Ako žiť s toxickou matkou?

Polovica naroda nedostavala v detstve to, co vtedy prave potrebovali. Mozno aj tvoja mama nedostavala co potrebovala, tak ti to nevedela dat. Mozno ma tiez psychiatricku diagnozu, ale nelieci si ju.
Ako s nou zit? Skus jej tiez odporucit terapiu, matka pracuje?

Nedokazes si platit najom ani za nejaku malu garsonku a vybudovat si v nej svoj vlastny domov, vycipkat si to tam pekne, aby si sa tam citila prijemne, pozitivne?

Ak planujete spolu zit, tak chodte na spolocnu terapiu.

Teraz je taký trend hádzať všetky traumy na výchovu a rodičov . Ale skús sa na to pozrieť aj z matkinej strany… muž tyran, rozvod, dieťa , čo ma tiež diagnózy … veď to je vela aj na “kona”, nemôžeš od nej čakať stále dobrú náladu.

@kleopatra114
Samozrejme ze je toho vela ale prave od toho su napriklad tie terapie na ktore by mala asi aj mama ist...da sa to zvladat aj inak, ale vacsina ludi voli prave terapiu a ak to ma efekt tak je to dolezite aspon vyskusat
Je v poriadku nemat stale dobru naladu, ale nie je v poriadku tahat dole dceru o ktorej clovek vie ze ma psychicke problemy a mozno konecne po pol roku den dobrej nalady 😅 kazdy mame co to za sebou ale postavit sa do konca zivota do roly obete a byt nonstop negativna, to nie je dobre ani pre nu

@bora0123 predpokladám, že matka je stará škola a tá si nepripustí, že ma problém a už vôbec nepôjde na terapie . Bohužiaľ . Preto si to dieťa musí zobrať do svojich vlastných rúk a začať sa hrabať z dna, aby nemusela. Yt aj ona toxická pre svoje budúce dieťa.

Este mi napadlo asi najlacnejsie "samostatne" byvanie, pridat sa k nejakej studentke (resp. zene) na zdielane byvanie (jednu izbu) alebo niektori (napr. starsi) ludia prenajimaju niekedy samostatnu izbu v dome. Mozno by na tom aj nebolo zle, ze by si nebyvala sama.

Je mi to luto, ze sa citis zle. Terapie mas platene, ci cez poistovnu? Tvoja mama by ich potrebovala tiez, nema lahky zivot a nejde jej to uz s usmevom. Mozno si ich nemoze dovolit pre seba platit... a tak zvlada najlepsie ako vie, a je mozno uz vyhoreta. Potrebovala by nejaky konicek, ktory jej bude robit radost a doplnat energiu.

@jumama mozno psika (napr. z utulku). Ten donuti cloveka aj hybat sa na cerstvom vzduchu. Psik dava svojmu cloveku (ktoreho si nasiel) nekonecnu bezpodmienecnu lasku a pookriatie.

Vzdy sa da odist inde. Ak ti to tvoj zdr. stav dovoluje,u rcite chod. Vztah s mamou uplne nezatracuj. Pracuj so sebou na terapii. Ked si dospela,mama uz za teba nema zodpovednost ale mas ty svoj život vo svojich rukach a mnohe vies zmenit,zlepsit,akceptovat,odpustit,...

Odstahuj sa čo najskôr a udržuj kontakt minimálne. To je jediné čo mi pomohlo. Ľudia, ktorí mali normálne detstvo a majú doma milujúce mamy, ti tu budú písať, že si to vymýšľaš a dnes je „trendy“ rozprávať o traume z detstva, no nikdy to nepochopia. A nie, ona pre matku nemusí mat porozumenie. Keď viem, že mám ťažký život a necítim sa psychicky pripravená na výchovu dieťaťa, držím nohy spolu alebo sa chránim, neni to tak ťažké ;)

Skús požiadať o sociálny byt, bude to trvať niekoľko rokov ale možno sa to podarí. Kamarátkin syn tak dostal. Tiež ŠFRB dáva ľuďom ZŤP tuším úver na 40 rokov s 1% úročením. Asi do výšky 40 000. Pozisťuj si, ak by si dostala inalidný a k tomu brigády, dalo by sa to. Ale záleží od toho, aké sú ceny bytov u vás.

