Má náš vzťah ešte zmysel? Ako ho zachrániť?
S manželom sme krátko, asi rok sme spolu chodili pred deťmi. Máme spolu 2 malé deti. S manželom už nejakú dobu pracujeme na vzťahu, keďže nám to niektorých veciach škrípalo, hlavne čo sa týka výchovy detí a chápania jeden druhého. Chodili sme aj na párovú terapiu asi rok a pol, aby sme neriešili vzťah už neskoro, ale aby sa to dalo zvládnuť.
Ale koncom minulého roka ma dostal do stavu, kedy som bola totálne zničená z jeho správania. Mala to byť krásna udalosť, ale namiesto toho sa z toho stalo boj o moc. Bolo niečo dohodnuté, ale deti ochoreli a tak som povedala, že budeme doma. On skúšal asi 2 hodiny to zmeniť, tlačil na mňa a nechcel sa s tým zmieriť. Prenášal svoju frustráciu na mňa. Ja som bola tak zničená z toho tlaku, že som asi 2 hodiny vkuse plakala a nevedela som sa ukľudniť. Muž sa potom ospravedlnil a vysvetlili sme si to, ale dôvera bola nalomená.
Riešili sme to aj na terapii a on prestal na to tlačiť a myslel, že to stačí. Znova ma dostával do tých stavov a myslel si, že je to normálne, keďže aj jeho mama takto často plakala. Ale u mňa to vôbec nebolo normálne. Nikdy som sa tak nenahnevala ako na neho, nikdy som tak nepotrebovala kričať, ako na neho, nikdy som nebola tak unavená, ako keď som s ním, nikdy som nepotrebovala tak intenzívne a dlho plakať. Po týchto stavoch len zobral deti a nechal ma aby som to spracovala. Asi 2 dní trvalo, kým sa to celé ustálilo. A on len čakal, čakal kým to prejde a potom ďalej robil, ako by sa nič nestalo. Neriešil, že prečo som tak reagovala, že čo ma tak rozrušilo. Niekedy aj prišiel, ale zas nepochopil ale s tým nechcel až tak pracovať. Ešte na párovej terapii sme to spomenuli a že je to asi stále pred mojími dňami, tak mi párový terapeut odporučil antikoncepciu na zmiernenie hormónov. Až neskôr mi to prišlo ako blud, že to nie je z hormónov, len že som vtedy citlivejšia na to, čo mi ubližuje a to je, že ma môj partner nevníma, nesnaží sa pochopiť, čo mu chcem povedať.
Keď slova nestačili, tak zo zúfalstva som najprv kričala, neskôr už som nechcela po ňom kričať, tak som plakala, ale to bol taký zúfalý plač, ktorý trval hodiny až dni. A potom som si povedala, že nebudem jeho matkou, že ja nebudem zúfalo prosiť o pochopenie a zmenu. A pri najbližšej takej situácii som mu povedala čo potrebujem. Jasne, jedným slovom. Prišli okľuky, že tomu nerozumie, že je to pre neho zložité (toto mu opakujem asi 2 roky) a utrela som si ešte malú slzičku, narovnala som sa a povedala "dobre v pohode, nemusíme to riešiť" a pokračovala som v tom, čo som robila. On bol zarazeny, ale tiež pokračoval, neriešil ďalej. A vtedy sa to zlomilo.
Už ma nezaujímal, nechcela som mať s ním bližší vzťah, na párovú už som nechcela chodiť a ani už sme nemuseli (terapeut zrušil posledný termín a ďalší už ani nebol možný). On si to hneď všimol a vravel "niečo sa zmenilo" "ty už ma neľúbiš" ale ja som pokračovala ďalej, ako by sa nič nestalo, že pokračujeme ďalej. Už mi začal vadiť, otravovať, už som ho mala dosť. Odišiel preč kvôli praci a ani mi nechýbal, skôr mi vadilo, že mu musím volať. Mávam úzkosti, celý deň som podráždená, neviem sa sústrediť, lebo neviem čo s tým vzťahom. Otravuje ma. Bola som rada, že na chvíľu si oddychnem, ale on volá a vráti sa, pýta sa, chce komunikovať, ale ja mu neviem odpovedať. Na jednej strane mu chcem dať ešte šancu, ale už neverím na zázrak. Musel by urobiť obrovskú zmenu a neviem či je toho schopný. Raz som zas cítila, že je to zas dobré, ale pochybnosti už pocítim na prvom zlyhaní (výhovorky, obhajovanie, boj o "pravdu", vysvetľovanie) a stále som v úzkosti a vnútorné s tým bojujem. Je to len mesiac, ale veľmi sa trápim a neviem ako dlho vydržím.
