Kedy je naozaj koniec vzťahu?
Ahojte, s manželom to mame od narodenia dcéry také klasika, ako asi v mnohých rodinách - niekedy viac oblačno, niekedy slnečno. Trvá to teda už 5 rokov. Nechcem úplne všetko rozoberať, každopádne sme sa odcudzili. Ja tvrdím, že je to jeho vina, kvôli jeho správaniu, ktoré by asi nikto neakceptoval, a naopak on tvrdi, že je to moja vina, lebo sa k nemu nespravam vrucne. No nespravam, z toho dovodu ako sa on so mnou hada a podobne. Cize klasika, zacarovany kruh.
Pred 2 rokmi to uz bolo na spadnutie, uz sme si povedali, že koncime, ale opat sme si povedali, ze dame hrubu ciaru a ideme dalej. Stahovali sme sa do vacsieho, to nas "zabavilo" na rok.
Opat sme tam kde sme boli, a opat sme si povedali, že je koniec, nema to vyznam. Prekvapilo ma ako to manzel zobral s jednoduchostou, že suhlasi, že to nema cenu, nemame sa radi, lepsie mu bude bezo mna aj financne bude na tom lepsie, bude konecne zit.
Necakala som, že sa zosype, to isto nie, ale myslela som, že sa bude snazit najst sposoby ako na tom este pracovat. A neverim mu velmi, že to takto mysli. Pride mi skor, že je to len taka ochranna maska, aby nebolo vidiet ze je zraneny.
Ostala som z toho taka mimo, že co si mysliet. Racionalne, nas vztah nie je dobry a nebude ale to srdce sa snazi este o posledne vykriky do tmy. Mal to niekto podobne, že ste vy museli urobit ten razny krok a zacat s rozvodom? Ze to bolo take neiste vo vasej hlave. A mozno ste mali aj pocit viny, ze partnerovi ublizujete. Ale už ste sa jednoducho nevedeli preklopit na tu druhu stranu a bezpodmienecne lubit ?
a čo takto to nechať chvíľu voľne plynúť a neriešiť , nereagovať na prípadné jeho výpady a stotožniť sa s možným rozvodom ? Nechať teda manžela nech si robí čo uzná za vhodné a vyskúšať si to nanečisto s dieťaťom sama akoby to bolo ?
5r je dlhá doba.
Už pred 2 rokmi ste chceli ísť od seba, sťahovanie vás zamestnalo..no vo vzťahu ako takom sa zrejme nič nezmenilo len ste si posunuli čas o ďalšie dva roky.
Keď už sa začne skloňovať koniec a rozvod, vyhrážať sa kto co ukončí..
Manžel je zrejmé zmiereny a svojim spôsobom čaká kedy sa to cele spustí, vid jeho kľudná reakcia.
Pises, nás vzťah nie je dobrý a nebude.. Tak načo udrziavat niečo, čo dávno skončilo.
Vlastne ste sa dohodli na hrubej čiare pred 2 rokmi, ako ste na vzťahu pracovali?
Ťažko posúdiť z takýchto abstraktných informácií.
Akurát cítiť z tvojho príspevku akoby bolesť beznádej. Každý to má individuálne. Kým jeden niečo berie s nadhľadom, iný sa z tej istej veci rúca.
Sú vo vzťahu základné piliere, ktoré by mali fungovať ako dôvera, vernosť, úprimnost, atď, viac mi teraz nenapadá. Keď sa niečo z toho porusuje tak je to na zváženie. Lenže každý vzťah má svoj vlastný problém. A každý vie čo toleruje a čo už nie. Myslím že hneď teraz nenájdeš odpoveď. Spíš si na papier základné body ako plusy a mínusy.
@arianna25 Osobne si myslím, že muž je už s tým dávno zmierení a stotožnený,že je koniec. Neurobili ste preto dosť obaja zrejme. Sama vieš, že nato aby to fungovalo musia byť dvaja. A musia chcieť. Mne osobne to príde, že ty máš len prázdne slová (dohodli sme sa spolu) a keď príde na lámanie chleba ,čakáš, že muž príde s kyticou a požiada ťa o zmierenie, vyzná ti lásku a zmení sa podľa tvojich predstáv. Podľa mňa si to ty čo sa bojí zmeny a nechce pustiť to čo dávno nefunguje. To je môj názor. Možno to je inak.
