Boli by ste vo vzťahu s niekým s psychickou diagnózou?

@harrisson ver že strašne,cítim sa strašne už aj teraz.

Zišla by som z kratšej cesty , bohužiaľ😔

Precitaj si knizku hiddenvalley road: inside the mind of an american family. Problem je v tom, ze schizofrenia je zatial neliecitelna, moze mat lepsie obdobia a moze mat aj horsie obdobia. A pri zvysenom strese moze mat epizody kedy sa tazko kontroluje liekmi alebo kedy pacient usudi, ze lieky ktore berie ho odrovnavaju alebo je uz ok a prestane ich brat a to je tazke kontrolovat. Tiez netreba zabudat na to, ze existuje aj urcity geneticky faktor - cize ak aj pojdes do toho co deti?

autorka Ak pracuje nie je na tom tak zle až. Schizofrénia je veľmi démonizovaná, ale veľa ľudí ak dodržuje liečbu funguje až na pár atakov za život celkom normálne. Dokonca aj v tabuľkách na ID ju máš od 35 percent a teda nie každý schizofrenik dostane ID, napríklad takého Aspergera čo mnohým príde ok je od 45 percent... Neviem koľko máš rokov, bolo by dobré ak sa dá nehrnúť sa príliš do spoločného bývania, dieťaťa, nechaj si napríklad aspoň taký rok nech vieš ako funguje z dlhodobejšieho hľadiska aj ked sa menia ročné obdobia, ak bude mať nejaký problém.

Moja mamina je doktorka, viem, že vravela, že má pacienta, mladý dobrý skromný muž, liečený.. viem, že mi o ňom hovorila, že na ňom to vôbec nie je vidno, tá liečba mu úplne potláča príznaky a v podstate k nej chodí človek, ktorý keby to nemá na papieri, tak to nespozná. Ale verím, že je to iné žiť s niekym takým 🙂 verím, že sa rozhodneš správne, akokoľvek to bude..

Nie, nebola. Zničí ti to život. Mame v rodine 2x. Vekom sa to zhoršuje. Ti ľudia vedia byt potom životu nebezpeční. Deti to môžu zdediť. Takže určite nie. Liečiť sa to nedá, len potlačovať liekmi kým to ide.

Nesla by som do takeho vztahu. Ine by bolo keby mam dlho partnera/manzela a diagnoza by prisla po rokoch. Vtedy by sme sa s tym museli popasovat spolu (aj to je otazne ci a ako by sa dalo....) Takto ked este spolu dokopy nic nemate, si na seba takyto naklad nedavaj.

@harrisson žil si niekedy so schizofrenikom v 1 domácnosti? Ja áno…. Taký život by som už nikdy nechcela a tobôž nie pre deti.

Mali ste par rande, neviem preco sa citis strasne. Nie si s tym clovekom 10 rokov. Je lepsie zist z kratsej cesty. Psychicke choroby nie su sranda. Ja som mala kedysi kamaratku, vzdelana zena, inteligentna, s dobrou pracou. Ona ked bolo velmi zle, nechavala sa hospitalizovat na psychiatrii v zahranici. Mala inu diagnozu, ja som to vobec nevedela, povedala mi to az na spolocnej dovolenke, ked dostala zachvat a ja som nevedela co sa deje.
Neutesuj sa tym, ze na nom nie je nic vidiet, je super. Schizofrenia nie je ziadna sranda, tam su rozne stavy a psychicke ochorenia alebo nabeh na ne moze byt dedicny.

Neviem koľko máš rokov, ale keď ti 40tnik tvrdí že nemal šťastie v láske hrá na city a manipuluje. Také dačo môže povedať pobláznený pubertiak alebo človek čo má málo cez 20.
Keď má polku života za sebou, mal by sa na život pozerať trosku pragmaticky a vedieť čo od vzťahu očakáva.
2 mesiace je veľmi krátka doba, ešte máš ružové okuliare a môže ti nakecat čokoľvek.
K tvojej otázke, byt znova mladá nikdy by som nemala vzťah s diagnózou či už schizo, bipolar, depresia to je jedno.
V takom vzťahu musíš byť ten silnejší čo rieši všetko vrátane financií a zásadných rozhodnutí, byt do aleluja láskavá a trpezlivá a nikdy nedať tomu druhému pocítiť ako ťa tá ťarcha ubíja a ťahá ku dňu.
Každý z nás má nejakú subklinicku poruchu, či sú to výkyvy nálad, negativnejsie naladenie čo môže prerásť do depresie či sklony k závislostiam.
Keď máme pri sebe (relatívne) vyrovnaného partnera jeho prítomnosť nás udržuje v medziach normalnosti.
Keď si na krk zavesís diagnózu je možné že s diagnózou skončíš tiež.

