Manžel ma nemiluje
Dobrý deň nikdy som nezakladala takúto diskusiu ale už som naozaj s zúfalá chcela by som vedieť názor nezainteresovaného človeka
Sme manželia 15 rokov máme dcéru šesťročnú ktorá je mentálne postihnutá 24 hodín 7 dní v týždni je opatera na mne.... Manžel sa finančne nestará nemôžem povedať ale čo sa týka dieťaťa veľmi ne na chvíľu sa pohrá radšej je celé dni preč pracuje ale aj keď nemusí radšej pracuje aby nebol doma.... Mali sme veľmi veľké problémy ako sa narodila dcéra stále sme sa hádali nespali sme spolu veľmi dlho každý žilv inej izbe.... V tom čase som ho skutočne neznášala bolo to pre mňa veľmi psychicky aj náročné čo sa mi stalo že mám také dieťa a že mi aj nepomáha že jej radšej preč všetko to na mňa doľahlo stále sme sa hádali no o čo ide pred viac ako rokom si s niekým písal keď som na to prišla ukončil to prisahám že si zmenil číslo že si vymení aj telefón a tak ďalej nič z toho sa síce nestalo ale že už si s ňou nepíše že mu môžem hocikedy pozrieť mobil podstata je tá že už rok sa snažím bojovať za záchranu manželstva uvedomila som si že ho ľúbim povedala som mu to že s ním chcem žiť pekne žiť v jednej izbe respektíve spať s ním v jednej izbe aj sa to zlepšilo už sa tak nehádame ale stále je tam chlad predvediem sme sa rozprávali A on mi povedal že nemôže za to ako sa chová lebo tie city sú voči mne také chladné a stále sa na to sťažujem on mi povedal že je to veľa rokov čo sme sa hádali a že už ma nemiluje som na ňom aj finančne závislá a vždy budem pretože ja nemôžem ísť do práce budem proste závislá od toho aby mi dával peniaze na stravu a tak ďalej pretože moje peniaze ktoré dostávam opatrovateľské to si zaplatím iba nájom nemám ku komu ísť a nemám ani vlastné bývanie dnes som mu povedala že odídem ku kamarátke na dva dni ako keby sa zľakol že odchádzam navždy tak mi len napísal čo si sa zbláznila čo ti preplo prečo by si išla nechoď nikam čo si o tom myslíte keby ma naozaj nemiloval tak si myslím že by povedal dobre choď odíď ale zastavil ma myslíte si že tam je ešte nejaký cit?
Ešte si sa stále nevyjadrila, či dcera môže ísť do stavionara alebo nie? Lebo dlho nanom finančne závislá byt nemôžeš.
@taskataska tak ale on tam stale je. On neodisiel. Podla mna stale zaujem byt s autorkou aj s dcerou. Ma zmysel ten vztah dat dohromady.
@annamalaga neviem ešte nikdy nebola bezo mňa
Pozri si našu skupinku detičky inak obdarene na fb aj ja mam 6r a vedľa veci nikdy nebude ideálnych ale treba si to nastaviť tak, aby ste vedeli existovať. Veľa rodín prežíva vedľa seba sú manželia a každý si žije svoj život a majú dôvody prečo to formálne neukoncit.
Ty potrebuješ sa s ním otvorené porozprávať alebo on sa potrebuje porozprávať s inými otcami onak obdarených deti a isto by ste našli cestu ako ísť. Je veľa rodičov co nedokážu žiť s ibak obdarený dieťaťom a sú matky a zopár otcov co žijú s deťmi bez otca/matky dieťaťa. Niekedy to jeden z rodičov nedokázal. Je na vás ako ti bude ďalej ale keď na ti budete samy tak si nepomôžete. Treba si nájsť spôsob ako fungovať a ja fungujem roky tak ze každý deň si stanovim v nasledujúci deň prkotinu, na ktorú sa môžeme tešiť a pripravujem si záložné plány na dní, lebo viem, čo musím zvládnuť. Plánujem aktuálne len nevyhnutné a vždy musím mať na zreteli že je to len fikcia. Pred narodením deti bol diár na celý rok plnený co bude kedy a kam a s kým..... To už nehrozí alr život ide ďalej!
