Kto investuje viac citovo?
Ahoj holky, vím, že se tu tahle diskuse už jednou řešila. Ale nedá mi to...Je mi 19 jsme s přítelem spolu tři roky a chápu, že jsme mladí. Ale občas mi přijde, že já dávám víc. Já víc se s ním chci vidět, chci plánovat budoucnost, atd. On mi přijde, že se do toho ale tolik nehrne. Ale zase, on chce víc volat, je radši se mnou, než s kamarády. Já to mám tak, že chci taky volat, ale on víc. Nebo při hádce se on nehádá, omluví se mi. Nikdy na mě nezvýšil hlas. Trhá mi květiny, občas mi i nějakou koupí. Pořád mi říká, jak mě moc miluje. Jak mu na mně moc záleží. Pořád by se chtěl objímat, pusinkovat, atd. Ale to máme společný.
Nebo mi pořád posílá videa, jak jsem pro něj důležitá. Já zase víc dělám překvapení.
Ale jediný, co mě trápí, je že mi přijde, že se mě moc neumí zastat. Nebo že já víc plánuju budoucnost a on se do toho moc nehrne, i když říkal, že se na to těší. Přijde mi, že jsem ho musela trošku do vánoc dotlačit. Ale pak mi řekl, že se bál prý reakce ostatních. Ale pak byl už v pohodě a byl se mnou šťastný. Jenže mě mrzí, že to plánování do budoucna vymýšlím spíš já...
Tak ma 19, to je este chlapec, nie muz. Este len typicky chlapcensky zije pre nasledujuci den a jeho zazitky. A nic extra neplanuje. To je normalne v tomto veku.
Stretnut cielavedomych chlapcov, co nieco uz teraz planuju, buduju, maju viziu, co presne chcu, je v tomto veku vzacnejsie.
Netlac este na pilu. Este si uzivajte, ze mate jeden druheho, lubite sa, vzajomnu slobodu, volnost, nezavaznost, nezatazenu dospelou zodpovednostou, moznost robit si, co chcete.
Daj tomu este dva-tri roky, a potom zacni riesit posun vo vztahu, spolocne byvanie, svadbu, deti, a tie dalsie veci.
Teraz proste zite pre dalsi den a nove zazitky. Ak budovat, sustredte sa na skolu. To je vasa jedina skutocna povinnost.
No a dovtedy sama uvidis, ako sa to vyvinie medzi vami. Mozete byt ten jeden z mala stastnych parov, co sa stretli ako deti a uz spolu ostali navzdy.
Alebo zazijete to, co drviva vacsina - ze to skonci a ten pravy je pre vas az niekto dalsi, koho este len stretnete.
Lebo vasa povaha sa este stale mentalne vyvija a obaja este len dospievate. Este len zistujete, co chcu byt vase hodnoty, priority, co vas bude definovat ako cloveka.
A ono to v konecnom dosledku moze byt u oboch velmi odlisne, takze vas to povahovo rozdeli a rozidete sa. A sadne vam povahovo az niekto dalsi.
Jasne, nechces to pocut, nikto z nas to nechcel pocut v tom veku, vsetci sme verili, ze sme vynimka a u nas je to nieco ine.
Ale vacsina z nas ma teraz rodinu s niekym, s kym v 16-19 rokoch nechodil (ani ho nepoznal, lebo sme sa zoznamili az niekde inde. Na vysokej, v praci,…).
Napr. ja keby som mala mat rodinu s tym, s ktorym som vtedy chodila (teda by sme udrzali tu nasu detsku lasku do dospelosti), by som zaplakala. Je povahou cely jeho tatko. Despota a nevernik.
Pritom v tom mladom veku sa javil ako cool chalan, co dokonca vlastneho otca sudil, ako sa zle chova k jeho mame a choval sa k dievcatam s uctou, ochranitelsky, ako tatkov pravy opak. Ale casom (to sme uz spolu neboli) sa jeho povaha vyvinula, zmenili sa prirority, hodnoty, nejak prevzal postoje svojho tatka za svoje a je taky dodnes.
@moonlight1210 Jakože nic extra neplánuje proto, že to se mnou nemyslí vážně ? A děkuji❤️
@janca980 ja len k tomu plánovaniu budúcnosti co spomínaš, čo také planujes a na ako dlho?
Lebo ľudia sú rôzny, niekto je plánovač a potrebuje na každý moment života plán A aj plán B a preistotu aj plán C. Mať plán je ich životná istota
No a potom sú ľudia (ako napríklad ja) ktorý z duše nenávidia plány a berú život tak ako ide. Nema to vôbec nic spoločného s citmi, proste len nechcú plánovať. Budúcnosť je abstraktná, život často ovplyvňujú úplne náhody a ja rada robím veci spontánne, tak ako ich zrovna cítim . Ako sa dá naplánovať kedy chceš deti, kde budeš byvat, co chceš robit ked sa to meni zo dňa na deň?
