Je to primeraná reakcia rodiča na sťahovanie?
Ahojte, hľadám uistenie alebo nestranný pohľad (kľudne aj opačný názor ako môj) na danú situáciu:
S manželom už cca pol roka uvažujeme nad kúpou domu. Je to skôr jeho nesplnený sen, avšak postupne aj ja som začala vnímať pozitíva a tak je to naše spoločné rozhodnutie. Teraz bývame v priestrannom mestskom byte a aj tu je nám dobre. Našli sme dom, ktorý sa nám obom zapáčil a vyhovuje aj veľkosťou pozemku, orientáciou, cenou, je to pekná nová, tichá ulica, novostavba, 11minut autom od mojej práce (teraz to mam 2minuty), nás peijatelny strop bol max 15min. Keďže reálne rozmýšľame nad kúpou, nahodila som mame, že sme boli pozrieť jeden dom (aby nebolo zle, že som jej nič nehovorila o tom, že uvažujeme nad kúpou a rovno oznámim, že sa sťahujeme). Jej reakcua: to vážne? Chyba vám rýľovanie, hrabanie, kosenie?.... Keď sa dozvedela, že je to na dedine, tak bola rozhorcena... Aby nemohla chodiť za nami?! (ma to asi 10-15 minut dlhšie autobusom, ako doteraz). A že uvidím, že to v zime nebude 10minut ani pre mňa! Nakoniec zaklincovala s tým, že ak chceme bývať na dedine, nech sa presťahujeme do jej domu (35minut autom z mesta) a ona sa presťahuje do druhého domu, ktorý má o ďalšiu dedinu ďalej.
Bola jej reakcia primeraná? Ci sú rodičia, ktorý pripúšťajú, že ich deti majú vlastné túžby a tešia sa spolu s dieťaťom, ak si plnia sny? Podľa mňa je to strašne egoisticky postoj ten jej. Však sa nestahujeme na Mars, ani do cudzej krajiny. Manžel je jedináčik a jej rodičia nikdy nerobili psychicky nátlak, keď sa sťahoval za mnou 150km ďalej od nich.
Ďakujem za názory.
Mama je rozhorcena, ze budu zit na dedine (ale ona moze) 🤦♀️🤦♀️
Pozri, mas 18 a mama ti to platit nebude. Takze jej moze byt jedno, ci a kolko budete kosit a rylovat.
Ja som sa odstahovala do ineho statu. A???
tak akože je rozdiel bývať v dome a byte, v tom má pravdu.
Ja by som napríklad vôbec nemala potrebu oznámiť máme že máme niečo vyhliadnute keď viem akú má povahu...nie si malé dieťa a nie je tvoja povinnosť oznamovať všetko čo sa v tvojom živote deje mame. Zas rozumiem že máte asi dobrý vzťah tak si to myslela v dobrom. Jej reakcia nebola podľa mňa ok. Práve preto by som jej povedala že ok tak teda nabudúce ti mami už nič nebudem oznamovať dopredu .... Nepoviem ti už nič. Tak nech sa zariadi. Predsa sa nebudeš riadiť tým čo ti povie mama?veď si dospelá svojprávna osoba.
@zanka777 práve preto som jej to od hari nehovorila, az teraz, keď sa nsozaj rysuje, že ten dom aj kúpime. Samozrejme, nebudem sa riadiť tým co povie. Len ma mrzí, že žiadny pozitívny záujem..... Ale tak mohla som čakať, presne to riešila aj keď som hľadala prácu po skole, že aby som nešla ďaleko od nej (neriadila som sa s ňou), stále by sa chcela snažiť zariadiť môj život tak, ako to jej vyhovuje....
tak akože je rozdiel bývať v dome a byte, v tom má pravdu.
@anonym_c8835b áno, chápem. Nechceme však záhradu na štýl, ako tá jej. Je to 7 arovy pozemok, chceme mať hlavne bežnú trávu, nech majú sa kde hrať deti, pár tují, 3-4 nenáročné ovocné stromy, nejaké levandule, možno maliny, čučoriedky. Hlavne časovo nic časovo náročné.
@anonym_autor mamu si poznas, asi ta jej reakcia ani neprekvapila, ale je ti luto, ze ta nevie podporit, tesit sa s tebou, pripadne dat nejaku naozaj dobru radu. Ak by si jej to nepovedala, tak bude urazena, ked si jej to povedala tak aj tak nie je dobre, tu nemas ako vyhrat 🤷♀️ ja by som do buducna uprednostnila verziu “nic vopred nehovorit” - bude mat menej priestoru na tie pindy.
