Keď sa manželstvo zmení na spolubývanie

nie, rovnako nastastie nemáme. Ale teda snazim (e) sa nesklznut do takejto rutiny. nájdeme si cas na prechádzku, chodime spolu na kávu, rozprávame sa. sme spolu uz skoro 20 rokov, takze dakujem za to, ze to tak máme..... samozrejme aj sa pohádame, ale vzdy sa vsetko dalo vyriesit.

Treba si najst cas pre vas dvoch.

a čo vám bráni vyplniť prázdno? Koľko rokov ste spolu? Pripúšťam, že ak deti súmalé, sú to náročnejšie obdobia, ale čo vám bráni ráno ri pozdrave prísť jeden k druhému a pobozkať sa, urobiť si navzájom kávu, poris riešní povinnsotí si nachvíľu sadnúť a porozprávať sa kao v robote, nájsť priestor, že si spolu pozriete niečo, pôjdete niekam... je to len na vás ...

Treba najst pricinu, ci ide o stratu zaujmu, alebo ci ste v nejakom stereotype.

Skus to nakopnut. (Vzdy ma zacat ten z partnerov, ktory to citi ako problem. Nemal by si povedat A preco ja? Nech zacne on.)

Takze skus zacat davat komplimenty. Nie prazdne, ale take nenapadne. Ked nieco vyriesi, urobi (nie na bezne veci).
Ak vies, aky ma humor, posli mu nieco vtipne obcas.
Ak zrovna hra nejaka hudba, ktoru poznate a spaja sa vam s niecim, pripomen tie casy aspon jednou vetou (nieco ako: jej, toto sme pocuvali, ked… pamatas sa?).
Povedat len tak do ticha: tak rozmyslam, kolko sme uz toho spolu dosiahli. (Zdrave sikovne deti, dom/byt, dovolenka niekde, kde ste sa vzdy chceli ist pozriet,…). Tak pripomenut, ze vas zivot nie je len o povinnostiach, ale budujete spolu. Hybete sa vpred.

Proste tak nenapadne vsuvaj do rutiny tie veci, co tam kedysi boli (len ste ich zacali vynechavat, ked ste sa zacali sustredit na tie seriozne). Je mozne, ze sa casom uvolni a chyti tiez na tu vlnu.

Ja si myslím že v dlhoročnom manželstve to tak má 90% ľudí, jasné že teraz ti tu budú písať ženy ktoré to majú inak čiže využívajú prirodzenú možnosť "pochváliť sa", to je ako v príspevkoch o frekvencii sexu kde každá prvá druhá píše že to má 3krat týždenne

Určite sa tomu zabrániť dalo a pravdepodobne sa s tým ešte dá niečo robiť,ale o to sa musíte snažiť obaja.Ono to tak väčšinou býva,že v manželstve,kde sú deti,tak nemaju partneri toľko času na seba ako pred tým,ale o vzťah sa treba starať aj vtedy,aby city neochladli.My sme spolu 20rokov a myslím,že sme podobne zamilovaní ako na začiatku,aj keď je to už iný druh zamilovanosti.Pravidelne sa rozprávame,pozrieme si spoločne film,chodíme na prechádzky,na nákupy,výlety...samozrejme,že sa aj pohádame,to je v každom zdravom vzťahu normálne,ale sa rýchlo sa udobrime a tichú domácnosť dlho nemáme.

@goodidea neviem, co myslis pod dlhorocnym manzelstvom, no my sme spolu 13 rokov a stale sa mame o com bavit, lebo sme sa nasli, lebo chceme a co je velmi dolezite, lebo vieme, ze ked vo vztahu nastane ticho = nezaujem, cesta spat je velmi zlozita. Mozno sa tu aj niekto chvali, no mozno sme od cias nasich starych rodicov a rodicov pochopili, ze ku vztahu okrem strechy nad hlavou a kusu masa do hrnca patri aj to, co sa kupit neda.

@mandzula možno som zle pochopil príspevok autorky, nehovorím o bavení sa,komunikácii, spoločne stravenom čase ..ale o stereotype,skratka ten vzťah o 15rokov nikdy nebude taký ako na začiatku,čaro tej počiatočnej zamilovanosti tam už nikdy nepríde...ja si myslím že takto stereotypne žije 90% párov plus obrovské percento rozvodovosti ...ale je to môj názor nič viac nič menej

Sme spolu 20 rokov, ale prázdno vo vzťahu necítim a podľa správania manžela ani on nie. Bežné dni sú riadny kolobeh - práca, škola, krúžky, domácnosť, ale spravíme si po príchode domov čaj, rozprávame sa, večer sa pritúlime pri telke či knihe. Chvíle osamote sú vzácne, čo je hlavne manželovi ľúto, ale raz za čas sa nám podarí ísť na večeru do reštaurácie, zahrať si spolu minigolf, prejsť sa v prírode. Ja som rada, že sa na seba aj po 20 rokoch spolužitia tešíme. Na vzťahu treba pracovať, nájsť si na seba čas a hovoriť spolu.