Nie.

Zistila by som si, čo to spustilo, či to zdedil alebo si dal v mladosti napríklad hubičku a už bol v tom.... Ak zdedil, pozrela by som sa na jeho rodičov ako žijú. Prejaviť sa mu to mohlo od puberty, čiže s tým žije dobrých 20 rokov, tak sa už zrejme pozná za ten čas, kľudne môže byť, že mu sadli lieky a je naozaj ok. Len trafiť lieky trvá roky. Toto už má všetko zjavne za sebou. Moja naj kamoška chytila schizu v puberte, bol to dlhodobý stres a šikana v škole,všetko si neskutočne pripúšťala a stále si to v sebe opakovala. Ja by som ju nedala za nič! Najlepší človek čo poznám, za 5 rokov som naživo zažila jej stav 2x, aj to preto lebo nechcela brať lieky pred frajerom, aby to náhodou nezistil. Tento Ti to na pána povedal na začiatku, za to má u mňa bod. Taký človek musí mať dobrý spánok, nemal by robiť nočné aby nemal stres, kamoške neprešiel vodičák ale poznám aj iných schizofrenikov, ktori normálne fungujú v rodine, šoférujú, tak to asi stihli ešte pred diagnózou. Stať sa môže aj Tebe naozaj hocičo, zo dňa na deň,nedajboh. Na to sa nepripravis. Tento pán u Teba začína s čistým štítom. Ešte som si spomenula, že kamoška keď riešila frajera, tak sa normálne objednala u psychiatra aj s ním, nech má možnosť sa porozprávať s jej lekárom, možno by som volila aj túto variantu, jej psychiatricka bola tomuto veľmi otvorená. V dnešnej dobe, keď behá po svete veľa maniakov, ktori ani nie sú diagnostikovaní, obísť dobrého chlapa, pri ktorom vieš čo môžeš čakať, môže byť aj na škodu. Keby som na Tvojom mieste a ešte sa posuniete ďalej vo vzťahu, brala by som do úvahy jeho názor na vlastné deti. Či berie dostatočne na vedomie, že schiza môže byť dedičná a aj sa nikdy neprejavit. Ak by on toto v sebe mal vysporiadané, pristúpil by na umelé oplodnenie od darcu, tak by som si užívala chlapa, ktory by ma nedal za nič na svete a ďakovala všetkým tým ženám predomnou, ktoré sa zľakli nepoznaného.

ja si myslím ze človek co trpí niečím za co nemôže si zaslúži lásku ako každý. no môže to byť nebezpečné. moja kamarátka ma starého otca, ktorý má schizofréniu a vraj bol celé roky v pohode, až raz vytiahol noz na svoju ženu potom vravel ze nevie ako ho to vôbec napadlo , k ničomu nedošlo ale ak tak je to nepredvídateľné

A aby to nevyzeralo, že mu nadrziavam, usudzujem len z Tvojho opisu...poznám aj schizofrenika, ktorý mi ako decku veľmi ublížil a bol aj odsúdený na pár rokov do ústavu kvôli tomu. Jemu to spustili drogy ale ani nemal snahu to nejak riešiť a bolo to utrpenie pre jeho rodičov, aj keď bol chlapík už dospelý...

Ja nechápem, prečo ľudia s takýmito diagnózami idu na zoznamku a zoznamujú sa akoby nič, randia par mesiacov a potom vytiahnu takúto diagnózu. On ti nemal hovoriť, že nemal šťastie, ale mal ti hned povedať pravdu. Teraz sa zbytočne cítiš zle, že kvôli jeho diagnóze musíš stretávanie sa ukončiť.

@sashka22 ak chce raz s deťmi spávať zamknutá v izbe, poschovavane nože, všetky ostré predmety, zápalky, zapaľovače, atd…tak smelo do toho. Rozdiel je mať kamošku s rozdiel je s tou osobou žiť. Vekom sa táto diagnóza zhoršuje. Ten úžasný milý chlap ju môže raz v spánku zabodnut. Samozrejme nechať s ním samé deti, tiež nikdy nepripadá so úvahy.

