Manžel hnevá na moju potrebu rozprávať sa o smútku
Ahojte. Chcem sa trosku vyrozpravat a pocut nezainteresovany nazor.
Mame s manzelom jedno dieta. Velmi dlho sme sa snazili nakoniec absolvovali niekolko cyklov ivf.
Potom sme skusili este dva vklady ale jeden sa vobec nevydaril a z druheho bolo biochemicke tehotenstvo. Uz su to dva roky a blizia sa dusicky a tak a ja sa proste hocikedy zamyslim, ze kolko by uz malo keby to vyslo a ci som vtedy nespravila nieco zle, mozno som mala ist do nemocnice alebo proste lezat ale boli sme vtedy na dovolenke… neviem no vzdy mi to pride luto a teraz jednej babe vysiel vklad tak sa mi to zase cele tak vratilo a proste som to hovorila muzovi a on na mna zacal vrieskat, ze dokedy toto chcem riesit a naco sa o tom zase chcem bavit a co mi ma povedat, ze uz sa mam spamatat, ze on to uz nemieni pocuvat, ze uz sa k tomu vyjadril a proste same take necitlive kecy. Z nicoho nic.Proste len som chcela trochu pospominat lebo ma navzdy bude mrziet, ze mame len jedno dieta.
No a pokracuje to este aj dnes rano on je normalne nasrany, ze ako som si dovolila nieco mu hovorit, ze nie som normalna, ze stale cosi vytahujem. A uz ma uplne nasral tak sme sa dohadali ale mne nepride, ze ja som spravila nieco zle. Len som sa proste chcela porozpravat. Tak neviem som ja magor? Ved ja nemam nejake depresie normalne fungujem….
Asi mu už rupli nervy, počúvať to stále. Nereagoval pekne, ale asi je to pre neho už príliš. Ženy plačú a muži kričia. Inak píšeš, ako keby mal len on povinnosť byť empatický a ty čo? Dookola otvárať to isté boľavé, myslíš, že mu to neubližuje? Asi áno, keď tak vyletel.
Na tvojom mieste by som zvažovala odbornú pomoc. Muž je do toho emočne zapojený a takéto situácie nutne potrebujú ODSTUP. Ty od toho odstúpiť nevieš a čakáš, že on bude do toho stále padať s tebou. Preňho to však môže tiež byť istý druh traumy a rozprávanie sa o tom mu v tom moc nepomáha. Ty nepotrebuješ, aby ťa niekto poľutoval. Ty potrebuješ spracovať svoje pocity, pochopiť a konštruktívne pristúpiť k riešeniu, čoho výsledkom má byť to, že sa nebuděs cítiť tak zle. Na to ale potrebuješ psychológa, terapeuta, odborníka, ktorého sa váš problém nedotýka. Chceš od muža niečo, čo ti nevie dať. Áno, nemal ziapať, ale asi to nezvládol inak odkomunikovať. Kamoška musela v 21. týždni porodiť mŕtve dieťa! Ona je psychológ a ani ju nenapadlo, že si to vyrieši sama, hneď si hľadala terapeutku, ideálne osobu, ktorá ju vôbec nepozná. Nájdi si psychológa a spracuj to s ním. Daj mužovi pokoj.
Reagoval tak prvykrat? Dovtedy ta teda asi pocuval a lutoval. Pozri ja by som tiez nezniesla fnuknu. Nemam za sebou ziaden potrat ale 7 rokov neuspesneho snazenia a tiez ivf. Za tu dobu otehotneli vsetci blizkom aj sirokom okoli niekolkokrat. Ale nevraciam sa k tomu. Ani muz. Proste je to tak. Podla tvojich reci sa v tom donekonecna sturas. Nie len ze na vianoce a na dusicky si si spomenula. Kazdy ma svoj pohar trpezlivosti.
@yoxinka ale ja to mam spracovane.Poriesene. Ved o to ide. Nevyplakavam mu o tom kazdy den. Vsak preboha ja normalne zijem. Ved som v pohode.