Zažila niektorá z vás niečo podobné? Ako ste to prežili? Ste s manželom, alebo ste to s ním vzdali?
Z každého slova len ja, ja, ja ....aj terapeut ti predpísal hormóny (nemyslím, že to bolo ok) ale tiež si asi všimol tvoju precitlivenosť a výkyvy nálad. Chlapovi sa vyjadriť neviem, lebo je tu iba jedna strana príbehu.
@anonym_autor si psychicky labilna, vyhľadaj odborníka nech ti dá AD, všetko si vydobijas plačom, ako malé rozmaznané decko, keď nie je po jeho. Na mieste chlapa na toto nemám náladu.
Rada by som počula aj verziu chlapa, za mna je problém prave v tebe. A vedel to aj ten terapeut.
@anonym_autor mna by zaujimali konkretne situacie, pri ktorych sa dostavas do stavu, ze hodiny az dni places. Lebo mne z toho vychadza, ze jeden z vas je extremny manipulator a nie je vylucene, ze muz to nie je…
Ale tak ak s nim nie si stastna, netesis sa nanho, jeho existencia ta obtazuje, tak ste ocividne na konci spolocnej cesty, naco to natahovat s niekym, s kym si absolutne nerozumies? Na deti sa nevyhovaraj, toto toxicke prostredie ktore momentalne maju, im nijako neprospieva.
Nečakala by som mesiace v stave permanentnej úzkosti len preto, aby som zistila, či sa možno niečo zmení. Jeden mesiac po takomto zlome je krátky čas na rozhodnutie o celom manželstve, ale dosť dlhý na to, aby si brala vážne to, čo sa v tebe stalo. Niekedy vzťah nekončí v momente, keď človek prestane milovať. Skončí v momente, keď už nemá silu ďalej bojovať o to, aby v ňom bol videný a rešpektovaný.
@anonym_autor vsetkemu rozumiem okrem tych konkretnych situacii,co robi on zle .zisla by sa jeho verzia lebo z tohto to vobec nevien vydedukovat,co sa to medzi vami deje
Ja som sa tak zamyslela, CO KONKRETNE to bolo, kvoli comu si plakala, CO BOLA TA VEC, ktoru nechcel pochopit. Preco si mu hned nepovedala jednym slovom, co to je, ale mesiace ste chodili okolo toho ako okolo horucej kase. A nic ste nevyriesili. Co si tak zufalo potrebovala, aby pochopil, povedal, spravil...
Chlap potrebuje jasne vediet, CO...a zaujme postoj, ak je normalby a tam uvidis, ci to ma zmysel este.
A dobre otazky tu este padli na Teba, bolo to cele len o Tebe, co potrebujes Ty a on co? On bol v pohode so vsetkym a len Teba neustale vytacal? To mi nejak nesedi. Lebo toto robit, tak sa moj muz spakuje a ide do prec uz davno oso mna. Moja sestra je taka drama queen, ze niekedy s nou neviem sama ako sestra vydrzat, nie este chlap. Svagra obdivujem. Ona v kuse nieco musi riesit. Ale v kuse. A vrtat sa vo vsetkom. A pohodove zitie v cudu.
No malo by sa to viac riešiť a hlavne kvôli deťom
Nieje sranda žiť v takom prostredí
Často niesi ok až pričasto veľmi treba na tom zapracovať
Nejde len o teba a tvoj vzťah ale co tie deti co to zažívajú
@anonym_autor ešte ma napadlo, bola si v minulosti/detstve šikanovana, zneuzivana, tyrana alebo niečo podobné? Keďže máš v sebe evidentne nejakú traumu, a pokiaľ niečo nie je podla teba a všetko riešiš vydieranim cez plač. Asi si tak bola zvyknutá. Keď však toto robíš pravidelne, tvoj chlap si zaslúži metal.
Takže ty si revala ako malé dieťa 2 dni, lebo si mala očakávania ale mužovi si to nepovedala a on si to mal vydedukovať sám? Vo vašom vzťahu si naozaj problém viac ty, než muž. Jak môže na teba niekto vyvíjať tlak, aby si revala hodiny? 🤦♀️ Očividne si ty narcistický manipulátor, len si si toho ešte nie vedomá. Zároveň nemáš štipku pochopenia pre to, ako myslia pragmaticky muži.