@kleopatra114 ona taká bola vždy. Aj v robote aj v rodine neoblubena lebo len vysáva energiu z ľudí, protirečí im, sťažuje sa. Ja to mám tiež ťažké psychicky ale proste tvárim sa ok pred ľuďmi a neublížim im tým že ich pripravím o náladu a energiu. Svoje stavy si nechávam ak som sama. Keby bol každý nepríjemný na každého aký by to bol svet? Asi sme skôr ľuďmi a potrebuje spoločnosť preto aby sme si navzájom zlepšili deň nie ho otrávili.

@madeincssr psíka mám a ten má drží nad vodou trocha. Aspoň tam vidím že ak som k nemu príjemná a venujem sa mu hoci mi samej nie je najlepšie tak mi tú svoju dobrú energiu vráti.

@lenka567899 presne tak, ona taká bola vždy. Po škole za 4 roky vystriedala 6 prevádzok kde robila lebo nikde si s ľudmi nesadla a tak to bolo všade doteraz. Ludia sa jej vyhýbajú, poháda sa s nimi, všetci jej robia zle podľa nej a sú zlý. Dieťa mala po 8 rokoch snaženia, sebecky jej dodalo zmysel žiť, len si neuvedomuje že tým aká je a aká bola ako mi ubližuje. Začať s ňou o tom baviť sa nedá,, lebo hneď je ublizena a urazená. Ja ak sa mi stav nezlepší neplánujem dieťa, je to sebecké ako píšeš ak človek nie je psychicky ok.

A ešte hromadne všetkým. To odstahovanie sa nedá momentálne, ako píšem skúšam uzavrieť diagnozy a požiadať o ID alebo ztp a aj to nie je iste čo sa týka ID lebo keďže robím len na dohody nemám odpracované roky a museli by mi priznať ID z mladosti. Ale nádej umiera posledná že sa to podarí. A potom by som riešila bývanie vlastné. Len to je otázka aj možno skoro roka keby sa to podarilo.
A čo sa týka matky a nejakých terapií pre ňu, poslala som ju v lete za psychiatrom, lebo mala záchvat pri ktorom jej z psychiky prišlo zle, nevedela dýchať a skoro odpadla ( to máva často že zle dýcha kvôli psychike). Ona ale asi zjavne zjednodušila svoj stav a dala sa u lekára odporučiť iba klinickemu psychologovi. A tam asi sa tvárila že je ok a zamlčala aká je, lebo po 20 minútach ju poslal domov, že nemá myslieť na zlé veci, ale že je ok. Ak ona zapiera a nechce sa liečiť tak ťažko jej pomôcť.

skus sa odosobnit, nepripustat si, dufam, ze aspon svoju izbu mas a tam sa mozes utiahnut. Matka je tiez chora, necakaj od nej zmenu k lepsiemu v tomto veku. Ty sa nadalej liec, aby tvoja diagnoza bola pod kontrolou. Mozno nejake priatelky si najdi, ktore budu mat pochopenie, a s ktorymi budes moct raz za cas niekam ist.

Mozno ma poruchu osobnosti, mozno nieco ine. Vsetci vieme, ze by bolo lepsie, keby sme si zivot navzajom sprijemnovali, ale vidis, ze tvoja matka to takto vnimat nevie. Skus k nej pristupovat ako k chorej osobe, nepripustaj si jej negativizmus.
Ak nemas kam ist, budes to musiet s nou vydrzat kym sa neosamostatnis.

ak tvoja diagnoza nie z tych tazkych psychiatrickych, tak by som sa snazila praveze najst si nejakeho partnera a zalozit rodinu, preto by som pracovala najma na svojom zdravi teraz, a partnera vyberat opatrne

Čo sa týka ID, niekledy sa dá doplatiť si nejaký čas spätne poistné a vyjde ti ID. Toto si presne pozisťuj. Ak máš diagnózy z detstva, tak možno by ti priznali aj ID z mladosti. Záleži aj na tom, čo ti napíše psychiater. Sú fb skupiny, kde ti môžu v tom poradiť, mne osobne to veľmi pomohlo, keď som potrebovala pre syna niečo vybaviť. Keď budeš na sebe pracovať, tak časom sa veľa vecí môže veľmi zmeniť k lepšiemu, ale počítaj s tým, že je to dlhodobé. A s mamou sa asi dá nejaký čas vydržať, proste musíš ignorovať tie jej reči, ale akonáhle sa ti bude dať, tak odíď, lebo ona ťa vždy bude ťahať dole. A naozaj vyberaj si priateľov aj partnera opatrne.