Ale normalne zacinam premyslat nat tym ci on nema nejaky iny problem.
@really8 nesturam. Naozaj.
Autorka, ale muži takto nefungujú. Keď sa posťažuješ žene, vie, čo chceš: poľutovať, vyjadriť účasť a pochopenie. Keď sa však posťažuješ mužovi, chápe to tak, že od neho chceš vyriešiť tvoj problém. A keďže toto sa vyriešiť nedá, tak on cíti bezmocnosť a považuje od teba za nefér, že od neho chceš pomôcť s niečím, čo nie je v jeho silách. Lebo na rozdiel od teba, on nevie, že ty chceš len poľutovať, objať a pohladkať po hlave, že "No, no, neboj, zase bude dobre, som tu s tebou."
@really8 ked tak nad tym premyslam reaguje tak nato vzdy.od prvej chvile ako sa to stalo tak ako keby sa o tom nemalo vobec hovorit.
A je zle ked on o tom hovorit nechce? Musi? Lebo ty chces?
@h2 ano. Na toto ja stale zabudam. Presne taku reakciu by som chcela. Ze dobre moja chapem ta. Spolu to zvladneme pozri ako nam to fajne ide🙂)
@really8 nemusi. Nemusi so mnou vobec hovorit ale nemusi teda ani ziapat ked hovorim ja, ci?
A popravde neviem ako to mam teraz vyriesit lebo odisiel nasrany a ked sa vrati co? Nic mi nepovie a bude nasrany a co mam teda povedat, ze m to mrzi ze som to vytiahla ci ako teraz?
Stále sa tu len obhajujes, hovoríš to isté a na vine je, podľa teba, muž. Áno, vybuchnut možno nemal, ale chapem ho. Píšu tu, že muži su takí. Nielen muži, napr. aj ja mam taky povahu, nechcem sa vŕtať v tom, čo mi ubližuje, čo mi je neprijemné. Ak sa dá, riešim, ale neznášam sa v tom vŕtať a spomínať to a hovoriť o tom. Bolí to. Ak problem nevyriesis, môžeš ho odsunut. Je to aj jeden zo sposobov riešenia v psychiatrii (film Čistá dusa).A bolí to možno aj tvojho muža. Daj mu už pokoj.
Nie nemusi ziapat. Ale proste sme ludia. Robime chyby a niekedy reagujeme nespravne.
Čítaj čo sme ti tu písali. Nie každý rád rozoberá boľavé veci. Ja vôbec nie, ani pred mužom. Ide mi doslova na nervy sa v tom štúrať a nevravím o tom, prečo som smutná. A vieš čo je úplne najhoršie pre takých ako ja a zopár žien tu? Nejaké tie podporné skupiny. Zato ai myslím, že pre teba by to bolo vhodné. Zdieľať pocity a rozprávať sa o tom, tak naozaj skús nájsť nejakú podpornú skupinu a tam nájdeš to čo hľadáš. Tvoj muž nie je ten typ.
Stále nechápeš..
Nie nemusí zjapat.
Ale zjapal. Aby si pochopila že už ma toho dosť. Zvyčajne človek zjape keď je už z niečoho veľmi zúfalý a nahnevaný na to. Tak už mu daj s tým pokoj.
Pozri, keď sa nejakej kočke podarí vklad a ty si z toho hotová a máš potrebu to zase rozoberať, tak to v sebe NEMÁŠ poriešené. Mňa sa nijako nedotýkajú potraty iných žien, nejako to neprežívam ani sa k svojmu nevraciam. Na dušičky zapálim sviečku aj na mieste pre nenarodené deti a to je celé. Nejako sa z toho nerúcam a nemám ani potrebu premýšľať, čo by bolo ako by bolo, keby bolo a už vôbec nemám potrebu to s niekým riešiť. Je to pre mňa hotová a uzavretá vec. Máme v nebi anjelika, tam to pre mňa končí.
pozri, už vieš, že pred mužom túto tému otvárať nebudeš, vidíš, že to nezvláda. Keď budeť potrebovať, prídeš sa vyrozprávať na modrého koňa.