Plakat hodiny az dni, ked sa nestala nejaka hrozna tragedia - toto mi pride ako vrchol psychickej lability. ALebo manipulacie. Aj to, ze ta "teraz uz nezaujima". Chudak chlap. Kazda minca ma dve strany, ale mam pocit, ze chyba je v tebe. Ake boli situacie, ze si zasluzili hodiny az dni placu?
Autorka, ty si dokopy vlastne nič nenapísala. Preto ti nevieme poradiť.
@unicornlady absolutne nesuhlasim, vieme len, ze vela place ale netusime, co teda ten muz robi alebo nerobi, ze autorku dostava do takychto stavov a uz bez ohladu na to mi toto nepride ako reakcia emocne stabilneho cloveka.
Prečítala som to asi do polovice, ale vôbec tomu nerozumiem, takže som ani nedočítala, ani neporadím.
Parova terapia moze byt uspesna len vtedy, ked si ani jeden z partnerov nemysli, ze ma uplnu pravdu. Ked je schopny pripustit kazdy z partnerov, ze aj on musi nieco v svojom spravani zmenit. Ked je tam ochota oboch na vztahu pracovat. Niekedy parova terapia moze viest aj k tomu, co sa stalo tebe, ze ludia, ked trosku sami dozreju, uvidia, ze su v nejakom vztahu omylom, ze ten vztah je nanapravitelny.
V terapii by si mala preskumavat aj seba, ako vela si ochotna do vztahu investovat, prijimat muzovu inakost, ucit sa narabat s tym, ze ste kazdy iny a mate ine potreby. Alebo ci je to len tvoja predstava, ze niekto musi byt nejaky a vtedy budes stastna, ked sa bude spravat presne podla tvojich predstav. Je to len otazka, bez hodnotenia, hodna preskumania tebou samou, ty vies odpoved. Ze ci vies, ze venujes energiu tomu, aby sa partner mal dobre - ale nie v tom, co ty si myslis, ze je pre neho dobre, ale co on skutocne potrebuje a naopak, ci on ta tak dokaze vnimat a davat ti co potrebujes ty - ci rozumie tomu, co potrebujes, ci to vies povedat, alebo len cakas, ze uhadne.
Obcas sme si s partnerom nie schopny dat co potrebujeme, ale aj tak ten vztah moze byt pekny, ked si na tie dlsie veci co potrebujeme hladame dalsich ludi. Mas nejake zaujmy, co partner nema - najdes si kamaratov, s ktorymi ich budes robit a zdielat radost z toho. Mas mlcanliveho introverta? Potrebujes kamosku, s ktorou sa "vyrozpravas"...
Len musis vidiet partnera aky je, neprifarbovat si ho.
Dozretim sa clovek sam lepsie chape, a naozaj moze prist k tomu, ze pochopi, co chce a potrebuje vo vztahoch, aci je to zabita cesta, alebo mozna, ak si bude vediet docerpavat vsetko co potrebuje aj inde, nielen od partnera.
To znamena dovera, hranice - hovorenie o nich, ale nie nutne ocakavanie, ze partner vie naplnit uplne vsetko, co potrebujeme. Nieco tivie dodat rodina, priatelia, praca... a to zvysne partner.
Trosku psycho.
Uvedom si, ze muzi su uplne ini ako my zeny. Mozno chces po nom nieco, co on jednak nechape a ani nie je schopny sa zmenit. Tolko placu, ved on musi byt z toho na prasky chudak.
@anonym_autor Pridavam sa k ostatnym, napis konkretne situacie, po ktorych si plakala cele dni. Presne, co povedal, urobil. Tiez mam pocit, ze ti muz svojim spravanim stupa na nejale strasne bolave miesto v tvojom vnutri, za ktoreho existenciou nie je on.
Vôbec nerozumiem...v príspevku nepíšeš nič, z čoho by sa dalo vydedukovať aký máte problém okrem toho, že Ty len plačeš a plačeš.
Ty si labilná. Pre svoje vlastne dobro vyhľadaj psychiatra. Revat hodiny až dni nie je nirmalne
Čo by mi muž musel spraviť aby som preplakala dni? Asi by ma musel emočne týrať, fyzicky mi ubližovať, finančne ma držať nakrátko. Inak si neviem predstaviť situáciu, pri ktorej by som sa opustila na niekoľko dní. A evidentne chcel aj on komunikovať ale ty si mu nedala ani šancu. Myslím, že toto nie je dobré ani pre deti, ktoré pravidelne pozerajú na zrútenú matku niekoľko dní. Ja by skôr vyhladala psychologa ,pripadne psychiatra. Ved aj teba unavuje byt nonstop zrútena.
