Dušu mám rozbitú na kúsky
Ahojte, potrebujem dostať von zo seba svoj príbeh,pretože mi je ťažko....
Bude to dlhé...
Mám za sebou 10 ročný vzťah s priateľom. Tvrdo sme makali na svojom vzťahu, za 10 rokov sme si toho pre skákali veľmi veľa. Samozrejme, že sme zažili veľa pekného ale aj ťažkého a zlého. Žiadna podpora od rodiny ani z jednej strany no láska nás živila, žili sme jeden pre druhého, makali sme na sebe a milovali sa. Stáli sme jeden pri druhom. Dokončili sme si obaja VŠ, na šetrili si, vzali hypotéku a zariadili si vlastný byt. Prišla corona a mi sme obaja ostali doma bez práce hypo sme ledva vedeli utiahnuť z brigád, no dosť nám pomohli naše našetrené peniaze. Vraví sa, že peniaze nie sú všetko ale nimi to začalo... Dosť sme si ako mladí odopierali kvôli financiám, žiadne dovolenky, žiadne večere, výlety. Šetrili sme na vlastné bývanie.Začali sme sa viac hádať, prišli stresy z platenia účtov, nemali sme na seba čas. Nemali sme čas na vypnutie. Na to aby sme sa starali o náš vzťah. Chodili sme po brigádach, po nočných aby sme vedeli zaplatiť účty.Do toho sme ochoreli na covid raz ja raz priateĺ a som rada, že sme to prežili. Doteraz si dávame dokopy zdravie ja i on. (zhoršený zrak, potravinové intolerancie, bolesti hlavy, krvný tlak... Kolotoč zdravotných komplikácií trvajúci dodnes už druhý rok na oboch stranách...) samozrejme znovu financie navyše. Žiadna seriózna práca = ďalší stres plus nadlomené zdravie. Mala som narodeniny a veľmi som dúfala, že ma priateľ po 10rokoch požiada o ruku,že sa posunieme vo vzťahu zase o kus ďalej napriek tomu, že sa nám žilo momentálne ťažko. Nestalo sa tak.... Dostala som kvet so slovami všetko najlepšie. Priznám sa, že ma to zasiahlo ani neviem, kde sa to vo mne zobralo. Povedala som mu v slabej chvíli, škaredé slová, že či mu nestojím zato aby mA
a po 10rokoch požiadal o ruku a kúpil mi posratý prsteň. Bola som povrchná, a povedala mu, že je neschopný a, že za 10 rokov nenašetril ani na kúsok zlata. Podotýkam za 10 rokov sme žili veľmi veľmi skromne boli sme raz na dovolenke a to len na pár dní (4dni) tu na SK. Financie čo vám poviem... Nikdy som mu to nevy čítala. Až do tej chvíľke. Snažili sme sa ako sme vedeli a som nato hrdá čo sme dosiahli.Všetko čo máme sme si nato zarobili samy bez akejkoľvek pomoci. No akosik som už ťažkú životnú situáciu nezvládla a spustila všetko na neho co som mala na srdci. Boli to moje najhoršie narodeniny. Neviem kde sa to vo mne zobralo, vykričala som mu, že ako sa chce postarať o naše budúce dieťa keď teraz už živoríme a, že takto to už nejde, že nevládzem.... chcela som aj ja kúsok materiálneho niečo pre seba..... Kopu kamarátok, spolužiačok sa zasnúbilo, vydalo, porodilo...bolo mi to ĺúto. Dni ubiehali a fungovali sme ako keby sa nič nestalo, no náš vzťah ochladol začala som spávať na gauči a on v spálni. Sex sme nemávali vôbec, ani Pusy ani objatia. Iba sme fungovali v jednej domácnosti ako 2ja.Naskytla sa mi práca v odbore, ktorý som vyštudovala lenže bola 200 km od domova nuž financie chýbali (stále sms platili všetko spolu a aj doteraz platíme). Nemala som na výber zbalila som kufor a odišla. Úprimne veľmi som sa potešila, pretože už som nevedela kam z konopí, žiadalo sa mi zmeny a hlavne som dúfala, že s príjmom peňazí sa nám bude ľahšie dýchať a táto ťažká doba nás opustí. V práci som bola spokojná, šťastná, všetko išlo tak ako malo ísť. Dokonca i priateľ si našiel novú prácu v mieste bydliska. LENŽE ešte viac sme sa odcudzili, nevolali sme si a prestali sme si chýbať.... V práci som sa zamilovala do kolegu no nič som neriešila, pretože som bola stále vo vzťahu samozrejme i keď asi rok nefungujúcom. Domov sa mi podarilo prijsť po 2,5 mesiaci a sadla