Ako zvládnuť bývanie so svokrovcami a napätie vo vzťahu?
Ahojte.
So snúbencom sme spolu 8 rokov, hneď po ukončení môjho štúdia na vysokej škole sme sa presťahovali na horné poschodie domu k jeho rodičom, ktoré sme si celé prerobili. Po škole sa mi to zdalo ako super nápad na rozbeh, vchod nemáme oddelený no priateľ ma ubezpečoval, že po čase keď bude treba spravíme si ho.
Bývame takto už skoro 4 roky a ja začínam cítiť, že sa necítim úplne komfortne a narúša to už aj môj vzťah s priateľom. Aj napriek tomu, že tu máme veľkorysé pekné bývanie s veľa m2, posledné mesiace sa nemôžem ubrániť tomu, že si stále pozerám na internete byty na predaj. Obaja svokrovci sú v dôchodkovom veku, no ešte plne aktívni. Sú to naozaj dobrí ľudia, ktorí nikdy nerobili žiadne problémy, dokonca nám veľa pomáhajú. Ja som však strašný introvert, myslím že až s nejakou formou sociálnej fóbie a je pre mňa naozaj náročné každý deň okolo nich prechádzať, prihovárať sa, zdraviť sa, často sa cítim nepríjemne keď priateľ niekam odíde a ja som sama v celom dome len s jeho otcom (s ktorým si naozaj okrem pozdravu nemám čo povedať). V poslednej dobe mi už vadí aj to, že ich počujem dole proste "žiť", počuť je všetko keďže poschodia sú oddelené len zaťahovacími dvermi.
O tom, že k nám nechodia vôbec žiadne návštevy ani nehovorím. Priateľ miluje tento dom, on je typ ktorý je stále vonku a potrebuje niečo robiť, stále niečo so svojimi rodičmi rieši - väčšinou praktické veci čo treba kde urobiť. Väčšinu dní mám pocit, že sa s nimi rozpráva viac ako so mnou. Ja sa tu často cítim sama, mám pocit, že som v tomto dome skôr ako taký hosť. Navyše pred pár mesiacmi porodila jeho sestra a kedže bývajú na druhom konci krajiny, asi raz za 3 mesiace prídu k rodičom na návštevu aj s manželom a dieťatom. V skutočnosti sú však celý čas u nás hore, kde je aj hosťovská izba. Naposledy na Vianoce u nás boli skoro 3 týždne.
Nemôžem sa ubrániť tomu, že mi tieto veci vadia, navyše sa cítim preto vinne, že "čo vymýšľam" a hľadám problémy kde nie sú. Keď som priateľovi navrhla, či by sme nešli do vlastného (obaja zarábame ľahko nadpriemerne), doslova ho to vydesilo. Povedal, že on v byte zavretý medzi štyroma stenami v žiadnom prípade nevydrží, prečo som nevďačná a čo by kopa ľudí dala zato aby mohla takto bývať, že aké máme šťastie. Neviem, mne to príde, že jemu sa páči bývanie u rodičov ale to proste nie je a nebude naše bývanie a nechce to akceptovať. Mám pocit, že jeho rodičia sú už takou silnou súčasťou nášho vzťahu a nepáči sa mi to.
Budem rada za akékoľvek názory, uvedomujem si, že možno som len naozaj riešim blbosti ale neviem sa zbaviť týchto vnútri zožierajúcich pocitov.
@maria_22 Tak toto, čo si teraz napísala, že ti povedal priateľ, by bolo pre mňa výstražným znamením. Nielen, že tvoje pocity neberie vážne, nechce urobiť kompromis, ešte ťa obviní, že sa teraz kvôli tebe cíti zle, hoci dovtedy sa citil tak dobre. Čiže si na tom ešte horšie, než si bola, nič si nedosiahla a ešte si aj "zlá", že si mu, chudáčikovi, skazila náladu.
Vieš čo, naozaj si kúp ten byt sama pre seba, tým môžeš len získať, aj keby si tam nemala bývať, ale by si ho zatiaľ dala do prenájmu. Lebo nikdy nevieš, čo ti prinesie život. Jedného dňa ti môžu prasknúť nervy a aspoň potom budeš mať kam ísť.
@h2 Áno tu veľa takých diskusií, ale to neznamená že každá žena čo sa sem príde posťažovat je mrchava nevdacna "nevesta"
Môj názor je že mladí majú bývať sami. Keď okolnosti donútia bývať u rodičov má to byť dočasné, max pol roka. Bývanie v spoločnom dome jedine ak sú nadštandardne dobré vzťahy a v dome 2 samostatné právne vysporiadané bytové jednotky s vlastnými meračmi energií. Inak je spoločné bývanie nekonečným jablkom sváru.
