Keď vás rozhnevá poznámka o vašich pomeroch
Ahojte. Chcem sa len vyrozprávať, neviem, či sa dá niečo vôbec v tomto radiť.
Ide o to, že sa ma vnútorne trocha dotkla situácia, ktorá sa mi nedávno stala. Študujem na VŠ v inom meste, prišla som na víkend domov a keď som šla po našej ulici k našmu domu, zastavila ma staršia žena, ktorá býva o pár domov ďalej. Vždy sme sa len pozdravili, nikdy sa s nami a ani s našou rodinou nejako veľmi nerozprávala. Nechápem teda, čo toto malo znamenať… Spýtala sa, ako sa mi darí. Tak som jej povedala, že dobre… A ona mi na to povedala, že to je dobre, že študujem, aj keď som z takých horších pomerov. Toto sa ma strašne dotklo. Sme väčšia rodina, peňazí nikdy nebolo veľmi nazvyš, boli aj horšie a aj lepšie obdobia, ale nikdy sme nechodili špinaví, hladní - jednoducho nikdy to nedosiahlo nejaký extrém… Je pravda, že doma to mám ťažšie aj v tom, že ma nikdy nikto neviedol k ničomu, v podstate sme so súrodencami také samorasty.. a otec ma trocha problém s alkoholom… ale nikdy sme nikomu nerobili problémy. Problém je v tom, že ja som sa vždy snažila, aj snažím a aj tak mám pocit, že v očiach niektorých ľudí zostanem vždy len obyčajná chudera kvôli tomu z akej som rodiny… Asi to bude znieť ako nejaký útlocitný výlev, ale dotkla sa ma taká poznámka… Proste nechápem, načo sa vôbec stará a komentuje a ešte takto, keď sa väčšinou len pozdravíme.
@annm81 Ďakujem za názor. Aj ten mi otvára oči. Až mam slzy v očiach, čo všetko sa takto vo mne skrýva potláčané a nespracované a takto sa to dostáva von…😔
@mabenn Ďakujem za pochopenie.❤️
Čím viac sa budeš zamýšľať nad tou situáciou, hrozí, že sa začneš zamotávať, a prídeš na veci, ktoré tam ani omylom neboli. Sústreď sa na seba,prosim. Tvoje detstvo nebolo fér, bolo náročnejšie, ako ma väčšina. Ale posilnilo ta to. Pracuješ na sebe, máš byť na čo hrdá .
Vies skus to zobrat tak, ze proste z tych horsich pomerov si. Ak to prijmes ako fakt, ze ste neboli dokonala rodina, ze ste samorasty a otec alkoholik, tak proste to prijmi. To vsak nehovori nic o tebe, tvojich hodnotach ani o tom ze raz ty musis byt rovnaka. Prave naopak. Dotklo by sa to samozrejme aj mna, teta mohla mozno pouzit trocha ine slova, ale skus si z toho vziat to pozitivne. Skus prijat svoju rodinu taku aka je. Netrap sa tym co hovoria druhi. Teraz si velka, teraz si ty vytvoris svoj zivot podla svojich predstav a mozes ho prezit lepsie. A urcite existuju ludia co sa mali ovela horsie ako vy a deti zle dopadli, alebo mozno aj lepsie ako vy a tiez zle dopadli. Bud na seba hrda, ocen sa za to ako si sa vypracovala a drzim palce v studiu.
Autorka, tie moje slová ber v kontexte debaty s nickom vyššie. Ty asi jednoducho nie si zvyknutá na to, že ľudia sa o tebe úprimne v dobrom zaujímajú. Ale medzi mnohými ľuďmi je to úplne normálne. Je normálne opýtať sa známeho, ako sa má a úprimne sa tešíť, keď sa pochváli, ako to jeho dieťaťu ide. Je normálne zavolať aj málo známej susede, keď sa dozvieš, že je vážne chorá a úprimne jej popriať zlepšenie stavu a ponúknuť pomoc. Pani z ulice vás možno celý život ľutovala, ale nevedela ako pomôcť (pomôcť deťom zo zlých pomerov je pre susedu reálne dosť komplikované). A teraz si jednoducho vraví, že je skvelè, ako si sa s tým všetkým popasovala. Skús v ľuďoch vnímať skôr to dobré.