som si s priateľom a úprimne mu povedala, čo sa mi stalo. Povedala som mu, že neviem čo mám robiť, že mám v hlave zmätok a chcem byť k nemu úprimná. Že som sklamaná z nášho vzťahu, že sa chem v živote posunúť ďalej. On mi povedal to isté a dohodli sme sa, že si dáme pauzu. Plánovala som sa odsťahovať do miesta, kde som mala prácu avšak chcelo to čas. (zatiaľ som bývala v izbe čo som si prenajala, takže sa mi nedalo odsťahovať si hneď veci) domov k expriatel ovi som prišla ešte raz na víkend fungovali sme ako kamaráti... V meste kde som pracovala som konečne žila. S kolegom, sme sa dali dokopy,, teda aspoň som si to myslela. Vyspali sme sa spolu raz a vykašlal sa na mňa. Hlúpo ma využil a ja som sa využiť nechala ako nejaká násťročná naivka... No žiaľ zaľúbila som sa... No čo čert nechcel v práci ma prepustili a mne ostali oči pre plač. Zaľúbená, bez práce, 200km od,, domova,,. Nemala som sa kam vrátiť.... Prišla som nazad, povedala som všetko expriateľovi, čo sa stalo, že som za zaľúbila do kolegu, že som sa sním vyspala a on ma len využil, že som prišla o prácu, a že ho chem poprosiť, či by som mohla ostať v spoločnom byte kým si nenájdem nové zamestnanie. Nenamietal, ale videla som, že ho to zasiahlo aj keď sme boli rozijdení. Povedal mi, že môžem ostať koľko len chcem pretože je to i môj byt. (ešte sme nestihli, doriešiť kto koho vyplatí) Bolo to veľmi nepríjemné a pre mňa i bolestivé takto sa vrátiť no nemala som na výber...
Prešli 3 týždeň čo som,, doma,,. S ním.. Hľadám si prácu, snažím si čím skôr zariadiť život. Žijeme spolu v jednej domácnosti a ja sa cítim hrozne, prázdna. Zničená životom. Myslím, že expriateľ je na tom rovnako. Sme ako dvaja ľudia bez duše. Opýtal sa ma, či to nechcem dať dokopy,či to neskúsime znovu. Že chce zabudnúť na všetko, čo sa stalo a on tiež nie je bez viny, nepýtala som sa čo sa stalo kým som bola preč... Boli sme od seba predsa.... Nevedela odpovedať, nečakala som túto jeho otázku. Neviem dokedy to takto tu vydržím, mám dušu na kúsky.
Chcela som svadbu, dieťa, dobrú prácu a človeka čo má bude milovať, a život ma takto skúšal a skúša.
Ďakujem, ak si to niekto prečíta a pochopí ma.
@alazala ďakujem ti
@number19 ďakujem ti za odpoveď.
@evamarek77 <3 máš pravdu. No niektoré ma tu majú za decko, ktoré sa ľutuje. Aši som už aj ibanovala sa sem prijsť vyžadovať, myslím, že mám nárok byť chvíľu v depke a vypočuť si pochopenie a pre tú čo tu písala o rodičoch nie nedá sa nám odijst k rodičom, niekedy sa treba zamyslieť najprv a až potom písať.
@21oktober tak poviem úprimne vtedy sme sa ani nejako nechceli brať teda nechceli, neriešili sme to dali sme si plány, vš, našetriť a vlastné hniezdočko a tak sa aj stalo no ja som po dokončení vš, kúpe bytu čakala, že ma požiada a neurobil to (neviem prečo, nepovedal mi i keď som sa ho to spýtala.) neviem, či nenasetril ma prsteň alebo corona alebo neviem proste co sa stalo a celé to takto vypálili...
nuž chyba, po škole ste sa mali zobrať , a hypotéku na byt ste mali brať ako manželia. 10 rokov ste žili akože manželia , tak čo by sa on namáhal ťa požiadať ? Nič ho jednoducho netlačilo . Toto muži veru ľúbia robiť , nič nové pod slnkom .
Aj keby si mal na ten prsteň požičať , po škole si ťa mal zobrať alebo kúsok po škole. 10 rokov je naozaj veľmi veľa. Ja osobne by som si ho nebrala a ani s ním už nežila a to ti vravím ako človek ktorý sa vrátil k bývalému aj si ho zobral ako druhého manžela . Lenže odvtedy ubehlo veľa rokov, obidvaja sme sa zmenili .
Tvoj partner nie je muž ktorý ti poskytne istotu , ktorý ťa prikryje ochranným krídlom počas výchovy detí , nie je ťahúňom vzťahu . Vrátiť sa k nemu v tejto životnej fáze by boli z môjho pohľadu veľmi zlým rozhodnutím .