Tu nic ine ako “jednym uchom dnu druhym von” nepomoze, mama uz ina nebude a vekom sa to bude len stupnovat.
„Aby nemohla chodiť za nami?!”
Ano maminka, cely moj zivot sa toci okolo teba a rozhodnutia robim zasadne tak aby som ti skomplikovala zivot.
Vekmi egocentricke, rozhodne nie normalna reakcia. Nechcem pouzit slovo toxicka, lebo je v poslednej dobe preflaknute, ale toto nie je reakcia rodica, ktory svoje dieta miluje a podporuje. V prvom rade sa pozera na to ako JEJ nevyhovuje nova situacia. Do buducna sa patricne zariad.
Uz len vas vidim, ako prestanete vyjadrovat voci detom svoje nazory dovrsenim ich plnoletosti 😅😅😅🙉
Nerob si z toho nic. Chodte si za svojim snom. A viac s mamkou nediskutuj, nevysvetluj. Ked nebudes reagovat na jej komentare, tak casom s nimi prestane. Zmieri sa s tym. Musis vydrzat.
Uz len vas vidim, ako prestanete vyjadrovat voci detom svoje nazory dovrsenim ich plnoletosti 😅😅😅🙉
@anonym_fc84dd ja sa napr nevyjadrujem ,opýtam sa ak niečo chcem vedieť a tým to konci a moji rodicia tiež
Aj tvoja mama si mysli,ze ked je dom hned treba aj velke polia a sadit a sadit a rylovat.
Ja napr.take veci nerobim.Aj ked pomaham,ale rylovanie robi vylucne muz.Aj teraz zryloval podu,pripravil na zimu.No mame len taky maly kusocek za domom.Ale napr.krmim sliepky,ked som doma,tych mame 10ks.Kosi zase syn,ten to ma za 10min.urobene,lebo tiez mame len kusocek travy,a viac betonu.
My to mame presne 12km,cesta mi trva tak 17min.Ked idem z rannej tak 33min.lebo kolony.Ale ked idem rychlejsie trva to samozrejme kratsie,ked dodrzujem rychlost,lebo same dediny tak tych 17min.
Obrn sa voci jej negativizmu, uz si si mohla zvyknut ;) ps: aj moja je taka, co najpr vymenuje xx negativ, berem ju s obrovskou rezervou 😇
Aaale, prosím ťa. Keď sme sa my konečne pred 30 rokmi dokopali k tomu, že sme s tromi deťmi trojizbový byt (aj keď veľký) menili za starý kamenný dom na dedine (rekonštrukcia nutná), moja mama sa len za hlavu chytala. Podľa nej to bol len môj nápad (mala pravdu 🙂 ), chudák môj muž (on je jej najlepší zaťko, viac ich totiž nemá 🙂 ). Top hláška - bolo koze dobre.... Ona totiž vedela, čo je to stavať dom, narobila sa ako kôň. Takže sa síce "hnevala", ale to preto, že sa o mňa bála. Môj otec zase miloval stavať domy, takže bol nadšený (aj nám najviac pomohol, ako starý praktik, radami aj manuálne). Svokor chválil investíciu, svokra nariekala, lebo fyzická práca škodí. Tak si vyber. Teraz toto všetko patrí medzi rodinné historky, na ktorých sa pri stretnutiach s dcérami bavíme. Moja mama je domom nadšená, párkrát tu bola "na prázdninách", svokra u nás dožila. Netreba všetko, každú hlášku, brať tak vážne.
@anonym_autor sama vidis, aka je a ze Ta chce riadit, aby bolo podla nej.
Moze povedat svoj nazor, radu, moze nesuhlasit, ale to je tak vsetko. Ste dospeli a vy sa rozhodujete. Ona si zvykne.
Moja mama to ma k nam 2h busom, casto s prestupom, 100km, lebo som odisla za manzelom, a nikdy s tym nemala problem ani podobne reci.
môj súrodenec sa presťahoval bez toho aby to niekomu oznamoval. z jedneho konca republiky na druhý.
