Beriete ako mínus, keď žena nešoféruje?
Muži, beriete ako mínus u ženy keď nesoferuje?
Ako sa na to dívate? Je to pre vás prekážka? Klesne tým žena u vás?
@jenny224 nie automaticky závislá od muza,ale od inych
Alebo nie samostatná -možno ti to bude viac jasne takto
Okrem iného,prečo sa to ma stále točiť len o vodičovi /non vodičovi(že dotyčný/a’ sú vie zariadiť život aj bez,lebo už Sofer v rodine je)
V rodine aj manžel môže mať nejaký problem a žena nešoférujte,proste celá rodina zrazu nemobilna’
(Hej mhd,taxík a ine)
Také že sádra na 2 mesiace a máš total po chlebe ako rodina
Mam vodicak, nesoferujen a vadi mi to. Ale zivot je mi mily, jeden oskrety plech na aute mojich rodicov a 5000 Sk v roku 1999 mi staci. Mam problemy s priestorovou orientaciou. Tiez mam predsudok, ze u muza by mi to vadilo. 😁 Lebo ja nesoferujem inac taxikara robit nemusi, v BA je MHD a aj taxiky. Ono je aj tazke zaparkovat v BA. Mrzi ma to, ze sa nemozeme striedat, ked ideme niekam.
@777januska777 áno,aj 500 metrov idú na aute🤦
Ja si myslím, že človek, ktorý nešoféruje, a je jedno, či je to žena alebo muž, je jednoducho pre partnera príťaž. Sorry, ale je to tak 🤷 A teraz nehodnotím, či je schopný alebo neschopný, ale z čisto pragmatických dôvodov si myslím, že sa bez toho v dnešnom svete nedá obísť, aby to bolo všetkým pohodlné. Ak partnerovi nevadí robiť taxikára, tak prosím. Ale ja napr.ako matka dvoch malých detí už ako taxikár fungujem a poviem ti, že niekedy mám naozaj dosť. Alebo čo bude tá žena chodiť všade na bicykli? Akože ok, bicykle využívame radi a často aj s deckami, dokonca v našom meste sa takmer všade prepravíme na bicykloch rýchlejšie ako autom kvôli premávke. Ale počasie to nie vždy umožňuje, tak isto nákupy a pod. Ak nešoféruješ, si v tom odkázaná na muža. A čo keď on by v tom čase chcel mať iný program, ale ty sa musíš niekam dostať a leje ako z krhly? Ak máš vodičák a nešoféruješ kvoli strachu, odporúčam začať pracovať na svojom vedomí, zmeniť nastavenie mysle. Pomôže joga, meditácie, tréning koncentrácie a začni niekde mimo premávky skúšať, poprípade si zaplať kondičné jazdy
Ak žena chodí len do práce busom a domov, podľa mňa to nieje príťaž, ale za mňa v dnešnej dobe či je chlap či žena bez auta ani na krok, neviem si predstaviť čakať furt na dakoho čo ma odvezie, chcem na nákup idem, chcem do mesta idem, chcem výlet idem nemusím na nikoho čakať a vezmem sa kde chcem, za mňa sa bez auta nedá žiť, respektíve dá ale to už za mňa je stredovek
Ja si bez VP neviem predstavit kolos bezneho zivota.. Na dedine, deti by nemali kruzky, my dohadzku do prace, ozaj si neviem predstavit zivot nez VP, v dnesnej dobe zaklad
Mne by okruh deti škôlka škola robota 5 km zabila autobusom/pešo 2 hodiny. Autom 25 minút a už pijem pri počítači kávu.
Záleží od okolností. Kým som bývala v meste, prácu, obchody, školu, škôlku, lekára....mala do 5-10 minút pešo, tak som nepotrebovala auto a tým pádom som nepotrebovala šoférovať.
Až sme sa presťahovali do dediny mimo mesta, tak vznikla potreba šoférovania.
Tak som si spravila vodičský preukaz, auto mi kúpil manžel a šoférujem. Myslela som si, že budem na kurze najstaršia, ale bol to veľký omyl. Aj ženy pred 60-tkou dokonca si ešte chceli spraviť vodičský preukaz.
@lindusss2016 pises, ze clovek, ktory nesoferuje, je pre partnera pritaz. Vnimas tak napriklad chlapa, ktory nevari, ze je pre zenu pritaz? Ja si myslim, ze vo vyrovnanom vztahu sa to takto vnimat neda - je to o tom, ze ja urobim nieco pre teba, ty pre mna.
Mna manzel odvezie kamkolvek, ani raz za 11 rokov mi nepovedal, ze ho tym obtazujem, dokonca ma vezie aj vtedy, ked mu poviem, ze to v pohode dam spojom ci peso.