Očividne už rezignoval. Neviem, pre mňa je 5 rokov dosť dlhá doba. A keď sa to medzi vami nezlepšilo doteraz, myslíš, že sa niečo zmení v budúcnosti?
Len ste to zbytocne predlzili, situacia sa nemeni uz velmi dlho... a kvoli dcere ta to moze mrziet, ona vidi, ze si nemate moc co povedat uz teraz...
Samozrejme keď to nejde tak to nejde a nemá už cenu zachraňovať, nezachrániteľné.A určite začiatky sú ťažké veľmi hlavne žene samoživitelke.A vždy sa ten chlap má lepšie určite po finančnej stránke.
si tam preto lebo mu to dovolíš . Opakovane ti ubližuje lebo môže, ublíži , ty si z tho na nervy, potom sa to nejako ukľudní , prehrmí to a ide sa cyklicky ďalej . Normálne mu povedz , ešte raz sa to zopakuje, tak od teba odídem . A treba to aj splniť. Mnoho mužov reaguje až na reálny odchod partnerky a niektorí ani na to nie,
Pozri autorka, ja som s mojim vtedy ešte manželom prežila naozaj dobrých 27 rokov manželstva, kým mu neprdlo v gebuli . Povedala som mu že ak sa to ešte raz zopakuje, rozvediem sa s ním , zopakoval to , rozviedla som sa s ním, odsťahovala som sa a vypoklonkovala som ho z domu . Až vtedy sa spamätal a začal so sebou niečo robiť.
Kazde druhe dietatko nezije v "klasickej" rodine... Uplne bezna situacia, proste uz nezijeme v dobe, kedy si partneri vraveli "na zivot a na smrt" a "vydrz a trp", proste sme (nastastie) v dobe, kedy clovek moze mysliet aj na svoje individualne stastie. Deti sa prisposobia, zvyknu si, pokial su rodicia ako tak normalni a vedia sa dohodnut a nerobia si naschval, vsetko bude v poriadku.
Čo vadí tvojmu manželovi? Lebo zjavne je s niecim veľmi nespokojný,tak len tak ..zaujíma ma to čo je zdroj konfliktu z jeho strany?
A nevyhrázaj sa dookola niečom, čo nesplnis.
To sa len pousmeje, nechá ta vykecať a idete ďalej.
Co také robí, čo nevieš prekusnut?
Ľubiš ho?
Rozvedte sa
Ja som 4roky čakala pokým som podala žiadosť o rozvod. Keď som v auguste 2015 vyšla zo súdu, sadla som si na lavičku a od radosti som sa rozplakala, že som našla v sebe tu silu. Veľmi sa mi uľavilo.
Život rozvedenej nieje ľahký, ale ten pokoj , ktorý mám, bez hádok, urážok, deptania, ten pokoj mi za to stoji
Och to sa zle číta.
Aby mi vulgárne nadával človek, ktorý mi ma byt všetkým.
A vyhadzoval z bytu?
Véd spustí proces rozvodu, začni.. Nič neoznam, podaj si žiadosť, príde mu do rúk návrh, možno ho osvieti, zlakne sa, a možno ti povie, že hurá, konečne.
Ci hces opäť hrubú čiaru a poďme sa snažiť, ďalšie dva, tri roky premarnene..
Skúšali ste manželskú poradňu?
Čo ťa na ňom irituje, čo je najväčší problém?
Kvôli čomu sa hádate? Kto začína hádku? (Chápem to tak zatiaľ ,ze ty začneš hádku a on reaguje nadávkami )
Čakala som kedy pôjde dcéra do škôlky a ja konečne do práce.
Ťažko posúdiť z takýchto abstraktných informácií.
Akurát cítiť z tvojho príspevku akoby bolesť beznádej. Každý to má individuálne. Kým jeden niečo berie s nadhľadom, iný sa z tej istej veci rúca.
Sú vo vzťahu základné piliere, ktoré by mali fungovať ako dôvera, vernosť, úprimnost, atď, viac mi teraz nenapadá. Keď sa niečo z toho porusuje tak je to na zváženie. Lenže každý vzťah má svoj vlastný problém. A každý vie čo toleruje a čo už nie. Myslím že hneď teraz nenájdeš odpoveď. Spíš si na papier základné body ako plusy a mínusy.