Môj muž tiež nezvláda riešiť poryvy mojej duše, úplne vidím, ako sa začne hniezdiť a nevie čo má robiť a ako reagovať. Tak ho netýram a moje traumy rozprávam sestre.
A to je môj muž empatický, citlivý, len nevie čo povedať a ako správne reagovať. To je všetko.
Úvod príspevku vyzeral tak, že žiadne deti nemáte. Neobzeraj sa už späť prosím ta a nerieš co by bolo keby. Samu seba tyraš. Muži smútia vo vnútri, nepotrebujú to slovami pripomínať a spiritizovať. Zapáľ sviečku a chod ďalej 🙏 pripadne skus psychológa, podľa mňa to nemáš v sebe spracované.
Autorka, čo máš robiť, keď sa muž vráti domov? Nič. Reaguj tak, ako keby sa nič nestalo. Nezačni to zase vyťahovať, ani sa ospravedlňovať, že si o tom išla hovoriť. Vôbec to už nespomínaj. Zabudni aj na to, že na teba kričal. Najlepšia možnosť je, správať sa normálne, ako vždy, keď príde z práce v akýkoľvek iný deň.
Uzavri to. Ja som potratila pred par mesiacmi. V 6tt. A bol smutný aj priateľ aj ja. Ale mame sa na čo sústrediť, mame syna ktorý potrebuje aby sme sa venovali jemu a nemysleli na iné. Ja som ale nepotratila len tak. Mala som silnú vyrozu v 4tt a následne som po týždni ochorela. Teraz som tehu opäť. V 8tt. Včera na Sone bolo vidieť aj srdiečko. A som aktuálne chorá. Opäť. Ale nemyslím na to co sa stalo posledné. Pretože by som bola kôpka nešťastia. A to si dovoliť nemôžem. Plakala som vtedy ja. Aj moja polovička ale pri mne bol silný. Odvtedy sme sa k tomu nevrátili, len dnes keď som šla k doktorke. Spomeniem si aj ja. Malo sa narodiť na vianoce. Ale neznamená to ze budem žiť minulosťou. Tes sa zo zdravej dcérky, z manžela a nerieš to stále. Ja by som na jeho mieste tiež vybuchla. Proste to uzavri, zapal sviečku ale nehovor už o tom
@aandrea9 ved hned v tretej vete je napisane ze mame jedno dieta🙂nemam pocit, ze zijem minulostou ale bola debata a proste sa to zvrtlo. Ale ok uz mu o tom hovorit nebudem.
@h2 dakujem.
Autorka, nie, nemas to spracovane. Vobec sa necudujem muzovi, ze zareagoval ako zareagoval...kszdy ma svoje limity...
Uprimne, mam za sebou MA po prvej dcere, a to koncom tretieho mesiaca tehotenstva a biochemicke pred poslednym synom.
Biochemicke tehotenstvo ani nie je tehotenstvo. Je to taky zaciatok niecoho a bud to vyjde alebo nie. Nevyslo. Prosto priroda vedela co robi. Nieco bolo zle a nenesieme ziadnu vinu za to co sme nedokazali ovplyvnit
Takze ano, staci. Netrap ani seba a ani jeho. Bud vdacna za dieta, kt.uz mas. Ine nemaju ani to jedno...
Otvorte si vecer vinko a vklude to uzavrite...
Asi som to prehliadla, prepáč.
Ty od neho potrebujes aby bol k Tebe empaticky - rozpraval sa s tebou, objal ta a polutoval. Naplnil tvoju potrebu. Ale zaroven mu to iste nedoprajes - ty jeho potrebu uzavriet to a nevracat sa k tomu nerespektujes. Spominas.
