani keby chcel. 🫤
Terapia by ti neuskodila. Ja tam vidim problem s utvaranim hlbokych vztahov uz na zaciatku v detstve, v rodine, tj cely zivot nevies, ako na to.
Máš nejaké hobby, miesto kam by si chodili medzi ľudí, ktorý zmýšľaním podobný tebe? Alebo sa na práca a domov?
Autorka si proste iná a väčšina ľudí funguje inak.
Ako prebieha tvoja komunikácia s manželom?
Ludia casto zrkadlia spravanie. Mozno je to aj tvoj pripad. Mam z teba dojem, ze si trochu chladna a rezervovana. Mozno to ludia z teba citia a spravaju s tiez rezervovane aby ti nevstupovali do osobnej zony.
Úplne ti rozumiem. Ja sa snažím byť aj otvorená milá zaujímať sa iniciovať konverzácie zapájať sa,, a výsledky žiadne. Som proste sama 🤷♀️ nemám s kým ísť na kávu (fakt nemám komu zavolať nikoho nemám) nemám s kým ísť do fitka aj keď by som rada začala chodiť ale sama nie.. Nemám s kým ísť na nákupy žiadna kamoška do pohody. Lenže nemám ani len partnera ani som nikdy lásku nepoznala, tiež si už vo svojom veku veľké nádeje nerobím. Nemám žiadnu partiu kde patrím s ktorou sa dá ísť na výlet za zábavou atď. Som s deťmi venujem sa im ale aj oni raz vyletia z hniezda a budú chcieť študovať možno niekde ďalej možno ich zlaka zahraničie.. Xkrat mi radili kupit si psa ale nemám k zvieratám taky cit vadia mi v byte takže to ako riešenie tiež nevidím 🤷♀️ teraz sa snažím študovať a ísť externe od septembra a možno sa spoznať v škole a na praxi s niekym,, učím sa jazyk - viac možností viac ludi., nielen kvôli tomu ale aj kvôli práci a kvôli sebe. Možno moja spriaznena duša holt nehovorí po slovensky 😃
Máš nejaké hobby, miesto kam by si chodili medzi ľudí, ktorý zmýšľaním podobný tebe? Alebo sa na práca a domov?
@katica06 práca a domov. Nemám čas absolútne na žiadne aktivity mimo. Riešim ešte deti, krúžky...
Autorka si proste iná a väčšina ľudí funguje inak.
Ako prebieha tvoja komunikácia s manželom?
@zmrzlinka2021 Bežná komunikácia, starostlivosť o domácnosť je o.k. Sem tam sa dostaneme aj k hlbším témam, v mnohom si rozumieme, resp. za tie roky sme sa zladili. Ak ale príde krízová situácia (ktorá s týka jeho), je útočný, nedržíme vtedy pokope, necítim to tak. Je veľmi naviazaný a haklivý na čokoľvek, čo sa týka jeho mamy. Ak som v kríze ja, držím pri ňom, nemám problém to s ním zdieľať a dať mu najavo že je spolu s mojimi deťmi na prvom mieste. U neho to tak vo vztahu k jeho rodine necítim.
Ty si hľadala a hľadáš lásku rodiča v svojom partnerovi. ( Keď to zjednodušene poviem). Potrebuješ si preliečiť vzťahy s rodičmi a rany z detstva. Nemáš korene, nevieš sa ukotviť. Preto sa takto, cítiš v živote.
No a asi to bude ten problém,že ty nevidíš,ako ťa vidia ,ale keďže ti je to jedno,je im to jedno 😉
Ludia casto zrkadlia spravanie. Mozno je to aj tvoj pripad. Mam z teba dojem, ze si trochu chladna a rezervovana. Mozno to ludia z teba citia a spravaju s tiez rezervovane aby ti nevstupovali do osobnej zony.
@beata_k navonok tak naozaj asi pôsobím. Som si toho vedomá. Je to rokmi aj skúsenosťami v medziľudských vzťahoch. Na druhej strane som veľmi lojálny a srdečný človek. Len to dávkujem. Už som sa veľakrát popálila. Áno, nie som typ ktorý prichádza ráno do práce s hurónskym smiechom, nezastavia sa mu ústa, všetko komentuje, preberá... Som dosť premýšľavý a uzavretý typ. Už rozmýšľam, čo poviem. V podstate som introvert. Ale som rada v prítomnosti ľudí. Rada ich počúvam (a naozaj aktívne a so záujmom) a debatujem. Moja práca ma núti veľa a aktívne komunikovať, neustále riešiť situácie, komunikovať. A áno, musím si tiež udržiavať odstup ak chcem, aby moje rozhodnutia ľudia rešpektovali a neprevalcovali ma. Viem to ale oddeliť. Vo vnútri som úplne iná.