Uz len vas vidim, ako prestanete vyjadrovat voci detom svoje nazory dovrsenim ich plnoletosti 😅😅😅🙉
@anonym_fc84dd tu neide o to, že nemôže si vyjadriť svoj názor... Ale žiadny záujem v zmysle nikdy si o tom nehovorila, že by ste chceli dom, čo vás k tomu priviedlo? Nič že aký dom starsi/novší hľadáme, ako veľký, čím nás tento dom zaujal? Samozrejme, mohla by povedať svoj názor, ze v meste mame všetko po ruke a nemusíme sa starať o záhradu a keďže sme pohodlnú, tak ju to prekvapuje, napr.... Ale nič pozitívne, s úprimným záujmom, len hneď negatíva, koľko je na dedine roboty a hneď katastrofizacia, koniec sveta, už za mnou ani chodiť nebude môcť....
@anonym_autor ja bývam od rodičov 50km (chvalabohu)🤣
„Aby nemohla chodiť za nami?!”
Ano maminka, cely moj zivot sa toci okolo teba a rozhodnutia robim zasadne tak aby som ti skomplikovala zivot.
Vekmi egocentricke, rozhodne nie normalna reakcia. Nechcem pouzit slovo toxicka, lebo je v poslednej dobe preflaknute, ale toto nie je reakcia rodica, ktory svoje dieta miluje a podporuje. V prvom rade sa pozera na to ako JEJ nevyhovuje nova situacia. Do buducna sa patricne zariad.
@anonym_ac105c s toxicitou si veľmi blízko. Na jednej strane naozaj hocikedy môžem zavolať, príde, postráži deti, môžeme ísť s manželom na rande, nemá problém zobrať deti aj na týždeň, vždy napecie, nabalí jedlo, kompóty... Co si samozrejme vážim a viem, aj vidím na okolí, že to nie je samozrejmosť. My sme jej priorita, akýkoľvek program posunie kvôli nám (kozmetičku napr, alebo keď chce ísť niekam, vždy sa opýta, či nepotrebujeme v ten termín jej pomoc).
Na druhej strane ale všetko je len tak správne celý život, ako si to myslí ona. Keď mám iný názor na veci, tak si to myslím zle, som ešte mladá, naivná, mam malo skúsenosti so životom, a ešte príde na jej slová, že ona to už vopred povedala, že to takto a takto dopadne.... Očakávala by, že ju vo všetkom budem počúvať, však ona mi len chce dobre, nikto mi lepšiu radu nedá, lebo ona ma miluje a ostatní len hovoria, čo chcem počuť. Od mojich 15tich plánuje, ako sa o ňu budem starať keď bude stará a bez vládna, minule môjmu 4rocnemu povedala, že jej budem utierať zadok keď bude stará. Na jednej strane všetko mi chce dať, az ma dusi svojou "láskou a starostlivosťou", na druhej strane, ak nie je niečo podľa nej a nahnevá sa, tak ma "likviduje". Keď som bola dieťa, pre otcove ci sestrine "previnenie" trestala celú domácnosť totálnou ignoraciou, minimálne raz ročne, na 2-3dni...raz sa so mnou nerozprávala 2 týždne, lebo moja pubertalna sestra jej povedala, že je ako diktátor.
Mala na mňa dlho strašne silný vplyv. Az som nemala vlastné názory, iba tie jej, žili sme v zdanlivej veľkej symbióze. A teraz, keď v niečom si vyjadrím opačný názor, tak dostanem, že som sa veľmi zmenila a nespozná a ma....
Už som urobila veľmi veľký krok a odputala sa od nej, žijem si život podľa seba a budujem svoje hranice. Moja hlava vie, že jej reakcia je neprimeraná, no moje vnútro stále si pamätá tu doslova znicujucu ignoraciu, jej hnev a môj strach z akejkoľvek konfliktnej situácie... Asi aj preto ma trápi jej postoj k tomu domu.....zelala by som si, aby mala postoj: "síce mne to nepríde dobrý nápad na prvý pohľad kupovať dom, ale dôverujem ti, si múdra, zodpovedná dospelá žena, určite to máš dobre premyslené. Chod za svojím srdcom". Niečo také.... Vlastne celý život mi chýba ta jej dôvera, nedôveruje mi, že dokážem svoj život riadiť úspešne aj bez nej...
Prepáčte za ten vylev, vlastne to ani nesúvisí s tým domom, resp je za tým niečo oveľa hlbšie... Ak ste to prečítali, vďaka, pomohlo mi vypísať to zo seba....