Tvrdis, ze tuto temu nevytahujes, ale on to moze vidiet inak. Staci, ze spomenies, ze Jana bola na vklad. Ty to nepovazujes za rovnaku temu, ale pre neho je to pripomienka vasej straty. A rypanie sa v starej rane. Ja som si nieco take zazila s mojim muzom. Chcela som uz deti a na rovinu som mu to povedala, ale on mal este cas. Ja som mu vedu "chcem dieta" povedala len raz, ale rozpravala som o detoch denne. O detoch mojej sestry, sesternice, kamosky. Vsetci okolo mna boli tehodni, rodili, kojili a ja som tym zila. A liezla mu paradne na nervy az na mna pri jednej takej pre mna nevinnej poznamke vybuchol. A az vtedy som pochopila.
Autorka nikde nepíše, ze v kuse to mužovi opakuje, ci niečo také. Len to, ze si teraz v dušičkovom čase na tu situáciu spomenula,co je pochopiteľné a normálne. To neznamená ze na muž na ňu začať vrieskat.
Ja zase chápem ze to (hlavne teraz) prežívaš viac. Ja som prvé tehotenstvo mala ukončené MA, a doteraz si hocikedy spomeniem, ake by to bolo, keby to vyšlo, ze by už malo dieťa takmer 5 rokov
Na Dušičky zvykneme pod veľkým krížom na cintoríne zapáliť kahancek za ľudí ktorým nemôžeme ísť na hrob a zároveň aj pre to nenarodené dieťa. Berieme to s mužom ako normálne súčasť našej minulosti, nerozoberame to už, ale proste to bolo a stalo sa to. Aj deťom, neskôr, keď budu väčšie a schopné to pochopiť, normálne povieme, ze mali mat ešte jedného staršieho súrodenca, no odišiel priskoro.
Nevidím dôvod uplne to "vymazať",ani o tom prehnane hovoriť. Proste to je niečo, co sa vás týkalo, je to síce minulosť, ale je to vaša súčasť.
Zeny ja vam nerozumiem. Tvarite sa, ako keby sa autorka v tom stale placala, ale z jej prispevkov mam pocit, ze proste je len obdobie Dusiciek, pripominame si tych, ktori tu s nami uz nie su... Proste JE OBDOBIE SPOMIENOK. a nostalgia moze chytit kazdeho z nas.
Ano su ludia, ktori riesa problemy tak, ze to zmetu do "suflika" a tvaria sa, ze problem neexistuje. Tak ako riesia aj emocie... a potom to na nich naraz spadne... a mozno ani nevedia ze je to vsetko to, co sa snazili zmiest do suflika...
Co je nenormalne na tom, ze autorka chcela mat vacsiu rodinu a nema, ze jej proste prislo smutno? Pokial ju ten smutok nechyta dennodenne? A podla mna reakcia manzela kludne moze byt taka, ze to ma nespracovane on. Ke by to mal spracovane, kludne mohol reagovat stylom, "stalo sa ale mame krasne zdrave dieta to je super". Ale moze to byt aj tak ako pise @titla ze on ma pocit, ze mu to pripominas...
@cookie29 Ale veď nič na tom nie je nenormálne, že chcela mať väčšiu rodinu a je smutná, že ju nemá. Je to normálne a cítila by sa tak každá žena. Nie toto je problém. Ale to, že jej manžel o tom nechce hovoriť a reaguje na to podráždene. Takže sme jej poradili najlepšie, ako sme vedeli, a síce nehovoriť o tom s ním, ale nájsť si na to inú osobu.
@autorka sorry, ale tvoj muz ma pravdu. Načo sa tým má zaoberať? Nemáš dosť iných problémov na riešenie, tak si ideš vyrábať ďalšie? Zameraj sa radšej na prítomnosť a nevrtaj sa zbytocne v minulosti. A ked mas problém, tak navštív psychológa.