Budem navždy sama, ak budem náročná?
Myslíte že má niekedy bude chcieť muž ktorý bude môj typ alebo budem preberať a ostanem sama ako mi hovorí rodina, okolie? Ja ale nechcem mať muža ktorý nie je môj typ teda že nie sú tam sympatie ani pritahovanie ako myslím fyzicky aj duchovne, naozaj si chcem vybrať ale nikdy to nie je vzájomné, ja totiž nie som žiadna modelka a som slabší článok.
Záleží aj od toho,čo je tvoj typ.Lebo ak máš vysnívaný,nemusí tam byť ťa chémia ,takže sa nebudete priťahovať.Chemia často nemá nič spoločné s nejakým typom.
Ja si myslim, ze pri vybere partnera by si mala mat vysoke standardy. Radsej byt dalsich 10 rokov single, ako travit svoj drahocenny cas s nejakou pofidernou personou.
Dalsia vec je, co ponukas ty. Si dostatocne "kvalitnym" clovekom do vztahu? (myslim tym taky celkovy balicek - sebavedomie, inteligencia, fyzicka atraktivita atd.)
a jaky je tvoj typ? ked chces len nejakeho top fesaka, pricom ty si priemerne vyzerajuca tak asi moc nepochodis.. takeho by chcela vacsina..
@libertz taký normálny
Prečo máš pocit, že by si mala byť slabším článkom ?
@milos81 tak som labilna a taká všelijaka
Labilná v zmysle, že ťa o tom niekto z okolia presvedčí ? Že ten nie je pre teba a podobne ? 🤦🤦🤦
Lenže to sú reči cudzích ľudí, oni tvoj život za teba žiť nebudú, vyberaj a rozhoduj sa len podľa seba, máš intuíciu, začni ju používať, je to tvoj život
Mam podobny problem ako ty. Avsak poslednu dobu som narazala na nespravnych chlapov, ktori sa na zaciatku len hrali na super partnerov a casom vysla pravda nepekna von. Som.cerstvo po rozchode a uz sa citim zufalo. Nevyhladavala som cielene vztahy, prislo to vacsinou samo. Pred vztahom som bola plna elanu, sebavedoma atd. Po rozchode utrapena a uplny opak. Akoby som svojou energiou pritahovala samych zufalcov. Nikdy som si nevyberala partnera podla vzhladu, to je podla mna hlupost. Mam ine hodnoty a chcela som aby sme sa v nich vzajomne obaja doplnali. No kazdy sa na takeho len hral. Uprimne som doteraz nestretla chlapa, ktory by za to stal. Bol by schopny do zivota, mal ciele a plany a tiez vedel.do istej miery zabezpecit zazemie pre rodinu. Mam kratko po 30 a nechcem ani dieta, lebo si to neviem s nikym predstavit, ze by som si tu rodinu zalozila. Aj chlapi ktorych poznam v okoli ci uz dlhsie alebo kratsie a vidim tie vztahy..je mi uz z toho zle. Ja myslim ze mam co ponuknut, po fyzickej stranke aj emocionalnej, snazim sa makat na sebe, mam sny ciele ambicie. Som financne nezavisla, nepotrebujem aby ma niekto zivil. A aj tak zle. A potom mam par znamych kde zena nechodi roky do prace, doma nepohne prstom ani o seba sa extra nestara a chlap vsetko zabezpeci a dokonca nema potrebu ani vyhladavat ine zenske. Ako sa to x krat stalo mne. Tak kde je chyba sa pytam sama seba? 😓
@ibaja29 radšej byť sama, než s takýmito ľuďmi v takýchto vzťahoch, nie ? Že do života nám prichádzajú ľudia, ktorých v určitom období z nejakého dôvodu potrebujeme a niečo nás majú naučiť. Každý človek v živote nám niečo dá, minimálne skúsenosť. Ja som tiež na tom takto bola v minulosti. Nevedela som si predstaviť vzťah, manželstvo, dieťa. Nevedela som, čo mám od dotyčného chcieť a čakať, skôr som bola tak, že som chcela mať od každého pokoj. Netvrdím, že som nemala vzťahy, ale vždy tomu niečo chýbalo. Až s týmto posledným, sme spolu vyše 7 rokov a čakáme prvého potomka. Mám pred 40tkou, on je mladší. A dá sa povedať, že tam vzťah bol akoby škola. Obaja sme sa učili ako fungovať a hlavne komunikovať vo vzťahu. Tam bol zadrhel aby sme jeden druhému pretlmočili tak aby sme sa počúvali a pochopili jeden druhého. Bol to aj vzťah na diaľku, aj nedorozumenia, rozmýšľanie či má zmysel pokračovať a podobne. Dlho to trvalo. Rozchody neboli žiadne a dá sa povedať, že posledné dva roky sú úplne super. Ľúbime sa, ale mám pocit, že tá zamilovanosť taká tá bláznivá tam ani nikdy nebola. A kupodivu keď vo vzťahu bola tá zamilovanosť, tak vzťah nevydržal. Ver či nie, ono to raz príde. Je super, že sama si si vedomá, že máš také tie zdravé vlastnosti, čo môžeš priniesť do vzťahu a s nimi ten vzťah budovať. Raz príde ten pravý a nikdy nevieš ako kedy a kde.
@maury vsetko to chapem aj si to hovorim no momentalne to vidim negativne skor, kedze som po rozchode. Je lepsie byt sam to suhlasim ale dvom sa zije lahsie a krajsie, ked sa doplnaju a pracuju na vztahu ako ty pises. Ja som sama na vsetko momentalne, z rodiny pomoc ziadna, vztahy nie bohvieake, mam kamosku dve s ktorymi sa obcas stretneme a to je cele. Citim sa zrazu taka osamela. S priatelom sme boli spolu vela a zrazu zo dna na den to odislo. Ano bolo to moje rozhodnutie ale je mi to luto velmi ze som ostala sama zrazu. Neviem normalne spat, nic ma nebavi, premaham sa ist do prace. Uplne mi odisla chut do zivota akoby
@ibaja29 bolí to. Mne tvrdili, že to aj bolieť má. A hlavne to vedomie, že človek ostal sám. Je to náročné. Tu ťažko radiť a u každého funguje niečo iné. Časom to bude bolieť menej a menej. Asi to chce len ten čas. A medzitým, tešiť sa z maličkostí? Na bežných veciach nájsť aspoň niečo, nad čím sa človek aspoň pousmeje. Skús nájsť veci, čo ti robia radosť. Smutné, že od rodiny sa podpora nedá očakávať, ale žiaľ niekedy tí naši najbližší sú nám srdciami najďalej. Držím palce a prajem všetko to naj.
No keď budeš takto o sebe rozmýšľať ako o slabšom článku, tak je možné ostaneš sama. Podobné priťahuje podobné. Hlavu hore a trochu sebavedomia a hlavne života.