@anonym_ac105c s toxicitou si veľmi blízko. Na jednej strane naozaj hocikedy môžem zavolať, príde, postráži deti, môžeme ísť s manželom na rande, nemá problém zobrať deti aj na týždeň, vždy napecie, nabalí jedlo, kompóty... Co si samozrejme vážim a viem, aj vidím na okolí, že to nie je samozrejmosť. My sme jej priorita, akýkoľvek program posunie kvôli nám (kozmetičku napr, alebo keď chce ísť niekam, vždy sa opýta, či nepotrebujeme v ten termín jej pomoc).
Na druhej strane ale všetko je len tak správne celý život, ako si to myslí ona. Keď mám iný názor na veci, tak si to myslím zle, som ešte mladá, naivná, mam malo skúsenosti so životom, a ešte príde na jej slová, že ona to už vopred povedala, že to takto a takto dopadne.... Očakávala by, že ju vo všetkom budem počúvať, však ona mi len chce dobre, nikto mi lepšiu radu nedá, lebo ona ma miluje a ostatní len hovoria, čo chcem počuť. Od mojich 15tich plánuje, ako sa o ňu budem starať keď bude stará a bez vládna, minule môjmu 4rocnemu povedala, že jej budem utierať zadok keď bude stará. Na jednej strane všetko mi chce dať, az ma dusi svojou "láskou a starostlivosťou", na druhej strane, ak nie je niečo podľa nej a nahnevá sa, tak ma "likviduje". Keď som bola dieťa, pre otcove ci sestrine "previnenie" trestala celú domácnosť totálnou ignoraciou, minimálne raz ročne, na 2-3dni...raz sa so mnou nerozprávala 2 týždne, lebo moja pubertalna sestra jej povedala, že je ako diktátor.
Mala na mňa dlho strašne silný vplyv. Az som nemala vlastné názory, iba tie jej, žili sme v zdanlivej veľkej symbióze. A teraz, keď v niečom si vyjadrím opačný názor, tak dostanem, že som sa veľmi zmenila a nespozná a ma....
Už som urobila veľmi veľký krok a odputala sa od nej, žijem si život podľa seba a budujem svoje hranice. Moja hlava vie, že jej reakcia je neprimeraná, no moje vnútro stále si pamätá tu doslova znicujucu ignoraciu, jej hnev a môj strach z akejkoľvek konfliktnej situácie... Asi aj preto ma trápi jej postoj k tomu domu.....zelala by som si, aby mala postoj: "síce mne to nepríde dobrý nápad na prvý pohľad kupovať dom, ale dôverujem ti, si múdra, zodpovedná dospelá žena, určite to máš dobre premyslené. Chod za svojím srdcom". Niečo také.... Vlastne celý život mi chýba ta jej dôvera, nedôveruje mi, že dokážem svoj život riadiť úspešne aj bez nej...
Prepáčte za ten vylev, vlastne to ani nesúvisí s tým domom, resp je za tým niečo oveľa hlbšie... Ak ste to prečítali, vďaka, pomohlo mi vypísať to zo seba....
@anonym_autor Chapem. Musi to byt tazke. Jedine tvoje stastie, ze si zena. Keby si bola muz, skoncila by si pravdepodobne v detskej izbe u nej a bola by si tam do dochodku...
@anonym_autor Chapem. Musi to byt tazke. Jedine tvoje stastie, ze si zena. Keby si bola muz, skoncila by si pravdepodobne v detskej izbe u nej a bola by si tam do dochodku...
@anonym_21e984 😆😆 takto ostáva otec, ktorý je úplne pod papučou, nič nevie, vsetko pokazí, všetko robí zle.... (je v tom aj veľa pravdy, že je fakt nemožný, ale keď 30-40rokov to dennodenne počúvaš, tak aj 100x opakovaná lož sa stane pravdou....)
áno, aj matky majú právo mať na niečo názor a byť sklamané a podobne…
a na druhej strane majú deti právo to jej právo síce uznať, ale konať podľa vlastného uváženia…
tieto 2 veci sa vôbec nevylučujú…
@anonym_ac105c s toxicitou si veľmi blízko. Na jednej strane naozaj hocikedy môžem zavolať, príde, postráži deti, môžeme ísť s manželom na rande, nemá problém zobrať deti aj na týždeň, vždy napecie, nabalí jedlo, kompóty... Co si samozrejme vážim a viem, aj vidím na okolí, že to nie je samozrejmosť. My sme jej priorita, akýkoľvek program posunie kvôli nám (kozmetičku napr, alebo keď chce ísť niekam, vždy sa opýta, či nepotrebujeme v ten termín jej pomoc).