Nie, nesla by som do takeho vztahu. Je ine ked uz ste roky spolu a nieco sa vyskytne, tak samozrejme by som ho neopustila. Ale tuto by som isla jednoduchou cestou.

Z okolia co poznam, tak sa to vekom zhorsilo, az tak ze z prace rovno na psychiatriu a invalidny a aj v tej praci sa nikdy dlho neudrzala, vzdy nieco bolo, v tomto pripade vsak odmietala lieky, resp. hore dole, raz ano raz nie.
Ja by som sa bala dedicnosti, takze deti s psych.chorym by som rozhodne mat nechcela...
Plus kopec inych dovodov ako bezpecnost napr.
On ti to povedal, nebude sokovany, ked cuvnes, v podstate ti slusne dal na vyber hned na zaciatku.

Koľko vraždiacich schizofrenikov poznáš? Pretože takáto situácia je mega výnimočná! Oni Max tak rozprávajú ale neublížia. Moja kamoška mala stav, že sa vyhrážala samovraždou ale nikdy by sebe neublížila, iba chcela pozornosť a nejedla lieky ako mala. A deti som jej zverila kedykoľvek, vôbec som sa o ne nebála, lubi ich ako svoje. Veď napríklad psychiater v podcastoch Vražedné psyche sám hovorí, že schizofrenik nie je nebezpečný ani pre seba ani pre okolie, musí mať ďalšiu diagnózu, aby to bola kvalitka, keď niečo vykoná. Na nete je milión ďalších rozhovorov so psychiatrami alebo pacientmi, mala som obdobie, keď som túto diagnózu hltala aj práve kvôli tej kamoške, presne tak, ako to teraz robí autorka. A mne z toho vyšlo, že mi jednoducho ten človek za to stál, iné kamošky veľmi nemá, lebo tiež každý bez zisťovania info očakáva len vraždy od chrbta alebo neviem čo 🤷 nech ma autorka pohľad hlavne jeho rodičov, ktorí to sami môžu mať alebo videli vývin choroby od začiatku, nič iné poradiť neviem. Teda ešte ten rozhovor s panovym psychiatrom, nech to už dopadne akokoľvek. Minimálne môže získať skvelého parťáka na cesty, ktorý si ju bude vážiť lebo doteraz pozná len to, ako od neho ľudia bočia kvôli nepoznanému...

@sashka22 Tu ide o to, že táto diagnóza je veľmi nevyspytateľna a žiadny psychiater ti nedá výhľad diagnózy. Môže to zostať stabilizované, ale aj nemusí, ja poznám 3 schizofrenikov a všetci sú na ID. Ak autorka hľadá muža do života, stabilitu, oporu, tak radšej nie.

Nie.

Sestra mala ešte na strednej škole priateľa -schizofrenika. Rozišli sa. O pár rokov neskôr si zavraždil mamu, u ktorej býval. Detaily okolo toho ale neviem.

A ešte ma napadlo...bývalej kolegyni dcérka si siahla na život ako 15-ročná, našiel ju mŕtvu jej mladší brat...no príšerné niečo. A už dosť, nejdem už viac strašiť....

Na to nepozerajte. Ano, moze sa to stat kazdemu. Ale mate na vyber, tak si vyberte dobre. Podla toho co pisete, to nie je laska, iba naklonnost, sympatie. Mozu prerast v lasku, ale aj v nieco, co ste nikdy nezazili v negativnom zmysle.
Takze by som do toho nesla. Je uspech, ze pracuje aspon na polovicny, ze vie takto spolocensky zit...dobre pre neho. Ale dokedy, kde je zaruka ze to tak bude stale? Mozno do toho pojdete( ak ano, urcite konzulotovat s jeho lekarom aj osobne, moze vas nasmerovat), budete stastna, ale mozete lahko padnut. A je to viac pravdepodobne ako to, ze bude dobre. A ked to napisem skaredo, ale pravdivo- moze byt rad, ze takto zije a musi sa zmierit s tym, ze lasku mozno nestretne, nebude mat rodinu. Lebo naozaj moze byt rad, ze je na tom takto a moze si uzivat ine aspekty zivota. Teraz to znelo zle, mam praveze sucit s takymito ludmi, ale pytate sa, co je dobre pre vas. A asi takto treba na to pozerat. Teraz ho odpinkate, budete sa citit zle, ale prejde to. Zatial co ked sa zamotata, budete sa nakoniec citit este ovela horsie. A on tiez. Oboch bude menej boliet koniec cim skor. Mozte sa priatelit, ale to by musel aj on mat zrovnane. Nemusel by potom dobre niest, keby ste si nasli partnera. Je to tazke, ale vzdy musite mat seba na prvom mieste. Je mozne, ze aj vam by ,,preskocilo,,. Podla mna skor ci neskor vycuvate, keby ste boli zalubena, boli ste si ista,ze napriek tomu chcete s nim byt, nepytali by ste sa.
Najdite si pesnicku ,,dobre rano, mila,, od ewy farnej a d. stypku...je to piesen o vztahu s takym clovekom. Mozno aj budete plakat, placem pri nej aj ja, ale mozno precitnete.
A ja osobne ked som rieisla nieco podobne, tak som to ukoncila s tym, ze som nedala najavo ze mi vadi choroba, ale nejak som to uhrala ze sme si nesadli, ze to tam necitim az tak...a tak 😄 mozno to bude lepsie ako povedat rovno, ze je to kvoli jeho diagnoze. To bol ale iny pripad, takze to uz musite posudit vy