Máš to ťažké. Na tvojom mieste by som sa ale k nemu nevracala. Evidentne tvoj ex cíti to isté, čo ty. Proste láska sa už dávno zmenila na priateľstvo. A čím skôr si to prizná, tým lepšie, pre vás oboch. Viem o com hovorím. Ale to neznamená, že živiť skončil. Určite príde aj niekto iný a bude to to práve. Teraz ale by bolo lepšie sústrediť sa na seba a dat sa do poriadku. Prajem veľa sil🙏
@ailiba ďakujem ti.
@ailiba ešte poviem jedno, okolie sa ma začalo pýtať kedy bude bábo, že už mám na to vek dokonca na konci roka aj moja gyn, aj toto ma zasiahlo...
Je pravda, ze ak chyba rodicovske zazemie, tazsie sa zacina zivot. Ale k veci, uz to tu zaznelo, to co sa v zivote pocita, su zazitky, podla mna by bolo dat sa naspat dokopy pre teba krok naspat. Podepkuj si trochu a potom Zacni odznova s cistou hlavou. Najdi si dobru pracu, aby si nemusela zivorit a mohla si dopriat aj trosku svetskeho potesenia pre seba 🙂
Ja viem, ono keď to padá, tak to padá.... Povedz, že dieťa príde až potom, čo príde ten pravi🤩. Ale sama cítiš, že teraz nie je ten správny čas.... Rozhodne nie na deti. Môžem sa s spýtať, koľko máš rokov?
Autorka aj ja by som ta chcela trosku povzbudiť. Tiež som po 30 ukončila dlhoročný vzťah- jedno z najlepšich rozhodnuti v živote. Veľmi ma to posilnilo, že som sa za seba postavila.. prišiel taky nával nádeje, sebavedomia a manžela som spoznala veľmi rýchlo.
Verím že aj teba ešte v živote čaká veľa krásneho, zážitky, výlety, láska a rodina
@ailiba 31 on 36.
@janewithane srdečne ďakujem za milé slová ❤️
Tak to je ešte v poriadku. Všetko stihas👍. Ale najprv je dobre si doriešiť tento vzťah, byt predať a rozdeliť sa a ísť niekde, kde ta práca je. Aby si si aj mohla zarobiť a žiť... A príde aj ten pravý, aj deti. Ja som prvé dieťa porodila ako 37 ročná a druhe sa ma narodiť tento rok, keď mám 39. Neplanovala som to tak... no život zariadil. Ale mám skvelého muža a úžasného syna. Verím, že aj tebe všetko vyjde. Veľmi držím palce. Rozchody sú ťažké, ale dočasná samota nie je taká zlá.
@autorka "nedalo sa s čerstvou hypo len tak odijst do zahraničia a ešte počas corony. Možno to znie ako výhovorka ale keď si taka frajerka skús to a potom píš..."
Bola som mladsia asi o 2 roky od teba, byt na hypo na SK a odisla som do zahranicia, byt prenajala...stale zijem v zahranici. Hypo na byt a ani byt sam o sebe ma nelimitoval v nicom.
Som presne taka frajerka ktora ked pise tak o tom cim som si v zivote sama presla... Inac by som velmi nerozdavala rady. 🙂
Ale tak kopla si si, predpokladam ze sa citis lepsie.
Čo by som urobila ja, je definitívny rozchod, predaj bytu, vyplatenie hypotéky, rozdelenie zvyšku, kúpenie 1izbaku (alebo garsónky, ak by nevyšlo). Nájdenie práce aj mimo odbor, nech máš čo do úst a šup, začať žiť. Našla by som si na FB turistickú skupinu v okolí a pridala sa, prípadne iný šport, ak máš niečo v obľube. Spoznáš ľudí, to otvára dvere všade a nebudeš mať toľko času nad všetkým premýšľať. Spýtala by som sa v miestom útulku alebo inom zariadení, či potrebujú dobrovoľníka- opäť, hlavne mimo práce nesedieť doma. A s terajším ex frajerom sa kľudne môžete nezáväzne stretávať, kontaktovať a uvidíte, či z toho niečo ešte môže byť. Kým budete takto sedieť na hromadke, aj keď sa dáte opäť dokopy, nikdy nebudete vedieť, či ste spolu naozaj preto, že chcete, alebo preto, že ste nevedeli, čo iné urobiť 🤷🏻♀️ každopádne, držím palce.
Na peniazoch ZÁLEŽÍ. Nájdi si priateľa, ktorý ťa posunie vpred a bude si ťa vážiť natoľko, že sa o teba bude vedieť pozerať. Ver mi, viem o čom hovorím. A aj ty sa vzchop a nájdi si normálnu stálu prácu a nefňukaj.