@goodidea no nemáme to tak, a to sme spolu 25 rokov...na vzťahu treba pracovať, ale ak je pre teba norma ráno povedať čau a večer dobrú noc, tak ok

@goodidea autorka vsak nehovori o stereotype, hovori o prazdnote, a ta zvycajne vyplyva z toho, ze vztah sa stane prostriedkom na uspokojovanie zakladnych potrieb - strecha nad hlavou, jedlo, manazment deti.

@mandzula dobre a tvoja rada pre autorku? 🙂

@goodidea absolutne sa stotoznujem s tym, co napisala moonlight. A tvoja? Ze sa s tym ma zmierit, ze v stereotype zije drviva vacsina ludi?

@mandzula tiež sa stotožňujem s tým čo napísala moonlight ale to musia chcieť obaja, nech vyskúša a uvidí ja si myslím že jej manžel sa nechytí ale myslieť neznamená vedieť

Nie su spolocne zaujmy, pride stereotyp a nuda...Ked deti odrastu a bude potrebne spolu travit cas castejsie, pokial nebudete mat spolocne hobby, vasen pre nieco, tak je problem. To som zistila prave pri vacsich detoch, spolocne zaluby nas vratili do mladosti ;)) neviem si predstavit ako by sme mali ako partneri dalej fungovat, keby sme nemali spolu ako travit cas, na co sa spolu tesit..co vas bude potom spajat?

A sex vam funguje?
Ked vam nefunguje intimita, nemate sex a ste len spolubyvajuci mate nefunkcny vztah.Ani po 20 rokoch toto u nas nieje.Objimame sa, bozkavame, sex funguje.
A nie never , ze to je u vsetkych takto,to len ten bude hovorit, co zije sam v takom frustrujucom vztahu.A nezila by som v takom vztahu kde intimita nefunguje.
Takto sa trapit este 30-40 rokov no dakujem pekne, ja sa mam rada a neznicim si zivot kvoli jednemu muzovi pre ktoreho som len niekto ako sluzka.

Keď to takto cítiš skús s tým niečo urobiť. Spomeň si ,čo ste robili na začiatku vzťahu, na čom ste sa smiali... Skús miesto domácich prác nájsť čas ako na seba samú ,tak na vás dvoch. Domácnosť počká. Skúste si spolu nájsť čas na pohár vína, film, debatu, intimitu... Podľa mňa to normálne nie. Ja som sa síce rozviedla, ale aj po 15r sme si s ex pozreli film, dali víno, rozprávali sa ,smiali , milovali.... Skús to nakopnúť pre vás a vašu rodinu

Vsetky zeny na MK maju stastne manzelstva, vsetky maju dokonaly zivot. Ja teda nie. Sme s manzelom 15rokov, presli sme si vsetkym moznym. Lubili sme sa, nikdy sme si skaredo nepovedali, vazime si jeden druheho, stojime pri sebe. Napriek tomu si myslim, ze manzelstvo je velmi tazke. Clovek sa meni, aj muz aj zena. Menia sa nam tela, chute, navyky, hodnoty. Vydrzat spolu je boj.
Nevzdavaj to. Som si na 100% ista, ze kriza pride v kazdom vztahu. My sme presli aj poradnou. Rada 1 - zacnite randit. Akoby ste zacali od 0. Ides von s cuzdim clovekom - najrpv kava, hovorite o pocasi, dalsie rande obed, hovorite o praci. Necakajte intimnosti hlboke temy, lebo je skoro. Aj ticho je ok. Aj pocit trapna je ok. Za polroka uvidis pokroky.
Rada 2 - kazdy den sprav pre partnera malickost navyse. Prines mu kavu, ovladac od telky, umy okno na aute. Cokolvek. Ak je v partnerovi aspon minimalna ludska laska k tebe, po case to zacne robit on.
Nam to velmi pomohlo.

@veklipo "Menia sa nam tela, chute, navyky, hodnoty." Presne tak proste človek prechádza v priebehu času vývojom, partner sa môže veľa krát radikálne za 10-15-20r radikálne zmeniť ..v názoroch,hodnotách a pod. Veľmi dobrý komentar ale najlepší v tom, čo ste začali robiť aby ste opäť k sebe našli cestu

@veklipo ale to tu nikto nepisal, ze vsetci an MK maju stastne manzelstva... napr ja pisem, ze sa treba snazit...a lepsie by sa ti citalo, ze za tento cas (20 rokov) sme si presli neplodnostou a liecbou, potom IVF, mojou tazkou operáciou a nasledne dlhodobou rekonvalescenciou, umrtim rodicov a iných clenov rodiny, roznymi problemami s prácou v zahranici, aj sme sa stahovali do zahranicia, atd.. ale komunikujeme spolu, najdeme si cas na seba, dáme strazit deti, vyjdeme si von. ja mu uvarim nieco dobre na veceru, on mi kupi sushi, atd...