Dvakrát som si robila vodičák, dvakrát som neprešla jazdami. Ono šoférovanie síce je základná zručnosť a človek na to nepotrebuje mať IQ 150, ale napriek tomu to nie je pre kazdeho. Ja to skrátka neviem, bola som mizerná šoférka už v autoškole a teraz čo? Mám ohroziť svoj život, život spolujazdcov alebo cudzích ľudí? To budem radšej chodiť do konca života do roboty aj z roboty autobusom. Aj s dcérou, keď bola ešte maličká( 2roky) som chodila sama k rodičom a to bola niekoľko hodinová cesta aj s prestupmi a vždy sme to zvládli...skrátka ja mám iné prednosti, šoférovanie medzi ne určite nepatrí, ale nemienim sa kvôli tomu cítiť menejcenné a ani nikoho, kto vodičák nemá nepovažujem za nemehlo. Skrátka a dobre, nie každý má túto zručnosť.
@mandzula ved som napisala, ze ak je s tym niekto ok, tak v pohode. Pre mna by to bola pritaz vyvaz zdraveho schopneho cloveka. Varenie sem neplet, to je nieco uplne ine. Zena navari, partner spravi nieco ine, to je ok. Ale ist niekam autom v danom case, cakat tam, alebo chodit hore dolu... Priklad, muz vezie zenu k lekarovi, kde bude ona sediet hodinu, no co tam ma robit on? Drzat ju za ruku? Ja chapem, ze tebe sa to zle cita, kedze vy tak fungujete. Ale ked fungujete, nemusis to riesit, tvojmu muzovi to zjavne nevadi. Nechcem rypat, ale co myslis, ze by odpovedal, keby sa ho niekto spytal, ci by nebol radsej, ak by si soferovala???
@lindusss2016 odpovedal by, ze chape moj strach a ze ma rad odvezie. A rad so mnou pocka aj u toho lekara alebo si zatial obeha mesto a vybavi, co potrebuje.
@mandzula ale so strachom sa da pracovat 🤷 viem, o com hovorim. Tiez som kadejake strachy mala v minulosti, stale mam
@lindusss2016 vies co, ja som soferovat skusala uz fakt ze 100x, no vo vacsine pripadov to skoncilo migrenou a bolestou brucha, je to pre mna nenormalny stres. Ja proste nechcem ohrozit seba, muza, dieta, inych na ceste len preto, ze sa dnes uz od kazdeho ocakava, ze bude soferovat. Zvladam muza odviezt dajme tomu do servisu, no uz to je pre mna vec, pre ktoru nespim, takze je jasne, ze muz ma do toho netlaci, hoci by bol ochotny kedykolvek robit mi instruktora. Mam nulovu priestorovu orientaciu, odhad na vzdialenost, problem s koordinaciou ruka-noha...
@mandzula chapem. A verim, ze niekto moze mat aj relevantne dovody, ale poznam mnoho zien, ktore nesoferuju z pohodlnosti
Zoberte si krajný prípad, ste niekde iba dvaja, muž šoféruje, príde mu zle, potrebuje okamžite odviezť do nemocnice, alebo sa zraní a potrebuje aby ho žena odviezla, lebo kým by prišla pomoc, tak by stratil veľa krvi a teľa vedľa neho by sedelo a bálo sa sadnút za volant.....
Ďalší prípad... cestujete z dovolenky a muž si potrebuje trochu zdriemnúť, ale nemôžte stáť, lebo ráno už máte povinnosti a to isté teľa zase nebude šoférovať, lebo .... a tak sa muž premáha, až o tretej nad ránom dostane na maďarskej diaľnici mikrospánok v 130tke a zachránia vás iba zvodidlá, ale auto musí do servisu pre nové plechy....
A tých prikladov móže byť nekonečne veľa. Hovorím z vlastnej skúsenosti, niektoré z toho sa mi stali a nemohol som sa spoľahnúť na vlastnú ženu. Keď žena nešoféruje, je to pre chlapa príliš obmedzujúce a vyčerpávajúce a z toho plynie aj časová tieseň, zvýšená nervozita, odkladanie iných činností a napokon, ktorý muž by chcel mať pri sebe prívesok, ktorému bude robiť taxikára celý život?
@mandzula toto isté sa dialo mojej ex.... pýtal som sa jej, či prežila nejakú traumu, nehodu, povedala, že nie..Ale toto sú veci, ktoré by som riešil s psychológom... toto je o tom, že si človek neverí a je tam aj nejaký psychický blok..So všetkým sa dá pracovať len treba chcieť.
Šoférujem už roky, ale bolo obdobie , keď som asi tri roky auto fakt nepotrebovala. Byvala som sama v centre mesta, firma tri minúty odo mňa na pešej zóne, takže autom sa nedalo ani keby chcem, vedľa domu shopping centra, pošta, bary , restiky , potraviny som si objednávala cez tesco dovoz a poliklinika vo vedľajšej ulici.
Keby som tak ostala žiť auto si asi nenechám, lebo som ho vytiahla len raz za cas na vylet.
Teraz sa nám bez áut nedá existovať ani jeden den.
