Manžel hnevá na moju potrebu rozprávať sa o smútku

co by bolo keby bolo...... mnohym to lezie na nervy (aj mne), z prejavov autorky citim stale lutost a sklamanie, ze jej nebola splnena tuzba, a zabuda sa tesit z najvacsich darov, ktore jej boli dopriate, treba ist dopredu, nie macat sa v minulosti, treba sa tesit z kazdej malickosti, z kazdeho dna, pretoze mozu prist ine, ovela vacsie starosti a problemy

Najdi si psychologa.Nam sa stala ovela horsia vec a po roku od nej som sa stale k tomu vracala a vytahovala to a muz ma uz (slusne) stopol ze sa treba pohnut dalej a bodka. A teraz rozculuje aj mna,ked sa mi tam zacnu motat myslienky. Tak budete mat len jedno,nastav sa tak,inak sa to neda,su aj horsie veci,ver mi.

@martinmmartin hrozné bludy hovoríš prepáč, normálne ma to až donútilo napísať! Smútok nie je produktívna aktivita? Len keď si priznáme, že sme smutný, tak sa dokážeme pohnúť ďalej. Za to, že niečo bolo v minulosti neznamená to, že si na to nemôžeme spomenúť. Pospomínanie, posmútenie, porozprávanie o tom nám pomáha vyrovnať sa s traumou a ísť ďalej ako zdravý, vyrovnaný človek.. a na to neexistuje časový harmonogram, že po roku už nemôžeš, lebo to je minulosť a máš zabudnúť. Ak máš zdravú psychiku, tak práve toto robíš a nehromadí sa to v tebe.. tak ako spomínaš na dobré chvíle, máš plné právo si pospomínať aj na zlé, to neznamená, že sa v nich teraz budeš vyžívať, urobíš to a potom dokážeš fungovať ďalej. Normálnej by celej psychologickej obci vstávali vlasy dupkom, z toho čo si napísal. Popieranie emócii AKÝCHKOĽVEK je základ pre neskoršie problémy a preto je tu generácia ľudí, ktorí potrebujú osvetu o psychickom zdraví a psychologickú pomoc.

@andrea2323
Ale veď tu neradíme autorke, že nemá smútiť 🤷‍♀️. My jej radíme, aby to neriešila s manželom, ktorý sa o tom zjavne NECHCE rozprávať, NECHCE sa v tom vŕtať. Radíme jej, nech ide za psychológom, nech to rieši s ním, nech to spracuváva ako dlho ešte potrebuje, lebo zjavne to sama v sebe vyriešené nemá. Ja som tiež bola v situácii, kedy mi manžel povedal, že prepáč, ja ti neviem pomôcť, choď k odborníkovi. Ok, normálne mi to povedal, nekričal, ale ide o princíp.

@yoxinka to uznávam, aj si myslím z väčšej miery to isté s tou odchýlkou, že teda jeden rozhovor alebo pár viet by mohol zniesť, bez toho aby mal hysák, lebo to svedčí o jeho nevyrovnanosti nie jej 🙂 ale áno v princípe, manžel nie je psychológ s tým súhlasím.. len som reagovala na martina a tie tvrdenia o smútku a produktivite a minulosti atď.

@yoxinka Ona to nepísala autorke, ani nám. Adresovala to martinovi, čiže je to reakcia na jeho príspevok.

Mám za sebou 3 MA , napriek tomu chápem aj teba s chápem aj jeho.... Teba lebo aj ja mám občas myšlienky aké by to asi bolo keby sa nestalo čo sa stalo, koľko by malo rokov atď, a áno tiež vždy keď som v horách je tam taká grotts a zápalom tam sviečku, ale...."neobtazujem" tým chlapa, pretože aj tak by ma nepochopil....pretože chlap nie je žena, chlap nemá v sebe ten koktejl hormónov a zmeny tela ako žena, ani tá strata nie je pre muža taká ako pre ženu, lebo žena to na svojom tele citi, prechádza si kvôli tým hormónov nielen psychickou ale aj fyzickou bolesťou...
A chápem aj jeho že ho tvoje výlevy ale aj výčitky môžu časom obťažovať, pretože ani jeden z vás to čo sa stalo nedokázal a nedokáže ovplyvniť....a treba to čo sa stalo zobrať ako fakt....
A vezmi si to aj tak, máš aspoň jedno dieťa, predpokladám zdravé dieťa ... Koľko žien by si priali aspoň to jedno ale túžba byť matkou nebude nikdy naplnená...