Autorka, ty si dokopy vlastne nič nenapísala. Preto ti nevieme poradiť.
@unicornlady absolutne suhlasim som chcela 😅
Chudák chlap... veľa šťastia s hľadaním iného, ktorý bude mať toľko trpezlivosti a chuť a snahu s tebou komunikovať aj po takýchto scénach...
Veď vôbec nevieme, čo také ti chlap vôbec spravil. Vieme len to, že si labilná a máš úzkosti. A to že tvoj chlap vôbc s tebou išiel na párovú terapiu je dôkaz toho, že veci chce riešiť.
Ty by si ale mala vážne navštíviť psychiatra lekára nie nejakého psychológa. Lebo len psychiater ti vie nastaviť asi antidepresíva aby si nemala tie úzkosti. Neviem, či ich máš oprávnene, či ťa chlap nejako týra, ale myslím si z tvojho popisu, že nie. A nechápem ho, že ešte okolo teba lieta.
Píšeš veľmi chaoticky, prepac, ale tiež si myslim, že by si mala riešiť najprv seba. Podľa mňa ti treba antidepresiva alebo nejake podobne lieky, lebo tvoje reakcie nie sú normálne (dlhy plač, neschopnosť sa ukľudniť atd). Potom by sa ti podľa mňa vyjasnilo, vyčistila myseľ a nepozerala by si sa na veci takto prehnane. Ak budeš mať aj potom pocit, že s mužom nechceš byt, tak to bude reálnejšie. Teraz je to podľa mňa hlavne afekt.
Tak kedze si nenapisala nic konkretne tazko radit, ci reagoval lahostajne alebo normalne. Ale prides mi ako hysterka.
@anonym_autor nie si tak trochu hysterka? Po prečítaní sa skôr čudujem chlapovi, že s tebou ešte stále je. Iný by od nevyrovnanej ženy utekal. Neskúšala si terapiu len pre seba? Keď sa upokojíš môžeš začať pracovať na vzťahu ak ešte nejaký bude.
@anonym_autor chodili ste spolu rok, máte dve malé deti, ste spolu krátko. Ja by som sa chcela opýtať či ste sa vôbec dobre poznali a ľúbili kým ste mali deti, lebo ak do zoznamovacej fázy už prišlo prvé dieťa, možno ste až časom zistili, že si vlastne nesedíte. To len k úvodu. Z toho čo píšeš máš za mňa určité psychické problémy, píšeš že manžel na teba v určitej veci tlačil až si sa z toho zosypala a plakala dve hodiny. Tu je podľa mňa jasný obraz, že si buď silne submisívna alebo je on extrémny egoista. Ale keďže ti na terapii radili upravovať hormóny, zrejme vyhodnotili, že tvoje reakcie nie sú normálne. Píšeš, že manžel veľa krát neriešil, nevšímal si ťa, nevracal sa k problému. Mne to príde, že zrejme ty veľa riešiš a ak reaguješ hysterickým plačom, ktorý trvá dve hodiny, tak chápem, že chlap je radšej ticho a chce to prejsť bez ďalšej scény. Nerozumiem, ako v tomto psychickom vypätí a scénach môžeš v pohode vychovávať deti. Neviem si predstaviť v bežnom živote čo by mi musel manžel odporovať aby som revala dve hodiny a po ďalších dňoch si vydobíjala jeho pozornosť a pochopenie krikom a psychickým zrútením s plačom. Sama musíš vidieť, že to nie je vpohode. Možno si mala ísť k psychológovi sama. Ak je muž manipulátor a tyran, nezmeníš ho ani terapiou, ale bez konkrétnych situácií vyznievaš ako manipulátor a hysterka ty.
Vhupli ste do manzelstva aj ked ste nemali sancu sa poznat. Hned 2 deti. Ak by ste sa lepsie spoznali, je mozne, ze by ste boli uz davno rozideni. Miesto toho mate dve deti. Ste nekompatibilni a je neskoro to riesit.
Ahoj, myslim, ze si trochu psychicky labilna, ale to neznamena, ze musis zit vo vztahu, ktory ta este viac vycerpava. Ja som urobila za vztahom hrubu ciaru a viac neexistuje, aby som sa vratila, ak som zacala pocitovat, odpor k partnerovi. Dlho som sa snazila premahat, ale jeho spravanie bolo natolko toxicke, ze som odisla, hoci som mala uz 2 deti. Ale nemysli si, ze tym sa problemy stratia. Pridu ine, hlavne financne sama vsetko potiahnut a zmenezovat strostlivost o deti, domacnost, praca.... Drzim prsty!