A teraz sa pozrime (bez optiky skreslenej predchádzajúcimi MK diskusiami značka nespokojná nevesta) na tento konkrétny príbeh:
Rodičia sú radi že majú synacka doma. Na hornom poschodí býva síce jeho priateľka ale je tichá utiahnuta a kým niečo spraví premýšľa či to dakomu nebude vadiť. Návštevy si domov nevodi a keď prišla dcéra s rodinou na 3 týždne bez reptania ich uvítala na "svojom" poschodí a upratovala po nich. No ideálna nevesta ako v 19 storočí.
Synacik mamičkar si vegeti v rodinnom dome. Sľuby o vlastnom bývaní sa počas rokov zmenili na neurčitú predstavu o samostatnom vchode a vysumeli do stratena. Jeho neplatná kuchárka a upratovačka sa drží tam kde nikomu nezavadzia. Keď začne vystrkovat rožky a pripomenie starý sľub stačí ju obviniť z kazenia dobrej nálady a par mesiacov je zasa kľud.
Synova priateľka? Nech drží hubu a krok a je rada že má kde bývať. Musí sa ešte veľa učiť tolerancii aj ako byť priateľskejsia a komunikativnejsia. Jej túžby a priania nie sú dôležité a v tejto rodine vlastne nikoho nezaujímajú.
Zbytočne tu ti mnohé ženy píšu, ze chod za ním na dvor a pomáhaj mu. Ak autorka nie je ten typ, taj to proste nedokáže urobiť, lebo takto nie je nastavená. Úprimne ja tiež som typ, ktorého nebavi"prplat "sa pri dome, pre mňa by bolo týranie keby ze mam tráviť čas s priateľom tak, ze mu mam pomáhať v záhrade, alebo pri maľovaní plota a podobne. No rovnsko to ma zase on, nebaví ho sedieť len v byte, lebo zase tak nie je nastavený. Bohužiaľ, toto je problém vášho celkového pohľadu na život. On je typ do domu, ty si zrejme skôr typ, aký by bol spokojný v byte, kde netreba nič extra robiť.
Neviem ci toto dokážete "zladiť" lebo vždy jeden bude musieť ustúpiť a bude to vnímať ako obetu
A časom sa môže úplne rozpadnut aj vzťah.
Kompromis by mohol byť vlastný dom, ale máte na to vôbec finančne?
A čo sa týka toho pocitu, ze si na návšteve, no to tak je lebo v podstate ty si na návšteve,co asi priateľ pochopiť nevie, alebo nechce. A to mi príde ako najväčší problém vo vašom vzťahu.
@katka700 Ja netvrdím, ani si nemyslím, že nevesta, ktorá býva u svokrovcov, je nevďačná mrcha. Mne je ľúto každej jednej, lebo určite nemajú ľahký život. Len som chcela napísať, že nie len pre tú ženu je také bývanie obmedzujúce, ale aj pre tých jej svokrovcov. A toto si nikto neuvedomuje. Veď aj ty píšeš, že rodičia sú radi, že majú doma synáčika a nevestu, čo uprace po ich dcére. No never tomu, že sú až tak strašne radi. Je to obmedzujúce aj pre nich, tiež im to narúša sukromie. Lenže súkromie starých ľudí tých mladých nejako nezaujíma, u nich sa to berie, že veď nech sú radi, že nie sú sami.
Na 100% im súkromie nenarúšame, viem že pre nich je to veľké spestrenie ich života že pri nich ostal syn, vidím to každý deň. žijú tak ako si stále žili a ja som tá, ktorá keď chce výjsť vonku z domu musí prejsť pri nich, nie naopak.
A cítim to, že z mojej strany je to len určitá "póza" takto žiť, nie falošnosť , len keď otváram bránu na dome rada by som nemala ten čudný pocit. Začínam si uvedomovať ako som drela na to, aby som raz mala nejakú finančnú stabilitu a teraz keď sa mi to podarilo tak čo s tými peniazmi, keĎ nemôžem mať ani vlastné bývanie. Lebo to bol ďalší priateľov argument že aký malý nájom platíme že to je úplne úžasné a že teda môžem posielať aj viac keď sa mi nepáči.
@maria_22 povedz priateľovi že je dospelý chlap a nech sa konečne začne starať sám o seba nie platiť rodičom nájom ako malé decko. Nemáš sa za co ospravedlnovat chces mať svoj priestor svoj domov a toto to nikdy nebude. Ja by som si na tvojom mieste kúpila byt vlastný ci sa mu to paci ci nie, radšej vo vlastnej garsónke ako u cudzích v hostovskej.