Základy šoférovania by mal vedieť každý, keď sa niečo stane zastúpiť muža autom, voziť deti a seba k doktorom, krúžky atd...
@strejdo001 nebudem sa s nikym dotahovat, nikoho presviedcat, mam svoje skusenosti a, nastastie, manzela, ktory nas vztah nestavia na soferovani. Mam v zivote stresu az-az, nebudem si ho doprovolne navysovat, ked nemusim. Byvame takmer v centre BA, takze si vacsinou vystacim s elektrickou.
@mandzula Váž si takého manžela 😉. Ja by som veru už nechcel mať pri sebe nesamostatnú ženu, aj čo sa týka šoférovania.
@strejdo001 ja si ho vazim, a aj on mna a moju hodnotu nevidi cez optiku soferovania. Vsetky jeho ex soferovali a vidis to, je so mnou, nie s nimi, takze nieco na mne asi bude.🙂
@mandzula a ešte je možné, že on naozaj rád šoféruje 😁 to len na odľahčenie...
@lindusss2016 vies co, kedysi vraj soferoval doslova rad, dnes uz menej, ale fakt je ten, ze on je ten typ, co soferuje s jednym prstom v nose, druhym v zadku, ze uz sa nad tym proste ani nemusi zamyslat, takze ho to vraj nezatazuje. A nech mu to len pekne vydrzi. Ja zas v pohode pokosim, zakurim do pece a ponosim 3 tony brikiet na zimu.🙂
@mandzula samozrejme, že bude, každý sme niečim výnimoční ;). Ja napríklad neviem variť, nemám k tomu absolútne vzťah, je to pre mňa strata času. Niektoré ženy takého chlapa nechcú, hm ... 🤷🏻♀️. Ale napríkald viem murovať, ukladať dlažbu atď. 😁
To si veľmi šikovná, keď kosíš, nosíš brikety a zakúriš... pekne vyvážene to kompenzuješ s tým šoférovaním 😉
@mandzula no ja som zamladi tiež šoférovala radšej a mám aj najazdené, keďže si to moja práca vyžadovala, ale teraz už ma to teda celkom otravuje a najmä to presúvanie sa hore dolu po meste. Poznám to tu naspamäť, tiež sa nemusím na to ani sústrediť a možno práve preto sa mi to ani robiť nechce. Ale zas bez auta si neviem život predstaviť.
Ja nerada šoférujem, najradšej chodím pešo. Bývame tak, že MHD mi ide asi všade, ale fakt si neviem predstaviť, že by som nevedela vôbec jazdiť. Koľkokrát sme sa s mužom potrebovali prestriedať pri dlhých cestách, koľkokrát som si potrebovala v zahraničí požičať auto, koľkokrát som potrebovala niekam narychlo ísť... môjmu mužovi vadí, že sa bojím riadiť karavan, tiež občas potrebuje vystriedať, ale tam mám obrovský rešpekt. Si neviem predstaviť, že by som vôbec nejazdila, to by mu vadilo.
syna sme učili jazdiť obaja, aby mal rôzne vplyvy...
Moje auto smutne stojí v garáži a čaká na svoju šancu, teraz keď potrebujem auto, beriem si synove.
@strejdo001 moj muz k tomu soferovaniu este aj vari a pecie, on je fakt super chlap. My to tak celkovo nemame podelene na zenske a muzske roboty, skor tak, ze kazdy robi to, co sa mu hnusi menej.🙂 A za 11 rokov sme sa ani raz nepohadali kvoli tomu, ze jeden z nas by mal pocit, ze ma toho viac.
@tilly Ouuu, tak karaván to je už iné kafe, toto by určite nemal od teba očakávať. Ja svoju malú takmer 6 ročnú už teraz učím šoférovať a sedí mi občas na nohách, keď ideme po dedine, aby keď vyrastie, nemala zo šoférovania také komplexy ako jej mamička 😁
@mandzula že čo sa mu hnusí menej 🤭 to ma pobavilo... Uznávam, že sú práce, ktoré proste urobiť treba a nemám k nim nejak extra vzťah, ale pokiaľ sa dá, snažím sa tú prácu urobiť s láskou. Napr.som si vždy myslela, že neznášam pečenie, ale teraz dosť často deťom pečiem zdravšie verzie "koláčov" a našla som si v tom záľubu, robím to s láskou, alebo pri upratovaní si dávam záležať a potom sa teším z výsledku. K oknám som si stále nenašla žiaden vzťah 🤣

@romanovic skus sa zamysliet nad tym, ze niekto si na to proste netrufa a namiesto toho, aby ohrozoval seba a inych ludi, ma tolko sebareflexie, ze za ten volant radsej nesadne. Soferovanie je cinnost ako akakolvek ina, to znamena, ze nie kazdy ju musi ovladat tak, aby ju robil bezpecne, nehovoriac o tom, ze auto v rukach cloveka, ktory na to proste nema predpoklady, je ako odistena zbran. Je to napriklad moj pripad.