Človeka sa najviac dotkne to, čo sám v sebe rieši. A Ty si tu to aj pekne pomenovala. Čo by si potrebovala, aby si prijala ako fakt, že si to tak doma mala? Že si nemala na ružiach ustlané, a aj tak si šikovná a máš všetko dobré a pekné ešte len pred sebou? Prídu časy, keď pôjdeš sama za seba, nik nebude poznať, z akých pomerov pochádzaš, ak to Ty nebudeš riešiť. Nie pohodička a bohatstvo, ale ťažké časy formujú charakter 😉
To že tvoj otec je aký je nie je tvoja hanba a nerobí a to z teba chuderu, je to jeho hanba… napríklad môj priateľ je tiež nie z ideálnych pomerov a nemal najružovejšie detstvo, boli tam podobné problémy ako opisuješ - a áno, aj o to viac som hrdá preto čo dokázal v študijnom a profesijnom živote, doma v tom nikdy nemal žiadnu podporu ani zázemie, ale makal, nepovažujem ho preto za chudáka, práve naopak, o to viac si ho vážim… a myslím, že takto to myslela aj tá pani, aj keď áno, nemusela to takto okomentovať, no žiaľ, to neovplyvníš, takže sa môžeš zamerať len na to ako moc si to pustíš k sebe…
Autorka vážne, ta suseda vás vnímala a sledovala roky, len nevedela ako pomôcť. Väčšinou keď sa "cudzi" starajú, je to brane negatívne, ze co ich do toho... hlavne tebe ako dieťaťu na ulici urcite nerozprávala, ako veľmi ju mrzí, že to máš také ťažké. Teraz si dospelá, zvládla si to napriek tomu všetkému,tak sa prihovorila a pochválila...
Bud na seba hrdá, plus z vlastnej skúsenosti ti vravím, že si vieš zariadiť do budúcna úplne iný život a dopriať aj úplne iný a krásny tvojim deťom. Všetko je v tvojich rukách a si na dobrej ceste to dosiahnuť.
Ja som svojej dcére napísala do jej pamätnej knihy ako prvé: ,,Nie je dôležité z akej rodiny pochádzaš, dôležitejšie je, akú rodinu raz budeš mať ❤️ ☺️
Mne sa to veľmi páči ☺️
Stará pani to vôbec nemyslela v zlom len ty si to tak pochopila lebo máš nespracované traumy. Mala by si si zaplatiť nejaké terapie, lebo takto sa ťa vždy všetko "dotkne" lebo v živote sa často bude spomínať kto mal aké detstvo, kto mal koľko korún, koho ako rodičia vychovali, kto kde bol na akých výletoch s rodičmi a teba sa to nemá prečo dotknúť, mala si to bohužiaľ inak ale kvôli tomu nemusia ľudia okolo teba chodiť po špičkách.
Podla mna zavidela, mala si jej povedat, ze sa necitis byt z horsich pomerov, lebo si skromna, ale teraz sa na to vykasli.
evidentne mas problem prijat to z akych pomerov pochadzas, nie je na tom nic zle. ludia su z roznych ekonimickych, materialnych ci kulturnych zazemi.ona ta vlastne chválila, ze aj ked si to mala tazsie v detstve (sama tu uvadzas viacero veci ako ste vyrastali) zvladla si to a dokazala si studovat aj na vyske. je uz len na tebe ci sa urazis alebo budes na seba hrda, ze hoci si mala tazsie detstvo dokazala si vela...
horšie pomery... by som jej povedala nech presne definuje čo sú horšie pomery podĺa nej... 🙄
mňa by takáto blbá poznámka urazila...
@deti95060810 mňa by neurazila.
Tiež som z horších pomerov, taká je realita, ale to ma predsa nedefinuje
Autorka, sú ľudia nech povieš čokoľvek vysvetlia si to najhoršim možným spôsobom, prosím 🙏 nestan sa jedným z nich. Ak by ta suseda bola pasívne agresívna mrcha tak by s tebou dala "pokec" pri každej príležitosti. To že sa odhodlala povedať svoj názor až teraz znamená skôr že ťa chcela pochváliť kam si to dotiahla a ako dobre sa ti darí napriek tomu že nemáš ľahký život.
Teta otvorila pandorinu skrinku a môžeš začať "liečiť " to nespracovane. 😉
autorka, aj mna by sa to dotklo, ale v tvojom veku (cca 20r?) by som sa este nedokazala slovne obranit, len by ma to vnutri mrzelo. ked ma niekto podobne pokusy teraz, tak ho rychlo uzemnim a mam pokoj.
a nie, toto nie je zdvorily zaujem - teta je bud blba, ze nevie, ako jej slova vyzneju, alebo jej robi dobre takto si rypnut.