@maria_22 Neriešiš blbosti. Nie si nevdacna. Každý je iný a pre teba je dôležité mať sukromie. Ja som rovnaká, so svokrovcami by som neprezila. Musíte nájsť riešenie. Buď to rozdeliť tak aby ste nemali len tie dvere cez ktoré všetko počuť, a dať vlastný vchod, alebo sa rovno odsťahovať. To, že manžel chce byt pri rodičoch je 1 názor, vo vzťahu ste ale dvaja a tvoj názor nechcieť tam byt je rovnako platny. Viem že teraz tam sú Ti jeho rodičia a ty si myslíš že tvoj názor je niečo menej, lebo sú 3 proti tebe jednej, ale nie je. Tvoj názor je dôležitý, stoj si za svojim a keď to budeš s manželom riešiť povedz mu že si neželala aby to toho zatahoval rodičov a vyriešte si to vy dvaja, s tým že tvoj názor a tvoja psychická pohoda je dôležitá.
ja by som skusila terapie ak je ti to tak nekonfortne alebo potom rozchod
@mamina7070 tak zas nemusí sa hneď rozchadzat, dúfam že je pre manžela dôležitejšia ako jeho rodičia a keď mu pohrozí rozchodom tak nájdu kompromis. Možno sa muž zľakne a povie si, že radšej v byte ako rozvod. Keď je pre muža dôležitejšie byt s rodičmi ako s manželkou, tak asi ten rozvod nie je až taký zlý scenár. Nech si tam býva s mamickou a ja by som sa zariadila aj bez neho
@pupavka234 oni nie su manzelia zatial
@katka700 Mladí majú v tomto výhodu, že ak už s rodičmi bývať nechcú, môžu si kedykoľvek nájsť svoje bývanie a odsťahovať sa a nikto nebude naštvaný. Lenže keď už starí nechcú bývať s mladými, nemôžu ich vyhodiť na ulicu. Teda, samozrejme, môžu, ale normálny milujúci rodič to neurobí.
To je najhoršie, že ja som si nikdy ani neuvedomila, ako je vlastne na to celé naviazaný. Jasné stále tvrdil že on nie je bytovkový typ ale bývali sme spolu viac ako rok v byte aj počas môjho štúdia v inom meste a neprišlo mi to žeby nejako trpel, práve naopak rada na tie časy spomínam ☹ ešte musím spomenúť, že on má skoro full home office takže fakt sú spolu 24 hodín denne. A že koľkokrát navarím a on radšej ide a zoberie si jedlo od mamky dole to je proste čudné
@maria_22 kolko mas rokov? cim dlhsie to natahujes ty bude horsie ja by som navrhla bud
prepis casti domu na snubenca a svadbu a oddelenie domu samostatny vchod kuchyna atd a ty si za svoje peniaze kup garsonku a prenajimaj
alebo ist do bytu so snubencom
Odsťahovať, rozviesť sa, kúpiť si byt a nájdeš aj samostatného chlapa a budeš šťastná, o 10 rokov si nespomenies ani na tuto diskusiu.
je to mamickar. bud sa s tym zmieris, alebo utekaj.
@maria_22 tak mamka je pre jeho dôležitejšia ako ty, ja by som sa odstahovala. Keď mu na tebe záleží príde za tebou, keď nie bude pri mamičke.
Neviem, či som prehliadla, ale rozprávala si sa s ním o tom?
@maria_22 tvoj priateľ tá veľmi manipuluje. “Skazila si mi naladu” , “mala by si byt vdacna”, “čo by ini za toto dali”… toto sú veľmi manipulatívne frazy. Maj trochu sebaúcty a nedaj sa mu.
Už ťa má ako bytový doplnok. Je doma, pri mamke, na dvore, šťastný. A nekompromisný. Takže to kto z koho.
Nikdy som ho takto nebrala a viem že ma má naozaj rád veľakrát mi to dokázal. Preto by som nerada v 29 rokoch rozbila vzťah. Len nedokážem pochopiť prečo 90% párov, ktoré poznám mohli ísť spolu bývať do bytu aj keď tiež celý život žili predtým v dome. Veď sme mladí môžme ešte žiť v dome v budúcnosti do konca života a navyše aj z bytu by mohol chodiť k rodičom koľko len chce. Ja mám tiež dobrý vzťah s mojou mamou a stretávam sa s ňou často tak chápem to. Len už nechcem počuť slová "ocko" "mamka" 10x denne lebo ani neviem či ešte máme nejaké spoločné témy alebo aktivity, zrejme nie keď so mnou mimo toho domu nechce byť.
@maria_22 nikdy by som.nešla bývať do bytu....