@sashka22 Ako netreba si nahovárať nič, život so človekom čo má psychické problémy ľahký nie je a je to zložitejšie ako s psychicky zdravým človekom a preto záleží od osobnosti človeka, tej druhej strany čo jej ten človek dá či ísť do toho.
Ale s tými vraždami čistý mýtus, koľko vraždiacich schizofrenikov vidí človek v televíznych novinách? A koľko vidí ľudí čo zavraždili alebo sa pokúsili zavraždiť niekoho pod vplyvom alkoholu? A to ženám nevadí, že si muž rád vypije a potom je tá súdnosť inde a stačí že bude nejaký problém a strhne sa hádka a skončia s nožom v hrudi... Ja osobne sa viac bojím ožrana ako schizofrenika čo dodržuje liečbu.

Nie,nežila.Necitila by som sa v bezpečí s ním.A už vôbec nie rodinu s ním mať.Psychicke choroby sú dedične.

@marsmykkok Vies, to je taká voľba, či si zobrať radšej alkoholika, lebo dokáže být viac nebezpečný alebo schizofrenika, co dodržuje liečbu. Ani jedného. Lebo ani pri jednom ani pri druhom nikdy nevieš.

Mala som kamošku, ktorá mala túto chorobu, dlho sme sa nevideli a preto sme ani netušili, že má takú diagnózu, vždy sme si mysleli, že je v pohode, lebo sa tak javila, milá zlatá baba, o ktorej by som bez rozmýšľania povedala, že tak tá je na život. Len mi prišlo vždy zvláštne, že nikdy neodišla od rodičov, nešla na výšku (a pritom bola múdra) a prakticky nikde nerobila. Až ma zastihla pred pár rokmi správa, že sa obesila. Nechápali sme a stále som v šoku, myslím na ňu často. Až potom sme sa dozvedeli, že jej diagnostikovali túto chorobu, všetko bolo super, kým brala lieky a potom sa ich rozhodla vysadiť a nedala si povedať. Rodičia ju nechali samu na pol hodinu, išli niečo vybaviť do mesta, kým sa vrátili, obesila sa. Nejdem ťa odhovoriť, ale ľahké to mať nebudeš. Máš na výber.

@sashka22 ja nepotrebujem pozerať tv aby som videla čo to dokáže. Alo píšem, žila som v rodine s touto diagnózou. Muž ma v rodine túto diagnózu. Tým pádom mame o tejto oblasti veľa naštudované a poznáme viac takých ľudí v rôznych vekových skupinách. 90% manželiek schyzofrenikov ma odporúčané nespať s nimi v jednej izbe a zamykat sa v noci. Že by sa nezabili tiež nie je pravda. Tak isto sú schopní vraždiť keď majú epizódu. Oni nevedia čo robia. V dedine 3 km od nás 15 rokov dozadu zabila žena 2 z 3 deti. Mala epizódu. Videla že vraždí mimozemšťanov. Inak milujúca matka, ktorá by sa pre deti rozdala. Že ty takejto kamarátke nechávas deti je tvoja zodpovednosť a tvoje riziko. Ako píšem viem čo je s tým fungovať a preto autorke radim nech uteká z kratšej cesty. Je rozdiel ísť s takým človekom do vzťahu a rozdiel keď po rokoch rokucich sa to partnerovi prejaví.