Je to primeraná reakcia rodiča na sťahovanie?
Ahojte, hľadám uistenie alebo nestranný pohľad (kľudne aj opačný názor ako môj) na danú situáciu:
S manželom už cca pol roka uvažujeme nad kúpou domu. Je to skôr jeho nesplnený sen, avšak postupne aj ja som začala vnímať pozitíva a tak je to naše spoločné rozhodnutie. Teraz bývame v priestrannom mestskom byte a aj tu je nám dobre. Našli sme dom, ktorý sa nám obom zapáčil a vyhovuje aj veľkosťou pozemku, orientáciou, cenou, je to pekná nová, tichá ulica, novostavba, 11minut autom od mojej práce (teraz to mam 2minuty), nás peijatelny strop bol max 15min. Keďže reálne rozmýšľame nad kúpou, nahodila som mame, že sme boli pozrieť jeden dom (aby nebolo zle, že som jej nič nehovorila o tom, že uvažujeme nad kúpou a rovno oznámim, že sa sťahujeme). Jej reakcua: to vážne? Chyba vám rýľovanie, hrabanie, kosenie?.... Keď sa dozvedela, že je to na dedine, tak bola rozhorcena... Aby nemohla chodiť za nami?! (ma to asi 10-15 minut dlhšie autobusom, ako doteraz). A že uvidím, že to v zime nebude 10minut ani pre mňa! Nakoniec zaklincovala s tým, že ak chceme bývať na dedine, nech sa presťahujeme do jej domu (35minut autom z mesta) a ona sa presťahuje do druhého domu, ktorý má o ďalšiu dedinu ďalej.
Bola jej reakcia primeraná? Ci sú rodičia, ktorý pripúšťajú, že ich deti majú vlastné túžby a tešia sa spolu s dieťaťom, ak si plnia sny? Podľa mňa je to strašne egoisticky postoj ten jej. Však sa nestahujeme na Mars, ani do cudzej krajiny. Manžel je jedináčik a jej rodičia nikdy nerobili psychicky nátlak, keď sa sťahoval za mnou 150km ďalej od nich.
Ďakujem za názory.
@anonym_ac105c s toxicitou si veľmi blízko. Na jednej strane naozaj hocikedy môžem zavolať, príde, postráži deti, môžeme ísť s manželom na rande, nemá problém zobrať deti aj na týždeň, vždy napecie, nabalí jedlo, kompóty... Co si samozrejme vážim a viem, aj vidím na okolí, že to nie je samozrejmosť. My sme jej priorita, akýkoľvek program posunie kvôli nám (kozmetičku napr, alebo keď chce ísť niekam, vždy sa opýta, či nepotrebujeme v ten termín jej pomoc).
Na druhej strane ale všetko je len tak správne celý život, ako si to myslí ona. Keď mám iný názor na veci, tak si to myslím zle, som ešte mladá, naivná, mam malo skúsenosti so životom, a ešte príde na jej slová, že ona to už vopred povedala, že to takto a takto dopadne.... Očakávala by, že ju vo všetkom budem počúvať, však ona mi len chce dobre, nikto mi lepšiu radu nedá, lebo ona ma miluje a ostatní len hovoria, čo chcem počuť. Od mojich 15tich plánuje, ako sa o ňu budem starať keď bude stará a bez vládna, minule môjmu 4rocnemu povedala, že jej budem utierať zadok keď bude stará. Na jednej strane všetko mi chce dať, az ma dusi svojou "láskou a starostlivosťou", na druhej strane, ak nie je niečo podľa nej a nahnevá sa, tak ma "likviduje". Keď som bola dieťa, pre otcove ci sestrine "previnenie" trestala celú domácnosť totálnou ignoraciou, minimálne raz ročne, na 2-3dni...raz sa so mnou nerozprávala 2 týždne, lebo moja pubertalna sestra jej povedala, že je ako diktátor.
Mala na mňa dlho strašne silný vplyv. Az som nemala vlastné názory, iba tie jej, žili sme v zdanlivej veľkej symbióze. A teraz, keď v niečom si vyjadrím opačný názor, tak dostanem, že som sa veľmi zmenila a nespozná a ma....
Už som urobila veľmi veľký krok a odputala sa od nej, žijem si život podľa seba a budujem svoje hranice. Moja hlava vie, že jej reakcia je neprimeraná, no moje vnútro stále si pamätá tu doslova znicujucu ignoraciu, jej hnev a môj strach z akejkoľvek konfliktnej situácie... Asi aj preto ma trápi jej postoj k tomu domu.....zelala by som si, aby mala postoj: "síce mne to nepríde dobrý nápad na prvý pohľad kupovať dom, ale dôverujem ti, si múdra, zodpovedná dospelá žena, určite to máš dobre premyslené. Chod za svojím srdcom". Niečo také.... Vlastne celý život mi chýba ta jej dôvera, nedôveruje mi, že dokážem svoj život riadiť úspešne aj bez nej...
