Dušu mám rozbitú na kúsky

Ahojte, potrebujem dostať von zo seba svoj príbeh,pretože mi je ťažko....
Bude to dlhé...

Mám za sebou 10 ročný vzťah s priateľom. Tvrdo sme makali na svojom vzťahu, za 10 rokov sme si toho pre skákali veľmi veľa. Samozrejme, že sme zažili veľa pekného ale aj ťažkého a zlého. Žiadna podpora od rodiny ani z jednej strany no láska nás živila, žili sme jeden pre druhého, makali sme na sebe a milovali sa. Stáli sme jeden pri druhom. Dokončili sme si obaja VŠ, na šetrili si, vzali hypotéku a zariadili si vlastný byt. Prišla corona a mi sme obaja ostali doma bez práce hypo sme ledva vedeli utiahnuť z brigád, no dosť nám pomohli naše našetrené peniaze. Vraví sa, že peniaze nie sú všetko ale nimi to začalo... Dosť sme si ako mladí odopierali kvôli financiám, žiadne dovolenky, žiadne večere, výlety. Šetrili sme na vlastné bývanie.Začali sme sa viac hádať, prišli stresy z platenia účtov, nemali sme na seba čas. Nemali sme čas na vypnutie. Na to aby sme sa starali o náš vzťah. Chodili sme po brigádach, po nočných aby sme vedeli zaplatiť účty.Do toho sme ochoreli na covid raz ja raz priateĺ a som rada, že sme to prežili. Doteraz si dávame dokopy zdravie ja i on. (zhoršený zrak, potravinové intolerancie, bolesti hlavy, krvný tlak... Kolotoč zdravotných komplikácií trvajúci dodnes už druhý rok na oboch stranách...) samozrejme znovu financie navyše. Žiadna seriózna práca = ďalší stres plus nadlomené zdravie. Mala som narodeniny a veľmi som dúfala, že ma priateľ po 10rokoch požiada o ruku,že sa posunieme vo vzťahu zase o kus ďalej napriek tomu, že sa nám žilo momentálne ťažko. Nestalo sa tak.... Dostala som kvet so slovami všetko najlepšie. Priznám sa, že ma to zasiahlo ani neviem, kde sa to vo mne zobralo. Povedala som mu v slabej chvíli, škaredé slová, že či mu nestojím zato aby mA
a po 10rokoch požiadal o ruku a kúpil mi posratý prsteň. Bola som povrchná, a povedala mu, že je neschopný a, že za 10 rokov nenašetril ani na kúsok zlata. Podotýkam za 10 rokov sme žili veľmi veľmi skromne boli sme raz na dovolenke a to len na pár dní (4dni) tu na SK. Financie čo vám poviem... Nikdy som mu to nevy čítala. Až do tej chvíľke. Snažili sme sa ako sme vedeli a som nato hrdá čo sme dosiahli.Všetko čo máme sme si nato zarobili samy bez akejkoľvek pomoci. No akosik som už ťažkú životnú situáciu nezvládla a spustila všetko na neho co som mala na srdci. Boli to moje najhoršie narodeniny. Neviem kde sa to vo mne zobralo, vykričala som mu, že ako sa chce postarať o naše budúce dieťa keď teraz už živoríme a, že takto to už nejde, že nevládzem.... chcela som aj ja kúsok materiálneho niečo pre seba..... Kopu kamarátok, spolužiačok sa zasnúbilo, vydalo, porodilo...bolo mi to ĺúto. Dni ubiehali a fungovali sme ako keby sa nič nestalo, no náš vzťah ochladol začala som spávať na gauči a on v spálni. Sex sme nemávali vôbec, ani Pusy ani objatia. Iba sme fungovali v jednej domácnosti ako 2ja.Naskytla sa mi práca v odbore, ktorý som vyštudovala lenže bola 200 km od domova nuž financie chýbali (stále sms platili všetko spolu a aj doteraz platíme). Nemala som na výber zbalila som kufor a odišla. Úprimne veľmi som sa potešila, pretože už som nevedela kam z konopí, žiadalo sa mi zmeny a hlavne som dúfala, že s príjmom peňazí sa nám bude ľahšie dýchať a táto ťažká doba nás opustí. V práci som bola spokojná, šťastná, všetko išlo tak ako malo ísť. Dokonca i priateľ si našiel novú prácu v mieste bydliska. LENŽE ešte viac sme sa odcudzili, nevolali sme si a prestali sme si chýbať.... V práci som sa zamilovala do kolegu no nič som neriešila, pretože som bola stále vo vzťahu samozrejme i keď asi rok nefungujúcom. Domov sa mi podarilo prijsť po 2,5 mesiaci a sadla som si s priateľom a úprimne mu povedala, čo sa mi stalo. Povedala som mu, že neviem čo mám robiť, že mám v hlave zmätok a chcem byť k nemu úprimná. Že som sklamaná z nášho vzťahu, že sa chem v živote posunúť ďalej. On mi povedal to isté a dohodli sme sa, že si dáme pauzu. Plánovala som sa odsťahovať do miesta, kde som mala prácu avšak chcelo to čas. (zatiaľ som bývala v izbe čo som si prenajala, takže sa mi nedalo odsťahovať si hneď veci) domov k expriatel ovi som prišla ešte raz na víkend fungovali sme ako kamaráti... V meste kde som pracovala som konečne žila. S kolegom, sme sa dali dokopy,, teda aspoň som si to myslela. Vyspali sme sa spolu raz a vykašlal sa na mňa. Hlúpo ma využil a ja som sa využiť nechala ako nejaká násťročná naivka... No žiaľ zaľúbila som sa... No čo čert nechcel v práci ma prepustili a mne ostali oči pre plač. Zaľúbená, bez práce, 200km od,, domova,,. Nemala som sa kam vrátiť.... Prišla som nazad, povedala som všetko expriateľovi, čo sa stalo, že som za zaľúbila do kolegu, že som sa sním vyspala a on ma len využil, že som prišla o prácu, a že ho chem poprosiť, či by som mohla ostať v spoločnom byte kým si nenájdem nové zamestnanie. Nenamietal, ale videla som, že ho to zasiahlo aj keď sme boli rozijdení. Povedal mi, že môžem ostať koľko len chcem pretože je to i môj byt. (ešte sme nestihli, doriešiť kto koho vyplatí) Bolo to veľmi nepríjemné a pre mňa i bolestivé takto sa vrátiť no nemala som na výber...
Prešli 3 týždeň čo som,, doma,,. S ním.. Hľadám si prácu, snažím si čím skôr zariadiť život. Žijeme spolu v jednej domácnosti a ja sa cítim hrozne, prázdna. Zničená životom. Myslím, že expriateľ je na tom rovnako. Sme ako dvaja ľudia bez duše. Opýtal sa ma, či to nechcem dať dokopy,či to neskúsime znovu. Že chce zabudnúť na všetko, čo sa stalo a on tiež nie je bez viny, nepýtala som sa čo sa stalo kým som bola preč... Boli sme od seba predsa.... Nevedela odpovedať, nečakala som túto jeho otázku. Neviem dokedy to takto tu vydržím, mám dušu na kúsky.
Chcela som svadbu, dieťa, dobrú prácu a človeka čo má bude milovať, a život ma takto skúšal a skúša.
Ďakujem, ak si to niekto prečíta a pochopí ma.