Inak ja reagujem tiež podráždené keď na mňa niekto vyťahuje veci, ktoré sa stali ktoré ma síce mrzia, ale neviem ich nijako ovplyvniť niekto sa musí v danej veci stále vŕtať ,pripomínať a rozoberať ich... Pritom sa nedá s tým úplne nič robiť, len prijať to ako fakt, že sa to stalo a už sa neodstane

@andrea2323 krasne si to napisala. Asi to tak presne mam. Proste som cakala od mojho najblizsieho cloveka, ze zareaguje inak zvlast ked sme sa normalne rozpravali a zrazu mal taky strih. Dakujem Vam vsetkym urcite si nieco vezmem z tejto diskusie a este viac dakujem tym, ktory skusili pochopit moje pocity.

@martinmmartin dakujem za tvoju odpoved, aj ked bola venovana autorke, pomohla aj mne, aj ked riesim nieco ine, tiez sa to tyka minulosti.
Zamyslela som sa nad tym a myslim, ze sa budem drzat tvojej rady

Tak clovek ma len jednu trpezlivost. Ked sa nieco stane, je normalne, ze nastava smutne obdobie po domu tyzdnov ci mesiacov. Niekedy aj rokov, podla toho o aku vaznu tragediu ide. Po probleme ide zivot dalej. Kazdy to spracuje inak.
Tu vidim, ze ide o nevydarene IVF. Dieta uz mate. IVF nevyslo, ale uz ste rodicia.
Ak sa v tom tocis ako v hovne uz vyse dvoch rokov a nariekas zakazdym ked vidis tehotnu alebo kocik, ani sa necudujem ze muzovi rupli nervy. V tejto teme nevidim nic, len sebalutost, fnuk sem a fnuk tam.
Ak to nevydarene IVF po 2 rokoch nevies spracovat chod za psychologom, ale nerob z manzela smetnu bednu. Rob nieco sama preto, aby ti bolo lepsie. Partner ta po nejaku dobu podpori a podrzi, ale ak ty sama nerobis nic pre to, aby ti bolo lepsie, necuduj sa, ze mu rupli nervy. Mne staci len citat niektore tvoje komentare v tejto teme a mam pocit, ze si to nafukla do neproporcnej velkosti.
Su rodicia, ktorym deti zomieraju na rakovinu, alebo su vazne postihnute. Su matky, ktore svoje dieta pochovali kvoli nejakemu yebnutemu opitemu vodicovi. Su zeny, ktore nikdy matkami nebudu alebo take co porodili niekolko mrtvych deti. A to nehovorim o inych zivotnych tragediach, ktorymi si ludia prechadzaju.
Ja som tak doslova poslala do riti jedneho fnukaca v mojom zivote nie tak davno. Tiez sa vo svojom hovne tocil uz asi 8 rokov a nemienil s tym nic robit, len mi zavolal kedy chcel, vysypal na mna svoj odpad a moj zivot ho nezaujimal. Preco mam toto tolerovat?
IVF ti nevyslo, je to smutne, si sklamana chapem. Ale nestalo sa tak pred 2 mesiacmi ale 2 rokmi, navyse mate uz zdrave dieta doma. Tak sa prestan lutovat a konecne sa pozbieraj. Nie si prva ani posledna, co ma problemy, ale ani partner nie je vedro na odpadky. Trosku sa kontroluj.

@andrea2323
Asi áno, mohol by prežiť tri vety bez hysáku, ale nevidíš do tej situácie. Vidíš to len očami autorky. Keby ti o tom hovoril ten chlap, celé by si to možno uchopila úplne inak, lebo by tam bol aj ten jeho pohľad. K tvojej reakcii na @martinmmartin ešte pár slov. On k tomu napísal úplne racionálny postoj. Tak nejak by k tomu asi pristupoval aj môj muž. Je proste zbytočne sa furt motať vo veci, ktorú už nijako nevieš zmeniť ani ovplyvniť a to je ozaj neproduktívna aktivita. Netreba tu hneď vypisovať, že je niekto emočne otupený, keď takto reaguje. Môj muž je mega empatický, citlivý človek, ktorý vie prejaviť emócie, vie o svojich pocitoch hovoriť, ale v takejto situácii by po riešení šiel totálne racionálne. Zažila som to s ním, preto viem. Keď som potratila dieťa, aj sme plakali spolu, aj sme si to vyrozprávali aj všetko, on to mal uzavreté oveľa skôr ako ja, ale mne dal priestoru koľko som potrebovala. Každopádne, keď videl, že sa v tom zbytočne motám, odporučil mi odborníka. Veci si treba vedieť v sebe uzavrieť, lebo keď ťa stále máta minulosť je to odveci.

