Dá sa vycítiť, že rodič ľutuje rodičovstvo?
Stále je to dosť tabu téma
Určite sa tu nájdu ženy alebo muži, ktorí ľutujú, že sa stali rodičmi, prípadne ľudia, ktorí majú pocit, že ich mama alebo otec rodičovstvo nezvládli alebo ho ľutovali.
Zaujíma ma, aký je potom vzťah s deťmi. Je to navonok normálny vzťah „akoby nič“, alebo skôr chladný, konfliktný či plný nezáujmu? Alebo naopak až príliš ochranársky či kamarátsky?
A ak máte takéhoto rodiča, povedal vám to niekedy priamo, alebo ste to len cítili počas života? Aký máte vzťah dnes, keď ste už dospelí?
@pytame_sa_za_teba Ja rodicovstvo lutujem, lebo po porode som dostala psychozu. Liecit sa budem zrejme do konca zivota a moje dieta ma a bude mat choru matku. Svoje dieta milujem, ale chyba mi stary zivot...
Mám iba jedno.Našťastie.Je v puberte a čoraz viac sa teším na to,že konečne odíde a nebude mi nervy žrať.Má všetko, po čom túži, dávam mu najavo,že mi na ňom záleží, ale iné ako klamať a lajdáčiť nevie.V materstve som sa nenašla. S rodičmi sa mi tiež v puberte veĺmi pokazil vzťah a dodnes je vlažný. Ten zlý vzťah -najmä s otcom mi ovplyvňoval aj vzťah ku mužom všeobecne.Vyhĺadávala som skôr starších a hľadala som v nich asi to,čo som doma nemala. Stále si myslím,že človek ako je môj otec sa nikdy nemal ženiť a rozmnožovať. Ja sama síce svoje dieťa vo vnútri naozaj milujem, ale tie neustále hádky a sklamania ma tiež privádzajú k myšlienke,že som mohla radšej ostať bezdetná.
Ja velmi odporucam tento podcast, co sa danej temy tyka. 👍 Jedna vec je lutovat rodicovstvo, druha vec je nezvladnut rodicovstvo. To, ze niekto olutuje rodicovstvo este neznamena, ze nemoze byt dobrym a milujucim rodicom, nie je to cierno-biele.
@pytame_sa_za_teba ja citim hlboke a neprekonatelne sklamanie z pojmu rodina a uz to nerozchodim. Nieco som si pod tymto slovom predstavovala a realita je uplne ina. Rodicovstvo/manzelstvo so mna spravilo otroka cez to vsetko vychovavam najlepsie ako viem a svoje dieta milujem.
ja som dopredu vedela, ze ma to naplnat nebude, tak mam iba jedno, som stastna, ze je, milujem ho, ale viac ani nahodou
@pytame_sa_za_teba samozrejme. Poznám ženy, ktoré o tom hovoria aj nahlas. A tu máš o tom qj podcast. Diel 244
https://www.sme.sk/podcasty/ludskost-tyzdenny-p...
Mám takého otca, celý život mu boli kamaráti prednejší. Mama volala na helplinku keď som bola mala lebo vôbec nevedela čo robiť. Teraz som dospela. Vzťahy nič moc. Viem, že ma ma(l) rad, ale vytmavila som mu všetko v jednej hádke aj to, že kvôli nemu mám problémy so vzťahmi a odvtedy sa nebavíme. On nejaví žiaden záujem o to ako sa mám a ja som to vzdala.
Nie každý kto urobí dieťa chce byť otec. Take dieťa bude mať problémy v živote či chceš alebo nie. Vzťah je chladný. Ozýval sa raz za mesiac, dva krát za mesiac alebo keď mu mama vykričala či nemá toľko v sebe aby zavolal vlastnej dcére ako sa ma. Podotýkam bola som decko. Ak sa rodič neozyva dieťaťu keď ho dieťa najviac potrebuje, je to hanba
@anonym_6e1f7d rodičovstvo, NErodičovstvo má mnoho podôb. Je mi neskutočne ľúto detí, kde to NErodičia nezvládli, alebo neboli prítomní. Ani sa neskúsili posnažiť sa. Mojou pravdou je, že si myslím, že 80% ľudí by nemalo mať deti. Vtedy, teraz...Na Slovensku je viac ako 60% ľudí štyridsiatnikov s traumou z detstva. Veru nebolo to ružové ani v minulosti a dnes? Výsledok mnohých nevyrovaných, nezrelých jedincov, nepoužiteľné osoby v živote. Majú deti a generačné traumy, komplexy, nesprávne vzorce sa opakujú. Napriek tomu , že prichádza generácia, ktorá hovorí nahlas o rôznych témach, myslim si, že ešte potrvá roky, kým spoločnosť bude uvedomelejšia a vzdelanejšia.
Prajem ti všetko dobré!
@pytame_sa_za_teba tuto odpoved odoslem anonymne, kedze tato tema sa ma velmi dotyka. Moja mama ma nechcela, bola som tretie dieta, myslim, ze po porode (doma) mala aj poporodnu depresiu. Ako sa to prejavovalo? Tak, ze nech som urobila cokolvek, akokolvek "dobra" som bola doma, v skole a podobne, stale som mala pocit, ze nie som dost. Prehliadala ma, nevychovavala, skor som bola velky samorast (a nie raz som si paradne nabila usta - myslim obrazne). Ja som ju milovala, napriek vsetkemu, ale lepsi vztah som mala s otcom a babkou. A tiez som "zavidela" vztahy v inych rodinach, nie materialne veci, ale vztahy. Teraz, ked som sama matkou, unavena z kolobehu praca, skola, deti, domacnost, vychova, ked sa snazim byt ina ako moja mama a ked mi decka "odpapuluju", idu do puberty (casto citam tu na fore, ze ju treba len prezit😁), tak ano, obcas si povzdychnem, ci mi toto bolo treba🫣ale realne ich milujem, aki su, taki su, su moji a snazim sa, aby vedeli, ze sa na mna mozu vzdy spolahnut
Ja velmi odporucam tento podcast, co sa danej temy tyka. 👍 Jedna vec je lutovat rodicovstvo, druha vec je nezvladnut rodicovstvo. To, ze niekto olutuje rodicovstvo este neznamena, ze nemoze byt dobrym a milujucim rodicom, nie je to cierno-biele.
@oceanahory áno, téma je skôr o ľútosti, admini tam zaplietli nezvládnutie, súhlasím že to sú 2 rôzne veci. V podkaste som sa ale nejak nedozvedela aký vplyv na deti to môže mať, resp.ako to prežívajú.
Mám takého otca, celý život mu boli kamaráti prednejší. Mama volala na helplinku keď som bola mala lebo vôbec nevedela čo robiť. Teraz som dospela. Vzťahy nič moc. Viem, že ma ma(l) rad, ale vytmavila som mu všetko v jednej hádke aj to, že kvôli nemu mám problémy so vzťahmi a odvtedy sa nebavíme. On nejaví žiaden záujem o to ako sa mám a ja som to vzdala.
Nie každý kto urobí dieťa chce byť otec. Take dieťa bude mať problémy v živote či chceš alebo nie. Vzťah je chladný. Ozýval sa raz za mesiac, dva krát za mesiac alebo keď mu mama vykričala či nemá toľko v sebe aby zavolal vlastnej dcére ako sa ma. Podotýkam bola som decko. Ak sa rodič neozyva dieťaťu keď ho dieťa najviac potrebuje, je to hanba