Suhlasim s nazorom, co tu padol, ze prechodeny vztah… Ste mladi, ale zaroven stari na to, aby ste zacinali po takejto dlhej dobe vztah od nuly. Je to uz otazka zvyku, pohodlnosti. Na druhej strane okrem bytu nemate nic, co by Vas v tom stereotype spajalo. Myslim, ze bolo sebecke vykricat mu, ze si ta nevzal. Ocitli ste sa v blbej situacii, ale vsetko zle je na nieco dobre. Skuste si spolu sadnut, oprasit vase sny a plany, ja si myslim, ze tych 10 rokov sa neda len tak zahodit a nemam z teba pocit, ze by bol nejaky debil, ze by ste si nerozumeli.
@number19 tak to ti gratulujem, ja som nato gule nemala. Klobúk dolu pred tebou 🙂
@thoughtfulweirdo vďaka za radu aj to tak urobím.
@senta_sofia nie je debil jasné, že nie len ako píšu ženy prechodný vzťah a žili sme ako manželia dôchodcovia a do toho prišlk zlé obdobie a ja som už nevládala ruplo mi nervy a to, že som sa zaľúbila do iného a prišla o robotu ma len dorazilo.
Keby si mu povedala nieco co nie je pravda, vtedy by to bolo klamstvo. Ak by si mu nieco nepovedala, z obdobia, ked ste neboli spolu, tak by si mu to nepovedala, mozno si sa ho teraz slovne trochu dotkla, ale ulavilo sa ti. Preco si sa citila previnilo, ak si v danom case s tymto muzom uz nechodila? Mas ho rada? Nerozmyslas nad tym, co mal za ten cas on? Vpodstate to nie je podstatne, ved ste neboli spolu, ale povedal ti, ze co to stihol aj on... Je medzi vami rovnovaha? Ty musis vediet, co k nemu citis a ci to chcete skusit znova.
Uz za 10 rokov ste mali byt manzelia. A nie byt len ako manzelia. Je to uplne iny status.
rozumieš vôbec slovnému spojeniu "prechodený vzťah"? Podľa mňa nie.
Vzťah keď začne, má nejaké fázy, že spolu chodíte, napr. 3 roky, potom sa zoberiete, potom máte dieťa, ten vzťah má smerovanie a posúvanie sa. U vás toto chýbalo, nikam ste sa vo vzťahu neposúvali a je to to, čo popisuješ, žili sme ako manželia dôchodcovia, to znamená prechodený vzťah.
Niekedy sa nám zdá, že život je nespravodlivý, že máme všade prekážky. Ale je to iba obdobie, tak to treba brať a zmieriť sa s tým. Nádych, výdych. Život ide ďalej a aj ty uvidis slnko na konci tunela. Tvoj ex priateľ sa zachoval super, že ti otvoril dvere. Tu nejde o to, že si mas na ten byt právo ale on sa zachoval ako človek s veľkým charakterom. A je v poriadku, že si mu pred rozchodom aj vykricala čo cítiš. Máš právo to cítiť, máš právo sa hnevať, že po 10 rokoch ti nedal, nejaký prejav istoty. Aj keby to nebol zlatý prsteň ale za 20 €. Netreba sa preto na seba hnevať. To že ťa kolega namotal, aj to je v poriadku, je to pre teba životná skúsenosť. Teraz si skôr poloz otázku, čo to urobí radosť. Nie zajtra, nie o rok....ale dnes. Chod von, prejdi sa a chod a choď. Každý deň. Otvorí sa ti myseľ, zvýši sa ti hormón šťastia, uvidíš veci inak. Všetky odpovede nájdeš iba v sebe,prejavuj si lásku, rob si radosť každý deň. Poslúchaj nejake motivacne videá, sú zadarmo na YouTube. Nájdi seba, miluj seba a potom sa k tebe niekto pridá. Žiaden muž ťa nespraví šťastnou, ak ty sama nevieš byť šťastná sama so sebou. Máš šancu to pochopiť, teraz keď si v tejto situácii.
@betulinka1 <3 dakujem za povzbudenie
@evamarek77 a ani ty ktorá to naštrbila za prsteň sa nesnazis nájsť začiatok spred 10 rokov zobrať si tie maličkosti čo Vás spájali a skúsiť to pohnúť späť a novým smerom....
@number19 veľmi si to jednoducho predstavuješ odopierali sme si, lebo sme bývali v prenájmoch chodili bo brigádach aby sme vyštudovali. Nik nám finančné nepomohol a nemáme VŠ sociálnu prácu. Popri tom sme šetrili na byt, ktorý nás stal dokopy s vybavením skoro 100000 eur. Ako vieš banky dávajú 80%. Žiaľ prišla korona, nemali sme ešte stabilné zázemie v práci, všade sa utahovali opasky i zamestnávatelia a náš prepustili nJorv jeho potom mňa, nedalo sa s čerstvou hypo len tak odijst do zahraničia a ešte počas corony. Možno to znie ako výhovorka ale keď si taka frajerka skús to a potom píš...