Na druhej strane ale všetko je len tak správne celý život, ako si to myslí ona. Keď mám iný názor na veci, tak si to myslím zle, som ešte mladá, naivná, mam malo skúsenosti so životom, a ešte príde na jej slová, že ona to už vopred povedala, že to takto a takto dopadne.... Očakávala by, že ju vo všetkom budem počúvať, však ona mi len chce dobre, nikto mi lepšiu radu nedá, lebo ona ma miluje a ostatní len hovoria, čo chcem počuť. Od mojich 15tich plánuje, ako sa o ňu budem starať keď bude stará a bez vládna, minule môjmu 4rocnemu povedala, že jej budem utierať zadok keď bude stará. Na jednej strane všetko mi chce dať, az ma dusi svojou "láskou a starostlivosťou", na druhej strane, ak nie je niečo podľa nej a nahnevá sa, tak ma "likviduje". Keď som bola dieťa, pre otcove ci sestrine "previnenie" trestala celú domácnosť totálnou ignoraciou, minimálne raz ročne, na 2-3dni...raz sa so mnou nerozprávala 2 týždne, lebo moja pubertalna sestra jej povedala, že je ako diktátor.
Mala na mňa dlho strašne silný vplyv. Az som nemala vlastné názory, iba tie jej, žili sme v zdanlivej veľkej symbióze. A teraz, keď v niečom si vyjadrím opačný názor, tak dostanem, že som sa veľmi zmenila a nespozná a ma....
Už som urobila veľmi veľký krok a odputala sa od nej, žijem si život podľa seba a budujem svoje hranice. Moja hlava vie, že jej reakcia je neprimeraná, no moje vnútro stále si pamätá tu doslova znicujucu ignoraciu, jej hnev a môj strach z akejkoľvek konfliktnej situácie... Asi aj preto ma trápi jej postoj k tomu domu.....zelala by som si, aby mala postoj: "síce mne to nepríde dobrý nápad na prvý pohľad kupovať dom, ale dôverujem ti, si múdra, zodpovedná dospelá žena, určite to máš dobre premyslené. Chod za svojím srdcom". Niečo také.... Vlastne celý život mi chýba ta jej dôvera, nedôveruje mi, že dokážem svoj život riadiť úspešne aj bez nej...
Prepáčte za ten vylev, vlastne to ani nesúvisí s tým domom, resp je za tým niečo oveľa hlbšie... Ak ste to prečítali, vďaka, pomohlo mi vypísať to zo seba....
@anonym_autor mám rovnakú mamu, aj otca, ale ja som už ďalej. Pekne ironicky poviem "áno, mamička,máš pravdu" a basta.
Az tak je pre teba dolezite, co povie tvoja matka? Ved je to nepodstatne.. Uz nie si male dieta. Splnila by som si svoj sen a ine nazory by isli mimo mna. Vsak ti nepovedala nieco priserne podla mna.
@anonym_autor keď mala potrebu sa vyjadriť, tak sa vyjadrila. Vy si spravte podľa seba. Ak si vždy túžila po dome a ak si si ten vysnívaný našla, choďte do toho.
Uz len vas vidim, ako prestanete vyjadrovat voci detom svoje nazory dovrsenim ich plnoletosti 😅😅😅🙉
@anonym_fc84dd prestanem sa vyjadrovat od momentu ked to nebudem musiet financovat .... ani moji rodicia sa nevyjadruju iba mi popraju nech mi to vyde po com tuzim... svokrovci maju opacnu potrebu sa vyjadrit ku vsetkemu a moj muz exploduje zakazdym naozaj nechcem byt ten typ rodica
Najprv som chcela napisat, ze ma mama podla mna pravdu. Lebo ist z mesta na dedinu je fakt neprakticke. Ale ked som si precitala, aka je mama toxicka, tak cim dalej od nej, tym lepsie.