No a asi to bude ten problém,že ty nevidíš,ako ťa vidia ,ale keďže ti je to jedno,je im to jedno 😉
@zuzanita1609 je mi to jedno?
Ty si hľadala a hľadáš lásku rodiča v svojom partnerovi. ( Keď to zjednodušene poviem). Potrebuješ si preliečiť vzťahy s rodičmi a rany z detstva. Nemáš korene, nevieš sa ukotviť. Preto sa takto, cítiš v živote.
@lion777 to viem, ale nezmením to (to by bolo na dlhšie) Nedá sa. Skôr už hľadám cestu, ako s tým normálne žiť.
Ale áno, potrebuješ to preliečiť , inak sa nepohneš. To nežiješ partnerstvo , v pravom zmysle slova, ale je vidno, že manžel sa snažil a podporil ťa.
Ale áno, potrebuješ to preliečiť , inak sa nepohneš. To nežiješ partnerstvo , v pravom zmysle slova, ale je vidno, že manžel sa snažil a podporil ťa.
@lion777 toto som spracovávala veľakrát. Mala som obdobie ťažkých úzkostí a panických stavov. Odpustila som, spracovala. Staré vzťahy jednoducho nezmením. Otec už nie je a mama je odo mňa odstrihnutá rovnako ako kedysi. Nehnevám sa na ňu. Beriem to ako fakt, sme stále v kontakte.
Áno, snažím sa o vzťahy viac ako niekto, kto tento základ v základnej rodine dostal a nové vzťahy berie ako samozrejmosť. Vnímam krehkosť vzťahov ktoré mám oveľa citlivejšie. Uvedomujem si, že deti vyrastú, začnú žiť svoje životy (teda aspoň dúfam, kvôli nim), ale tiež si bolestne uvedomujem, ako sa moja osamelosť prehĺbi.
jednoznacne terapia, mozes mat problem s priputanim a vztahovou vazbou a to sa ti prenasa cez cely zivot
Smutná situácia, chápem ta. Odkiaľ si? Ako staré máš deti?
Nemusis mat huronsky smiech. Netahaj veci do extremu. Mala som presne taku kolegynu. Dobra dusa, vsetko super, ale...
Prisla do prace a pytam sa ako sa ma.
Dobre
Vidim, ze si smutna. Co sa deje.
Trochu sme sa chytili s muzom.
Co sa stalo?
Ale nic, take bezne veci.
A takychto rozhovorov som s nou mala x krat. X+1 krat som si povedala...seriem na teba.
Nemusis podriadenym vesat najvacsie bahno. Ale to davkovanie srdecnosti je take sucharske. Pozri, zrejme ina nebudes. Si tichy uzavrety typ a je to ok. Bud sa ludom vedome trochu viac otvoris alebo to nechaj tak.
Píšeš že ste spolu 28 rokov, aké staré máš deti
?
Ani v práci nemáš nejakú bližšiu osobu? Koníčky? Kamarátstva cez deti?
Kedze sa to taha od povodnej rodiny bude to narocnejsie. Pocit osamelosti si si priniesla z detstva, na seba nemyslis druhym vyhovujes na ukor seba. Je to program, ten co ti vlozili do hlavy ini,nie je tvoj. Preprogramovat sa ale nie rychlo a jednorazovo.
Bože to ako keby som ja teraz písala, každé jedno slovo a to som sa momentálne ešte aj s partnerom trochu pochytila, až mi je do plaču keď na chvíľu odbehol s malou a ostala som sama..každé jedno slovo sedí aj mňa, tak sme asi dve
Bože to ako keby som ja teraz písala, každé jedno slovo a to som sa momentálne ešte aj s partnerom trochu pochytila, až mi je do plaču keď na chvíľu odbehol s malou a ostala som sama..každé jedno slovo sedí aj mňa, tak sme asi dve
@michaelassu 😢❤️
A ako to máš vo vzťahu s deťmi? Ako to oni majú s kamarátmi a nadväzovanim vzťahov?
Tak sa ludom otvor. Pises, ".Nikdy som nechcela, aby ma ľudia ľutovali, nesťažovala som sa, snažím sa nikoho nezaťažovať svojimi problémami.."
Potom sa nemozes codovat, ze sa ta ludia nepytaju ako sa mas. Ak sa im uprimne neotvoris a nepoziadas o pomoc tak nemaju vestecku gulu, ze ti nieco je.