Ty si potrebuješ vydýchnuť, prísť na iné myšlienky. A malej tiež prospeje stretnúť iné detičky, rozvíjať sa aj sociálne. MŠ (pri ZŠ) pre mentálne postihnutých sú hádam v každom väčšom meste. A predpokladám, že by nemal byť problém prijať dcérku.
Daj drobca do MŠ. Najprv na hodinu-dve, na dopoludnie, neskôr na celý deň. Keď si zvykne, po mesiaci-dvoch hľadať prácu na pol úväzku.
Navyše sa stretneš s rodičmi podobných detičiek, vymeníte si skúsenosti.
Mám tiež postihnuté dieťa, i keď inak. Je už na 2.st., ale ten večný kolobeh doma ostal. Do práce som nastúpila, keď dietko malo 5,5 r. Chodím sa tu zresetovat, oddýchnuť si. 🙂 Pritom mám mentálne vycerpavajucu prácu, aj časovo dosť náročnú, musím si ju nosiť aj domov a robiť po nociach, keď deti spia. Ale prídem na iné myšlienky, porozprávam sa s kolegami, riešime úplne iné témy. A doma na vzájomnom vzťahu všetkých sa to tiež odráža.
Možno vystúpenie z tvojej ulity, zmeny pomôžu aj vášmu vzťahu, minimálne v komunikácii.
A celý manželov postoj k dcerkinmu postihnutiu... väčšina chlapov nezvláda postihnuté dieťa a uteká. V školách pre postihnutých je omnoho vyššie percento rozvedenych rodičov ako v bežných. Ale tvoj manžel zatiaľ neodišiel, tak šanca na urovnanie je stále. Možno nové impulzy z tvojej strany pomôžu vášmu vzťahu.
Prepáč odpisujem až teraz. Tvoj manžela ťa miluje si myslím inak by už dávno odišiel. Jeho city sú chladne ako povedal. City sú to lepidlo ktoré deti vzťah počas života sa menia a kolíšu. Nikdy nie sú také ako v rozprávke alebo také ako na začiatku. Spomeň si keď chceš zbaliť na začiatku chlapa tak sa aj trosku snažíš. Obaja sa mierne pretvárajú a snažia sa urobiť tomu druhému niečo pekné a zaujímavé aby zapôsobili. V manželstve už potom sa na to zabúda. Ale uz nebalíš cudzieho človeka ale niekoho kto ťa miluje a vie že chce byt s tebou. Aby sa pocity vrátili treba sa ich na nejaký vás vzdať. To by si mal uvedomiť hlavne on. Možno sa začal ľutovať keď zistil že ma postihnuti dcéru a že on si to celé predstavoval inak. A vtedy to začalo. Prestal uvažovať o vás všetkých v pozitívnom svetle. A teraz by aj chcel a nejde to lebo stále očakáva tie pekne pocity. Na tom končí veľa vzťahov. Každý by chcel len brať a nič nedávať. Nemyslím že je to váš prípad ale v nejakom smere ste obaja prestali dávať do vzťahu ten druh lásky ktorý sa vam obom páči. Romantika kvietky úsmevy pohladenia pochvala obdiv láskavosť humor sex spoločne stolovanie rozhovory pri stole láskavé rano v posteli cez víkend po zobudení, pýtaj sa ho ako sa ma čo v práci, poohovarajte nejakých známych pousmejete sa spolu. Treba to začať robiť aj nasilu. Aj z jeho strany. Skús mu to povedať alebo to začať robiť sama tak aby pochopil že aj on to ma robiť. Lebo keď robí len jeden toto tak to nestačí. On keď bude robiť dobre veci tebe bude robiť dobre aj sebe. Tie pocity prijemne prídu neskôr nie hneď. To treba vydržať a veriť že laska nezomiera iba ju necítite. Pocity sa vrátia ak budete robiť veci ktoré lásku živia a podporujú.aj výlety spolu robte a starajte sa rovnako o dcérku alebo ešte lepšie spoločne. Kedy ste sa s ňou hrali obaja spoločne? Aj to pomáha. Nazbierať spoločne pekne zážitky z ktorých žije vzťah.
Finančne nemôžem ani ceknut