@veklipo Ja si myslím, že máme šťastné manželstvo, ale tiež boli aj krízy a aj ťažšie chvíle. Manželia ale musia vedieť, prečo sú spolu, či chcú pracovať na spoločnom šťastí. Je to drina, nie je to samozrejmosť a práve preto, že sa meníme a dozrievame. Ale keď na seba aj partnera človek pozerá práve s týmto vedomím, keď stále vidí v druhom to, prečo sa rozhodol žiť práve s tým človekom, tak je to stále o krásnom vzťahu a nie o bývaní vedľa seba. S Tvojimi radami úplne súhlasím a som rada, že toto robíme s manželom aj po tých rokoch.

@konicekmodry Trafila si klinec po hlavicke. Sex nieje najdolezitejsia vec na svete,ale je nevyhnutny k normalne fungujucemu vztahu. Bohuzial mi to pripada,ze vela zien ma sobas ako vrcholnu metu za tym deti a ende šlus.....ziaden sex,ziadna intimita.....maximalne tak na nejaky sviatok.....lebo prisli deti,lebo toto lebo tamto.......partner sa moze aj roky snazit,skusat, ale raz to dolahne na kazdeho a prestane sa snazit aj on,alebo ona potom.......a cakat pokial zacne ten druhy je nezmysel.......

Nie, u nás je vždy čo povedať, zasmiať sa a občas aj vymeniť názor bez hádky. Nebola som naučená z domu tichým domácnostiam, aj keď môj muž áno. Začal to praktizovať na začiatku, ale keď videl, ako to na mňa vplýva, rýchlo s tým skončil. Treba sa rozprávať, inak upadnete do ticha, z ktorého potom ťažko vyjsť. Mali sme synovca na prázdninách a ten po pár dňoch povedal, že sa mohol radšej narodiť nám ako doma, lebo u nás je veselo a u nich ticho. A to mal 7 rokov. Aj deti vnímajú, čo sa doma deje. Oziv to výletom, dobrým jedlom, koláčom, úsmevom, zapoj muža do činnosti v kuchyni...., choďte von na ☕ 🍷 🍰

Nemáme dokonale manzelstvo, ale každý deň sa opýtam manžela ako bolo v práci.
Keď ideme okolo seba, objíme sa,dáme si len tak pusu.
Povieme si vtip pri stole zdieľame sa všetci pri večeri. V nedeľu nám vari kávu
Po dlhom čase sme začali randiť sami dvaja mimo domu
Mala som obavu, keďže sme z toho vysli...ake to asi bude? ...a bolo to pekné.
Povinnosti vás mozu pohltiť a mozno manžel má nesprávne navyky z domu, preto buď akčná ty.
Opýtaj sa ho ako sa mal v práci, ako sa cíti. Nauč sa nový vtip, pozvi ho na kávu. Popros ho, aby ti spravil v nedeľu kávu...keď on nie je akčný sám od seba. Pozvi ho na prechádzku.
A hlavne sa neboj samoty s ním, uvidíš že to bude pekne....odstran predsudky a nič neočakávaj.
Držím palce ♥️.

Bud rada za to ticho, keby si mala ukecaneho muza ako ja, tak by si za to ticho bola rada 🤣🤣🤣 jemu vobec nevadi, ze mam sluchadka. Skuste ist na prechadzku, nejaky vylet, zacni zdieľať zážitky ake si mala pocas dna ty a on sa podla mna prida.