Prepáčte za ten vylev, vlastne to ani nesúvisí s tým domom, resp je za tým niečo oveľa hlbšie... Ak ste to prečítali, vďaka, pomohlo mi vypísať to zo seba....
@anonym_autor seriozne mi stiahlo zaludok ked som to citala. Presne taku istu mamu mam aj ja. Reci o utierani jej zadku, odkedy som bola dieta (ja, nie moji surodenci), ignoracia niekolko dni az tyzdnov ak sa jej nieco nepacilo, uplne kraviny, banality, chodenie po spickach aby ju zasa nieco nenastvalo. Doteraz som velmi citliva na nalady ludi okolo mna a nerobi mi to dobre. Ked jej nieco oznamim, v prvom rade koment ako to jej vyhovuje alebo nevyhovuje. Az mi niekedy rozum zastane. Nechcem tu pisat uplne detaily ale ked teraz ako dospela na niektore veci ktore mi povedala/urobila, zastane mi rozum. Vraj ked budem mama, pochopim. Som mama, nechapem vobec nic.
Na druhej strane sebaobeta a ochota pomoct, takmer neobmedzena.
Drzim ti palce nech sa z toho nejak vymotas. Mne sa zatial nedari…
@anonym_autor seriozne mi stiahlo zaludok ked som to citala. Presne taku istu mamu mam aj ja. Reci o utierani jej zadku, odkedy som bola dieta (ja, nie moji surodenci), ignoracia niekolko dni az tyzdnov ak sa jej nieco nepacilo, uplne kraviny, banality, chodenie po spickach aby ju zasa nieco nenastvalo. Doteraz som velmi citliva na nalady ludi okolo mna a nerobi mi to dobre. Ked jej nieco oznamim, v prvom rade koment ako to jej vyhovuje alebo nevyhovuje. Az mi niekedy rozum zastane. Nechcem tu pisat uplne detaily ale ked teraz ako dospela na niektore veci ktore mi povedala/urobila, zastane mi rozum. Vraj ked budem mama, pochopim. Som mama, nechapem vobec nic.
Na druhej strane sebaobeta a ochota pomoct, takmer neobmedzena.
Drzim ti palce nech sa z toho nejak vymotas. Mne sa zatial nedari…
@anonym_ac105c To o utierani zadku je fascinujuce. Teda jeno dieta dostane na starobu choreho rodica a ostatne deti ruka hore, oni nic nemusia...podla coho sa to dieta vybera? Tipnem si zenske pohlavie. Lebo "zenska praca". A tie ostatne kriteria?🤔
@anonym_autor seriozne mi stiahlo zaludok ked som to citala. Presne taku istu mamu mam aj ja. Reci o utierani jej zadku, odkedy som bola dieta (ja, nie moji surodenci), ignoracia niekolko dni az tyzdnov ak sa jej nieco nepacilo, uplne kraviny, banality, chodenie po spickach aby ju zasa nieco nenastvalo. Doteraz som velmi citliva na nalady ludi okolo mna a nerobi mi to dobre. Ked jej nieco oznamim, v prvom rade koment ako to jej vyhovuje alebo nevyhovuje. Az mi niekedy rozum zastane. Nechcem tu pisat uplne detaily ale ked teraz ako dospela na niektore veci ktore mi povedala/urobila, zastane mi rozum. Vraj ked budem mama, pochopim. Som mama, nechapem vobec nic.
Na druhej strane sebaobeta a ochota pomoct, takmer neobmedzena.
Drzim ti palce nech sa z toho nejak vymotas. Mne sa zatial nedari…
@anonym_ac105c áno presne, však to pochopím neskôr , však to uvidím, že mala pravdu, ak sa niečo stane (napr dieťa spadne z preliezky po 3 rokoch prvýkrát, tak však vždy hovorí, aby sme dávali na deti pozor...všakze hovorila, že raz spadne.... - lebo keby nepovie, tak ja si nebudem dávať pozor na svoje deti.... Jasná vec... Je to náročné a o to náročnejšie, že na druhej strane sa ide rozkrajat kvôli nám
@anonym_fc84dd ja sa napr nevyjadrujem ,opýtam sa ak niečo chcem vedieť a tým to konci a moji rodicia tiež
@minenkaa ano, si v stave, aj tvoji rodicia, ked nemozete detom povedat, co by ste chceli a hovorite len to, co mozete. Chapem, pre pokoj v rodine. Tam, kde su vztahy rozhadzane, sa deje to, co opisuje zakladatelka. Matka nemoze povedat svoj nazor, lebo dcera sa uraza. Potom sa zase urazi matka, ze sa dcera urazili. A takto otvorene v priatelskom duchu sa dnes vychovavaju deti a potom, ked dospeju, im kamoska moze povedat viac bez urazky, ako vlastny rodic. Lebo od kamosky to beru ako radu, od rodica ako diktat. Z toho mi vychadza, ze deti ucime vsetko, len nie vzajomnej rodinnej konstruktivnej komunikacii.