To nie je problem matky ale tvoj, ze s nou nevies zit. Cize to, ze ti psychologicka povedala, ze si mala tazky zivot nema mat vplyv na to aby si sa polutovala ale aby si to akceptovala. Skus si odpustiť aj mame aj otcovi. Akceptovat to, co sa stalo a nespoliehať sa na to, ze dostanes invalidny 200€ a tvoj problem sa vyriesi. To ta z biedy nevytiahne. Skus pracovat ma sebe tak aby si sa nespoliehala a nebyhovarala na inych a co sa stalo, to sa stalo. Inak to nebude. Ja mam viac ako 40 rokov. Nasa vychova bola o tom, ze posluchat na slovo a skoda kazdej rany, ktora padne vedla. S nami sa rodicia nehrali a nerobili nam program. Dovolenka max v Bulharsku alebo v Tatrach, ked dostali poukaz od národného podniku. Myslim si, ze vela ludi v mojom veku žilu tak isto. Cize neviem asi by sme mali ist vsetci na ID lebo urcite by tam nejake diagnozi boli. Skus sa na to pozriet takto a hladat odpovede ako dalej u seba

@betulinka1 Tak výlety som tiež nepoznala, nechodila som do škôlky a preto hoci mám nadpriemerné IQ teraz tak do školy som išla o rok neskôr, lebo na testoch vyšlo že som totálne zaostalá, kedže nik mi nič nevysvetlil, neukázal tvary, farby a tak. Potom v škole som sa nudila hoci som bola pozadu, ale rýchlejšie som sa učila, len doma proste sa mi nik nevenoval. Ale toto nevyčítam.
Ale to choré prostredie doma áno, manipulácie so mnou aby som sa priklonila na jednu alebo druhú stranu, proste rodičia si so mňa urobili nejakú živú trofej o ktorú bojovali a zaťahovali ma do svojich vecí. A takisto ich nespolupráca s lekármi bolí veľmi. Klamali, zapierali, nadávali na lekárov, ignorovali kontroly a tak. Ty by si to brala ako keby si napríklad v detstve vážne chorá a mala by si nádej sa vyliečiť, ale rodičia liečbu zanedbajú aby mali kľud a budeš chorá celý život? Keby vraveli pravdu, chodili so mnou na kontroly, spolupracovali s lekármi možno sa vyliečim a žijem normálne, ale takto sa to len nabalovalo a prenieslo sa to do ešte vážnejších problémov.

Ale musis pochopit, ze nema vyznam sa v tom rypat. Zbytocne vymenuvat ako sa k tebe spravali, zial, uz to zmenit nejde, to uz je minulost. Toto by si mala na terapiach spracovat. Urobit hrubu ciaru a ist dalej s tym, co mas. Evidentne tvoja matka nie je a ani nikdy nebola psychicky ok. A odovzdala ti svoje traumy plus sa nabalili dalsie. Necakaj, ze sa ti niekedy za to ospravedlni, necakaj, ze uzna svoje chyby. Pravdepodobne sa to nikdy nestane. Musis bojovat sama za seba. Ak to uchopis za spravny koniec, mozes prezit este kvalitny zivot.

Mozno sa vyliečis a mozno sa nevyliečis. Sama pises, ze mozno by to bolo inak. Cize zober to tak ako to je. Uz to co bolo nezmenis. Vies vela rodicov robi vsetko tak ako najlepsie vedia. Cize to co oni dostali od rodicov vedia dat dalej ale viac nie. Viac nevedia a to si treba uvedomit. Cize Skus preskúmať ako zili oni ked boli mali, ako to u nich fungovalo a mozno pochopis, preco nevedeli dat viac. Niekdy aj pochopenie druheho oslobodzuje. Uz vies iba odpustiť vsetkym aj sebe a pohnúť sa dalej. My tu nepoznáme vsetko z tvojho zivota a nikto ti neporadí ako sa zbavit toxického cloveka. To si radsej popočúvaj milion videi na youtobe a najdi co pasuje tebe.