@martin96321 Myslím, že si to vystihol dokonale. Bohužiaľ táto téma sa veľmi tabuizuje, lebo za ochladenie vzťahu je častokrát zodpovedná partnerka a to sa dnes nenosí. Vždy je za všetkým zlom (najmä na MK, chlap). Viem, že sa teraz na mňa znesie kritika, ale na MK je to už tak.
Žijem v 20 ročnom manželstve a takisto po svadbe a deťoch prišla rutina. Bohužiaľ, ja som ten aktívnejší, takže ten doľah cítim silnejšie. Manželke stačí ráno vstať, vychystať deti, ísť do práce, potom domov z práce, TV, mobil a spať. Jej nič iné k životu nechýba. No mne áno. Chýbajú mi hlbšie debaty, spoločné aktivity, jej náklonnosť a hlbšie duchovné prepojenie. V kolektíve kolegov také ochladenie sledujem najmä u manželov kolegýň, ale ja som v tomto asi výnimka. No ja pohlavie nerozlišujem, čiže to môže byť rovnaké na mužskej ako aj ženskej strane.
Po dlhoročnou skúmaní som zistil, že ochladenie vzniká vtedy, keď jeden z partnerov dosiahol svoje životné ciele a nemá záujem sa viac rozvíjať. Samozrejme, že nie vždy sa to stretne s pochopením druhej strany a tá cíti prázdnotu.
Jedna kolegyňa mi poradila, že vtedy treba zmeniť partnera alebo sa s tým len zmieriť. Keďže už mám okolo 50 (čiže kombinácia vek, muž a nový vzťah je skoro vylúčená, áno, milé dámy, je to tak) a zmierenie neprichádza do úvahy, rozhodol som sa pre tretiu cestu. Obnoviť iskru a zničiť moju prázdnotu za každú cenu, keďže žena je v manželstve relatívne spokojná.
Zistil som, že ženy ocenia domáce práce u mužov, ale nevážia si to. U nich to nezvyšuje vášeň. Pochopil som, že neustála pomoc a ustupovanie v prospech ženy je kontraproduktívne. To platí aj opačne. Každé pohlavie si má hájiť vlastný záujem. Vtedy vzniká konflikt a vnímanie toho druhého. Až keď precitnem k opačnému pohlaviu, môže vzniknúť vášeň. Je to čudné, ale je to tak.
Môj príklad zo života: Žena nemala záujem o intímnosti, tak som ju toleroval. Ale prečo? Lebo bola pohodlná? Aj tak to vzťah len nevylepšovalo a mňa to ubíjalo. Či po stránke telesnej, psychickej, emočnej ale aj duchovnej.
Proste narovinu som jej povedal, že sa chcem s ňou milovať a ďaleko častejšie ako doteraz. Darmo sa vyhovárala, že sme už starí. Trval som na svojom a dosiahol som. Bola to cesta tŕnistá, veľa trpezlivosti, pochopenia, ale aj dôvery. Náš vzťah to veľmi oživilo a ja cítim, že ma vníma ako muža, nie ako nábytok. Takisto tlačím na ňu, aby aj ona hovorila o svojich potrebách, hoci aj praktických. Čiže oživil som komunikáciu a intimitu.
Mnoho dám tu bude prskať, že sex nie je všetko. Pre vás nie, lebo vám stačí aj pozornosť od mužov, však? Ale keď sa objaví Alfa samec, nie je problém podvádzať a zrazu je sex veľmi dôležitý.
Vzťah je veľmi náročné remeslo. Áno, sú aj takí, ktorí sa našli a sú šťastní aj bez jeho budovania. Sú aj takí, čo nebudovali a rozišli sa. Ale veľa nás takých, čo sa musia rozhodnúť a bud trápiť sa v prázdnote alebo zobrať bremeno zodpovednosti na seba a vzťah dotiahnuť tam, kam chceme. Hoci sme sami obeťami a celé to visí len na jednotlivcovi.
BTW: Nezmierim sa s názormi, že vyžité vzťahy treba opustiť a hľadať niečo lepšie. Nie všetci máme šťastie v živote na partnerov, nie všetci sme úspešní, krásni, zaujímaví. Áno, hľadať treba. Ale začnime najprv vo vnútri vzťahu.

@michal412 Tak vies.....brat to povedal tiez na rovinu. Povedal co chce a opytal sa ci by bola spokojnejsia keby chodil po bordeloch.....dostal odpoved,ze ked mu to chyba,tak nech sa paci. Toť odpoveď vydatej zeny.......takze ju vzal za slovo. Bohuzial na zaciatku ich rozchodu sa nikto nepytal co za tym je,co sa stalo......automaticky bol na vine on,ze nechal zenu s dietatom,ze je kurevnik......az po dvoch troch rokoch za nim prisli svokrovci a opytali sa. Bolo im aj trapne aj luto,ale nenarobia s tym nic

@martin96321 Úplne tvojho brata chápem. Chcel urobiť niečo pre ich vzťah a bol zosmiešnený. A keď sa podujal k činu, tak ešte on bol za hajzla.
Nikomu nezazlievam neveru, kto sa cíti vo vzťahu odsúvaný, či je to na strane ženy alebo muža. Samozrejme, že dôsledky sú devastačné, ale niekedy sa asi inak nedá.
Málokto má toľko trpezlivosti a má energiu znášať podriadenosť ako som to urobil ja s mojou manželkou. Netvrdím, že je to liek na všetko. Možno to nejaký čas bude fungovať, ale je aj pravdepodobné, že sa to zase vráti do starých koľají. Ale je už na každom, ako sa k tomu postaví. Dôležité je pre vzťah urobiť všetko, aby po jeho rozpade potom človek neľutoval, že mohol urobiť viac.