@anonym_ac105c s toxicitou si veľmi blízko. Na jednej strane naozaj hocikedy môžem zavolať, príde, postráži deti, môžeme ísť s manželom na rande, nemá problém zobrať deti aj na týždeň, vždy napecie, nabalí jedlo, kompóty... Co si samozrejme vážim a viem, aj vidím na okolí, že to nie je samozrejmosť. My sme jej priorita, akýkoľvek program posunie kvôli nám (kozmetičku napr, alebo keď chce ísť niekam, vždy sa opýta, či nepotrebujeme v ten termín jej pomoc).
Na druhej strane ale všetko je len tak správne celý život, ako si to myslí ona. Keď mám iný názor na veci, tak si to myslím zle, som ešte mladá, naivná, mam malo skúsenosti so životom, a ešte príde na jej slová, že ona to už vopred povedala, že to takto a takto dopadne.... Očakávala by, že ju vo všetkom budem počúvať, však ona mi len chce dobre, nikto mi lepšiu radu nedá, lebo ona ma miluje a ostatní len hovoria, čo chcem počuť. Od mojich 15tich plánuje, ako sa o ňu budem starať keď bude stará a bez vládna, minule môjmu 4rocnemu povedala, že jej budem utierať zadok keď bude stará. Na jednej strane všetko mi chce dať, az ma dusi svojou "láskou a starostlivosťou", na druhej strane, ak nie je niečo podľa nej a nahnevá sa, tak ma "likviduje". Keď som bola dieťa, pre otcove ci sestrine "previnenie" trestala celú domácnosť totálnou ignoraciou, minimálne raz ročne, na 2-3dni...raz sa so mnou nerozprávala 2 týždne, lebo moja pubertalna sestra jej povedala, že je ako diktátor.
Mala na mňa dlho strašne silný vplyv. Az som nemala vlastné názory, iba tie jej, žili sme v zdanlivej veľkej symbióze. A teraz, keď v niečom si vyjadrím opačný názor, tak dostanem, že som sa veľmi zmenila a nespozná a ma....
Už som urobila veľmi veľký krok a odputala sa od nej, žijem si život podľa seba a budujem svoje hranice. Moja hlava vie, že jej reakcia je neprimeraná, no moje vnútro stále si pamätá tu doslova znicujucu ignoraciu, jej hnev a môj strach z akejkoľvek konfliktnej situácie... Asi aj preto ma trápi jej postoj k tomu domu.....zelala by som si, aby mala postoj: "síce mne to nepríde dobrý nápad na prvý pohľad kupovať dom, ale dôverujem ti, si múdra, zodpovedná dospelá žena, určite to máš dobre premyslené. Chod za svojím srdcom". Niečo také.... Vlastne celý život mi chýba ta jej dôvera, nedôveruje mi, že dokážem svoj život riadiť úspešne aj bez nej...
Prepáčte za ten vylev, vlastne to ani nesúvisí s tým domom, resp je za tým niečo oveľa hlbšie... Ak ste to prečítali, vďaka, pomohlo mi vypísať to zo seba....
@anonym_autor ja sa ti čudujem, že si to takto pripúšťaš k telu jej reči. Veď ju nepoznáš jeden týždeň, poznáš ju celý život a už si dávno mohla vedieť ako ju zrušiť. A ešte si to aj treba užiť, ten jej prekvapený výraz. Áno, takto sme sa rozhodli, áno, na dedine a nemusíš sa tešiť s nami, my to zvládneme. A zruš v sebe toto uvažovanie: "aby nebolo zle, že som jej nič nehovorila o tom, že uvažujeme nad kúpou a rovno oznámim, že sa sťahujeme". Ty nemusíš žiť v strachu aby nebolo zle čo ona povie, ty si fakt môžeš robiť čo sa vám s mužom zapáči. Mamička potrebuje hranice.
Ja by som napríklad vôbec nemala potrebu oznámiť máme že máme niečo vyhliadnute keď viem akú má povahu...nie si malé dieťa a nie je tvoja povinnosť oznamovať všetko čo sa v tvojom živote deje mame. Zas rozumiem že máte asi dobrý vzťah tak si to myslela v dobrom. Jej reakcia nebola podľa mňa ok. Práve preto by som jej povedala že ok tak teda nabudúce ti mami už nič nebudem oznamovať dopredu .... Nepoviem ti už nič. Tak nech sa zariadi. Predsa sa nebudeš riadiť tým čo ti povie mama?veď si dospelá svojprávna osoba.