Autorka precitaj si prispevky od @yoxinka kde pise o tej kamoske, co sa chcela vraj zabit a neriesila svoje problemy. Presne takto sa citi tvoj muz, ja aj vsetci ini co pocuvame staznosti a problemy ludi, KTORI SO SVOJIM PROBLEMOM DLHODOBO NECHCU NIC ROBIT. Raz pohar trpezlivosti pretecie a potom sa cudujete, ked na vas zvysime hlas.

Dokedy to ma manzel pocuvat? On bol tiez nestastny, chce sa posunut ale nedovolis mu to, lebo dobiedzas ako taka otravna osa. Ked ti uz konecne a jednoznacne dal najavo krikom,ze mas byt o tejto teme ticho tak sa cudujesa zas a znova si urazena, lebo si dovolil kricat. Kolko zien ti tu napisalo, ze mu mas dat pokoj s toutou temou a respektovat, ze o tom nechce hovorit a co robis ty? Nic. Len zase fnukas a hladas vinnika. A obvinujes manzela lebo krical. No krical, lebo toho ma plne zuby 2 roky to pocuvat. Manzel nie je terapeut, on je do toho tiez citovo zaangazovany.

Najdi si terapeuta a jeho nechaj na pokoji. A neklam na tu, ze to mas spracovane lebo nemas. Ak nemas, nevadi. Zato nema nik pravo sa hnevat. To je v poriadku, psycholog ti pomoze.
Ale ze klames sama sebe a nicis aj manzela, tak toto je uz cez. Dobre radim, pozbieraj sa, lebo nabuduce ti manzel povie nieco este horsie a nebude sa ti to dobre pocuvat.
Manzela respektuj a vyhladaj odbornu pomoc, lebo si znicis manzelstvo aj synovi detstvo.

to, co vkladali, bolo embryo.

ja tvojmu muzovi rozumiem - su veci, ktore proste nemas sancu ovplyvnit.
a je na tebe, ci sa budes cely zivot zozierat a tyrat inych, alebo sa proste so situaciou zmieris.

@deborahzelenkava teda teba by som poznat nechcela... som sice racionalne zmyslajuci clovek, ktory si mysli, ze sa netreba rypat v minulosti, ale zaroven si myslim, ze nie je na svete nic horsie nez ked ti nejaky neempaticky debil tvrdi, ze sa nemozes citit zle, lebo su na tom ludia co su ovela horsie...

@cookie29 Prosim ta citaj poriadne. Ja som totiz nenapisala, ze sa nemoze citit zle. Napisala som to v oboch prispevkoch, ze ma pravo sa citit zle a nik nema pravo sa na nu hnevat zato. Napisala som ale, ze to ma riesit s profesionalom a nie terorizovat okolie a hucat do manzela ako osa. Kazdemu raz rupnu nervy. Ved uz sa aj stalo.
Napisala som v podstate to iste ako nyusika vyssie.
A ze ty ma nechces spoznat. To mi naco pises? To mna nezaujima vobec. Neempaticky debil je akurat ten, ktoreho vidis v zrkadle kazde rano.
Nabuduce treba citat poriadne. 👍

@yoxinka rozumiem, ako to myslíš, ja osobne to vnímam trocha inak, ale to je ok, nemusíme spolu súhlasiť, aj o tom je život, že máme rozdielne názory 🙂 nejdeme sa tu prebiehať v tragédiách, ja som mala vážny zdravotný problém, ktorý zasiahol celú moju rodinu aj manžela a presne tiež sme si to odsmútili. Spomínam to doteraz, je to veľká súčasť mojej osobnosti. Dovolím si sem tam aj poplakať kvôli tomu a on nemusí smútiť ani riešiť to, proste len sa raz za čas porozprávame, alebo len počúva a pohladí ma s tým, že viem, že to bolo hrozné, a aj pre neho. Raz alebo dvakrát povedal, že teraz na túto tému nemá silu, vtedy som s témou skončila 🙂 ale pre moje psychické zdravie sa s ním potrebujem sem tam o tom pobaviť, myslím tak rádovo párkrát za rok. Neviem si predstaviť, že by začal kričať a urážať sa, nebaviť sa.

