Frajer dáva prednosť rodine predo mnou

Ahojte, baby. Je to možno na jednej strane hlúposť, no na druhej to vnímam aj ako takú malú skúšku vzťahu a ukazovateľ možnej buducnosti s mojim frajerom. Sme mladí, študenti. Dnes sme sa vybrali na jarmok s jeho rodičmi a jeho bratom. Od miesta, kde bývajú, je to približne nejakých 30 min autom. Jeho brat ma frajerku v tom meste, takže on sa s nou stretol tam a potom sme sa nejak my 4 ( ja, môj frajer, jeho brat a ona ), držali viacmenej po kope, keďže my sme chceli ísť na kolotoče a frajerovi rodičia zas chceli niečo iné. Všetko bolo fajn a potom prišiel zlom. Jeho brat chcel ostať u frajerky, rodičia mu to nedovolili, tak sa rozhodol, že jeho frajerka pôjde s nami. No, auto je 5 miestne a nás by v tom prípade už bolo 6. Ja som, bohužiaľ, z tejto skupiny najnižšia, no stále nie o veľa nižšia ako frajerka jeho brata. Tým, že nebolo dostatok sedadiel v aute, samozrejme, zodpovednosť bola zhodená na mňa: „ Veď si mu sadneš na kolena". Povedal jeho brat mne, môj frajer s tým súhlasil. Ja som odjakživa vedená rodicmi k tomu, že takto riskovať sa nemá. Doba je taká, že vy si môžete dávať pozor aj na 1000%, no na cestách je kopec nezodpovedných a bezohladnych vodičov.. a bohužiaľ, jedným z nich je aj otec môjho frajera, jazdí nepredpisovo, rýchlo. Keď s nami minimálne 20x za celú jazdu tam aj späť nemiglo, keď musel prudko brzdiť, tak ani raz + sme raz skoro kvôli niečomu takému nabúrali do iného auta, lebo ho chcel rýchlo obehnúť.. Ja som toto samozrejme odmietla. Nebudem predsa riskovať a hazardovať so svojim životom. Ak by sa niečo bože uchovaj stalo, ja by som skončila najhoršie. Povedala som zopárkrát normálne, že s týmto nesúhlasím, frajer si šiel stále svoje a nakoniec zo mňa urobil zlu a že zas preháňam. Len preto, lebo s niečím nesúhlasím? Tak diki moc😅 Ja už som sa naštvala a povedala som, že tak asi pôjdem vlakom alebo zavolám rodičom. Namiesto toho, aby ma frajer podržal, povedal mi len: ” tak si chod tým vlakom". Nehľadal so mnou riešenie, nic… Pozeral sa na komfort svojho brata, čo ma dosť zamrzelo a naštvalo zároveň. Ja som bola zahnaná do kúta a postavená pred nebezpečný kompromis a keď som si dovolila nesúhlasiť, bola som zlá.. samozrejme zodpovednosť padla na mňa a nie radšej na frajerku jeho brata, ktorá koniec koncov ani nebola “ v pláne “. Mal si to nejak riešiť jeho brat s nou, nemali to dávať na mňa a staviat ma do niečoho, s čím nesúhlasím a ešte zo mňa urobiť zlu. Nakoniec jeho frajerka nešla, pretože ja som proste toto nepustila.. Ale ani ona nevyzerala, žeby extra chcela ísť k ním. Takže tak. Myslím, že sa aj môj frajer pekne vyfarbil… Neviem, čo si mám myslieť.. Ak ste došli až sem, tak ďakujem.. potrebovala som to dostať von. Čo si myslite o tom vy?