Mám zostať vo vzťahu, kde sa denne hádame?

Pekný deň všetkým, chcela by som s vami zdieľať môj niečo z môjho života a vypočuť si triezve pohľady na to. V prvom rade som z dvoch súrodencov, avšak brat odišiel dávno do zahraničia a prerušili sme kontakty. Vieme o sebe, ale nejako sa naše väzby pretrhli. Možno aj tým, že je o 15 rokov starší a nikdy sme nemali k sebe veľmi blízko. Za to veľmi blízko som mala k mojim rodičom. Boli oveľa starší a v pomerne skorom veku prišli rôzne problémy. Mala som pár vážnych vzťahov - 2, 6, 4r ale skončili, z rôznych dôvodov. Nebývala som s rodičmi, za to som bola pri nich každý deň, resp, obdeň a na telefóne denno denne. Najprv odišiel tatino. A veľmi skoro na to moja mamina. Cítila som sa neskutočne sama, absolútne som bola na dne a psychicky som bola na tom veľmi zle. V tom čase som stretla starého známeho, ktorý mal o mňa vždy záujem. A dali sme sa teda nejako ani sama neviem ako dokopy. Psychicky mi pomohol to bez debaty. Ja som si však myslela, že to niekam posunieme obaja. Že časom budeme spolu bývať, viac tráviť čas, budeme si plánovať budúcnosť. To neprichádzalo. Chcel nechať všetko presne tak ako to je. Cítila som sa neskutočne sama. Postupne tá frustrácia zo samoty, úzkosti a depresia vyústili do toho, že som mu to začala vyčítať. On potom vyčítal mne, že ako má bývať so mnou, keď sa takto správam? Nastal kolobeh, pohádali sme sa, tri dni sme sa nevideli, udobrili sme sa, vydržalo to tri dni. Postupne sa tieto intervaly zmenšovali. Dnes sme sa už stihli doobedu pohádať. Ja logicky keďže je to tak ako je, netúžim po sexe s ním. Mám svoje potreby, ale uspokojím si ich sama. On samozrejme dnes silou mocou chcel prísť ku mne, vedela som za akým účelom... Inak sex spolu teda nemáme. Asi naposledy bol pokus pred mesiacom a pol, u neho, najprv som ja nemohla, normálne som bola úplne uzavretá a potom zase nemohol on. Sme spolu 3r. Chcem to ukončiť, on nie. Pýtala som sa prečo, keď mám takú hroznú povahu a hádame sa každý deň - kvôli mne - lebo žiadna iná žena taká nie je, ako ja... taká náladová. Že on ma miluje takú aká som. Tak keď ma miluješ, prečo spolu nie sme viac? Práve preto aká si ... Tak ja teda neviem. Viem, že keď od neho odídem nebudem mať vôbec nikoho na tomto svete. A bojím sa, že to nezvládnem. Zase na druhej strane, ani toto nezvládam. Zotrvali by ste v tomto vzťahu? Ale ako by ste postupovali vy? čo ak odídem a teda naozaj pre moju hroznú povahu už ostanem sama?
Ďakujem.