Ja som na tvojej strane podla mna je hnusne ako zareagoval je predsa tvoj partner a je normalne, ze sa mu zveris, ked ta nieco trapi a on by ta mal vypocut a podporit. Samozrejme moze si povedat svoj nazor, ale aj keby mu na tom nezalezalo ako tebe a nechcel sa k tomu vracat nie je od neho fer, ze na teba za to krical. Skus sa s nim o tom porozpravt povedz mu ako si sa citila, ked na teba nakrical a spytaj sa ho ci by sa mu to pacilo, keby ty na neho kricis neopravnene. Drzim palce

@yoxinka asi by som to tak zosumarizovala, že áno nevŕtať sa v tom stále ale ja osobne by som nechcela byť s partnerom, kde máme informačné embargo, že niektoré témy už nevyťahovať vôbec. Zdravý vzťah a dve osobnostne vyrovnané osoby musia podľa mňa zvládnuť aj občasné ťažké spomienky 🙂 môj manžel má tiež tú istotu vo mne, že môže prísť aj tisíckrát s tým istým, vždy má u mňa bezpečné miesto.

@luteam Pozor , sem sa potom este prida taka zvlastna muzska matematika ze ked sa k tomu partnerka stale vracia tak sa vlastne NECHCE pohnut dalej a bude hrozit ze to bude na tanieri cely zivot, a preto ta nervozita.

@deborahzelenkava
prosim Ta, aky zmysel ma pisat jej, a citujem Tvoj prispevok "Su rodicia, ktorym deti zomieraju na rakovinu, alebo su vazne postihnute. Su matky, ktore svoje dieta pochovali kvoli nejakemu yebnutemu opitemu vodicovi. Su zeny, ktore nikdy matkami nebudu alebo take co porodili niekolko mrtvych deti. A to nehovorim o inych zivotnych tragediach, ktorymi si ludia prechadzaju."

@andrea2323 konecne normalna reakcia, presne tak to ma podla mna fungovat, obaja maju slobodu slova a zaroven respektuju vzajomne pocity.

mozno ma ukamenujete, ale ja to vnimam ako nesplnenu tuzbu, a to nie je ani tragedia ani katastrofa, kazdy ma ine poslanie

@luteam Podľa neho to oprávnené bolo. To kričanie. Ty ako vieš, kto z nich dvoch má pravdu.

Tak niekto o tom co sa stalo chce rozprávať a niekto zase vôbec, vyzerá to ze každý z vás je iný. Určite tak muž nemal zareagovať. Mal povedať ze on sa o tom nechce v ziadnom pripade baviť. Takto sa urazil on ze ty to vyťahujes a teraz by si sa mala uraziť ty, ze on zase vieska. No a urazení môžete byť obaja....

@martinmmartin ja vychadzam len z toho co pise autorka a ona tvrdi, ze to nevytahuje casto a nehysterci takze on nema dovod zhadzovat jej pocity tym, ze na nu krici

@koniarova samozrejme to neviem, ale vychadzam z tpho co pise autorka a ona tvrdi, ze to nevytahuje casto. Co je zle na tom, ze jej obcas pride z toho smutno? Ved ona za to nemoze a on ak to nechce riesit moze jej to normalne povedat, ze na to nema nervy a nech sa o tom rozprava s niekym inym, ale zas viem, ze nezijeme v dokonalom svete a obcas kasdy zle zareaguje to bol mozno aj tento pripad

@culienka a muž nemá právo reagovať tak, ako v tom momente uznal za vhodné ?
Ona môže depkovat, nariekať, neustále to riešiť...a on to musí tolerovať ?
Ja presne viem, ako sa iná cíti, w nikdy v s vote sklo M kvôli svojmu smútku "netýrala" druhých...ok, potrebovala som aj ja občas dať pocity von zo seba, mám super priateľku, vypočula ma - neriešila, nedávala rady....ale sama som si to v sebe musela spracovať.
Keď to ona sama nevie - pomôže je psychológ, možno až psychiater.

Venuje sa živej a zdravej dvere,nesmut za chymerou,neporovnavaj sa zo ženami,ktoré túžili mať dieťa a nepodarilo sa.Je to veľký rozdiel.Pozeraj dopredu a ži v pritomnom okamihu,nie v domnienkach ,ktoré máš v hlave.Urcite to dáš😉