@minenkaa ano, si v stave, aj tvoji rodicia, ked nemozete detom povedat, co by ste chceli a hovorite len to, co mozete. Chapem, pre pokoj v rodine. Tam, kde su vztahy rozhadzane, sa deje to, co opisuje zakladatelka. Matka nemoze povedat svoj nazor, lebo dcera sa uraza. Potom sa zase urazi matka, ze sa dcera urazili. A takto otvorene v priatelskom duchu sa dnes vychovavaju deti a potom, ked dospeju, im kamoska moze povedat viac bez urazky, ako vlastny rodic. Lebo od kamosky to beru ako radu, od rodica ako diktat. Z toho mi vychadza, ze deti ucime vsetko, len nie vzajomnej rodinnej konstruktivnej komunikacii.
@anonym_fc84dd prečo to píšeš mne
@anonym_fc84dd prečo to píšeš mne
@minenkaa odpovedam ti na tvoj prispevok adresovany mne 😉
@minenkaa odpovedam ti na tvoj prispevok adresovany mne 😉
@anonym_fc84dd pytam sa prečo to píšeš mne keď o mne nič nevieš
A ešte to že mne rodicia nemôžu povedať nič ,mňa rodicia sami vyhľadávajú a volajú mi keď sa potrebujú porozprávať
Načo sa mám vyjadrovať k oznamu alebo moji rodicia ak im ja niečo oznámim
Ak sa ma moje decko niečo opýta alebo debatujeme , tak rozprávame .čo na srdci to na jazyku ,ale keď mi decko oznámi ,že ma svadbu vtedy a vtedy alebo že sa ide sťahovať ,tak čo je tam na vyjadrovanie ,je to oznam ktorý ja mám prijať ,
@minenkaa ano, si v stave, aj tvoji rodicia, ked nemozete detom povedat, co by ste chceli a hovorite len to, co mozete. Chapem, pre pokoj v rodine. Tam, kde su vztahy rozhadzane, sa deje to, co opisuje zakladatelka. Matka nemoze povedat svoj nazor, lebo dcera sa uraza. Potom sa zase urazi matka, ze sa dcera urazili. A takto otvorene v priatelskom duchu sa dnes vychovavaju deti a potom, ked dospeju, im kamoska moze povedat viac bez urazky, ako vlastny rodic. Lebo od kamosky to beru ako radu, od rodica ako diktat. Z toho mi vychadza, ze deti ucime vsetko, len nie vzajomnej rodinnej konstruktivnej komunikacii.
@anonym_fc84dd ja som sa na mamu neurazila, skôr som z jej postoja sklamaná. Asi ani neide o otázku bývania, ale aj iných vecí všeobecne. Už vidím, že otázka domu bol len trigger point a boli ma to detstvo a ten jej všeobecný postoj ku mne, že ma nerešpektuje - moje názory, rozhodnutia, postoje.
A vsetko robím preto, aby do vlastne deti vychovala tak, aby nsozaj ta komunikácia bola medzi nami otvorená, úprimná, nie vynútená.
@anonym_fc84dd ja som sa na mamu neurazila, skôr som z jej postoja sklamaná. Asi ani neide o otázku bývania, ale aj iných vecí všeobecne. Už vidím, že otázka domu bol len trigger point a boli ma to detstvo a ten jej všeobecný postoj ku mne, že ma nerešpektuje - moje názory, rozhodnutia, postoje.
A vsetko robím preto, aby do vlastne deti vychovala tak, aby nsozaj ta komunikácia bola medzi nami otvorená, úprimná, nie vynútená.
@anonym_autor v prvom rade si musis uvedomit, ze nepotrebujes ani mamin suhlas, ani mamine odobrenie a ze nie je ziadna tragedia ani to, ak sa mama nahneva alebo urazi. Ved nebude nahnevana alebo urazena vecne. A ak bude, tak je to jej vlastna hlupost. Nemusis vzdy robit tak, aby ona bola spokojna. Kludne nech je nespokojna, ofucana. To, ze sa pre vas obetuje, ako pises, je jej rozhodnutie. Alebo ju o to ziadate? Je potrebne naucit sa mame povedat nie a naucit sa aj to, ze niekedy je potrebne ju aj sklamat, nahnevat, alebo sposobit, ze sa urazi. To je zivot a ludia take emocie mavaju bezne, na to sa neumiera. Nemusis okolo nej naslapovat po spickach a prisposobovat sa jej.
Uz len vas vidim, ako prestanete vyjadrovat voci detom svoje nazory dovrsenim ich plnoletosti 😅😅😅🙉
@anonym_fc84dd Hned ako si dieta zariadi svoju existenciu, svoj nazor mu strkat nebudem. Ja to neznasam, nebudem to teda robit.