Takže to plánovanie nieje o citoch podľa mňa, je to vec povahy
@janca980 ja len k tomu plánovaniu budúcnosti co spomínaš, čo také planujes a na ako dlho?
Lebo ľudia sú rôzny, niekto je plánovač a potrebuje na každý moment života plán A aj plán B a preistotu aj plán C. Mať plán je ich životná istota
No a potom sú ľudia (ako napríklad ja) ktorý z duše nenávidia plány a berú život tak ako ide. Nema to vôbec nic spoločného s citmi, proste len nechcú plánovať. Budúcnosť je abstraktná, život často ovplyvňujú úplne náhody a ja rada robím veci spontánne, tak ako ich zrovna cítim . Ako sa dá naplánovať kedy chceš deti, kde budeš byvat, co chceš robit ked sa to meni zo dňa na deň?
Takže to plánovanie nieje o citoch podľa mňa, je to vec povahy
@lujza123 Myslela jsem třeba bydlení nebo něco:(
Ešte ste príliš mladí. Netreba hneď svadbu v 20
Byvanie v 19? Nerob to. Teda ak sa chces rozist, tak tlac. Moja nastrocna laska tlacila, ustupila som a po pol roku bolo po laske. Ste este deti. Netlac
@moonlight1210 Jakože nic extra neplánuje proto, že to se mnou nemyslí vážně ? A děkuji❤️
@janca980 "Jakože nic extra neplánuje proto, že to se mnou nemyslí vážně ?"
Nie preto, ale preto, ze ma proste 19 a nemysli dalej, ako do najblizsieho vikendu. Mozno do konca skolskeho roka a prazdin.
Jemu staci mysliet na teba, lubit ta a potesit ta darcekmi, aby si aj ty vedela, ze na teba stale mysli. Takto je aktualne spokojny. Nic mu nechyba.
Ty mas na neho privelke ocakavania (v podstate chces akusi formu zaruk, ktora by ta presvedcila, ze to s tebou mysli urcite vazne), nad ktorymi sa on teraz este nezamysla (on proste zije v pritomnosti), a preto si sklamana.
Tak ma 19, to je este chlapec, nie muz. Este len typicky chlapcensky zije pre nasledujuci den a jeho zazitky. A nic extra neplanuje. To je normalne v tomto veku.
Stretnut cielavedomych chlapcov, co nieco uz teraz planuju, buduju, maju viziu, co presne chcu, je v tomto veku vzacnejsie.
Netlac este na pilu. Este si uzivajte, ze mate jeden druheho, lubite sa, vzajomnu slobodu, volnost, nezavaznost, nezatazenu dospelou zodpovednostou, moznost robit si, co chcete.
Daj tomu este dva-tri roky, a potom zacni riesit posun vo vztahu, spolocne byvanie, svadbu, deti, a tie dalsie veci.
Teraz proste zite pre dalsi den a nove zazitky. Ak budovat, sustredte sa na skolu. To je vasa jedina skutocna povinnost.
No a dovtedy sama uvidis, ako sa to vyvinie medzi vami. Mozete byt ten jeden z mala stastnych parov, co sa stretli ako deti a uz spolu ostali navzdy.
Alebo zazijete to, co drviva vacsina - ze to skonci a ten pravy je pre vas az niekto dalsi, koho este len stretnete.
Lebo vasa povaha sa este stale mentalne vyvija a obaja este len dospievate. Este len zistujete, co chcu byt vase hodnoty, priority, co vas bude definovat ako cloveka.
A ono to v konecnom dosledku moze byt u oboch velmi odlisne, takze vas to povahovo rozdeli a rozidete sa. A sadne vam povahovo az niekto dalsi.
Jasne, nechces to pocut, nikto z nas to nechcel pocut v tom veku, vsetci sme verili, ze sme vynimka a u nas je to nieco ine.
Ale vacsina z nas ma teraz rodinu s niekym, s kym v 16-19 rokoch nechodil (ani ho nepoznal, lebo sme sa zoznamili az niekde inde. Na vysokej, v praci,…).
Napr. ja keby som mala mat rodinu s tym, s ktorym som vtedy chodila (teda by sme udrzali tu nasu detsku lasku do dospelosti), by som zaplakala. Je povahou cely jeho tatko. Despota a nevernik.
Pritom v tom mladom veku sa javil ako cool chalan, co dokonca vlastneho otca sudil, ako sa zle chova k jeho mame a choval sa k dievcatam s uctou, ochranitelsky, ako tatkov pravy opak. Ale casom (to sme uz spolu neboli) sa jeho povaha vyvinula, zmenili sa prirority, hodnoty, nejak prevzal postoje svojho tatka za svoje a je taky dodnes.