@annm81 ako mozes take nieco povedat? Co je na tom nepochopitelne, ze sa jej to dotklo? Nezastat sa niekoho v autobuse a povedat niekomu, ze je zo slabych pomerov je diametralne odlisne. Nie kazdy chce byt lutovany, nie kazdy chce, aby bolo poukazovane alebo spominane na to, z akych pomerov prichadza a hlavne ked dotycna sama na to nevidi dovod - ved boli vzdy bezproblemove deti a ciste a sikovne. Keby bola situacia ina, ze by dotycna sama spomenula svoje pomery tak by taka poznamka bola v poriadku. Pani suseda to nemyslela zle ale chybal jej takt alebo zamyslenie nad tym, ako to dotycna zoberie. Dotycna neurobila nic zle, pise anonymne na modrom koni lebo sa trapi
@lalu_sk111 Autorka sama priznáva, že jej rodina bola zo slabých pomerov. To nie je urážka jej ako dieťaťa, ktoré za to nenieslo žiadnu zodpovednosť a žiadny podiel viny. Je to konštatovanie faktu, že jej otec bol alkoholik a ona ako dieťa nevyrastala vo vhodných podmienkach, kde by dostala to, čo dieťa po materiálnej a najmä po citovej stránke dostať potrebuje. Deti z takýchto pomerov majú často problémy neskĺznuť do rovnakej situácie ako ich rodičia - o to väčšie povzbudenie a pochvalu si zaslúži človek, čo sa z toho prostredia niekam dostane. A presne to jej teta povedala - skvelé, že sa dostala na školu, hoci mala zlé detstvo a musela sa snažiť a pracovať viac ako deti, ktoré mali lepšie podmienky - kde konkrétne tam je urážka? Myslíš, že úrady urážajú všetkých, keď bežne pracujú s pojmami ako "sociálne znevýhodnení"?
@deedol Iste, má. Len ak niekto chce zotrvávať v pocite, že mu každý chce len ublížiť, hoci reálne len prejavil niečo pozitívne, tak potom nemusí pýtať rady, ale môže sa vo svojom ublíženectve utápať ďalej a nik mu s tým nijako nepomôže (autorka, toto sa tiež nevzťahuje na teba, ale len na citovanú diskutérku... z teba mám skôr pocit, že si uvedomuješ vplyv svojho detstva na tvoj súčasný život a chceš s tým pracovať).
@lalu_sk111, čo je toto za nezmysel. Autorka sama píše, že otec ma problémy s alkoholom, doma rástli zväčša ako samorasty to je úplne učebnicový príklad horších pomerov. Že o tých pomeroch susedia vedia je snáď tiež pochopiteľne. Takže sa jej v skutočnosti nemalo čo dotknúť, pani jej nepovedala žiadnu zlomyselnu klebetu ani nič nové, čo by autorka nevedela. A pochválila ju, ako je šikovná, že sa z toho domáceho marazmu vyhrabala. Chápem, že to možno autorku zarazilo, ale skutočne v tom nie je priestor na urážanie sa. Keby povedala niečo v duchu: "aj také ako ty študujú!", tak súhlasím, poviem protivna stará bosorka, ale toto bola skutočne čistá a nefalšovaná pochvala.
@annm81 nemyslim, ze niekto chce dobrovolne zotrvavat v ublizeneckom pocite, ale myslim, ze nie kazdy ma vek a kapacitu vzdy za kazdych okolnosti kazdu situaciu dokonale zvladnut. niekedy pomoze, ked sa clovek vyzaluje, docka sa uznania svojich pocitov bez odsudzovania a zbytocneho rypania. (takto to robime my s kamoskami a osobne sa snazim komunikovat aj na internete s ludmi s uctou, ako keby boli moje kamosky.) potom je lahsie hodit to za hlavu a pohnut sa dalej. ale rypanie do druhych je na koni samostatna disciplina.
@anjelicek26 Určite je tam toho veľa nespracovaného, no práve na tom sa snažím postupne pracovať, pochopiť a urovnať si veľa vecí v sebe, ale to nie je záležitosť jedného dňa.
Každopádne ďakujem vám za také aj také pohlady na vec… Určite je možné, že to nemám spracované a asi preto sa ma to tak dotkne. Zároveň ma zaráža aj ta absurdnosť tej situácie…