Manžel trávi viac času s rodinou ako so mnou, čo robiť?

Ahojte,
Chcem sa posťažovať a poradiť čo robiť, čo robím zle aj ja sama.
Na úvod - S mužom sme manželia niečo málo vyše roka deti nemáme, pred tým sme spolu chodili 2 roky, spolu sme nebývali tak som si veci ktoré ma teraz trápia nemala možnosť až tak dobre uvedomiť. Bývame v prerobenom rodičovskom dome spoločne s jeho rodičmi, kde každý má samostatný vchod a podlažie.
Problém je v tom, že ja s mužom netravim žiaden spoločný čas a ak áno, tak je to tým že vymyslím nejakú aktivitu a doslova ho odtrhnem od jeho rodičov a brata a ideme niekde prec. A aj to mu zvoní telefón, a volá otec alebo brat pre hocijakú blbosť. Všetok voľný čas trávi s nimi. Príde z roboty, najje sa, v rýchlosti vypije kávu a už uteká dole k rodičom. Ešte aj auto parkuje dole v garáži pred ich vchodom do domu, aby mohol vždy pri odchode z domu isť cez rodičov a vrátiť sa do domu zasa cez rodičov. On hore nemá ani papuče, ani topánky, všetko má dole u rodičov.
Keď ma voľný deň, alebo je víkend, stále je len dole, s bratom alebo otcom, so mnou nemá záujem tráviť čas. Raz za čas vybehne hore a hneď uteká zasa nazad k nim. Každý večer je s nimi, popíjajú víno vo vínnej pivnici, a rozprávajú o zbytočnostiach, stále o tom istom...nenapadne ho urobiť si spoločný večer so mnou, otvorit si to víno so mnou a venovat mi svoj čas. Posledné dva dni som sa snažila, volala ho že si spravíme spoločný večer, samozrejme skončilo sa to hádkami. V piatok jeho brat poľovník priniesol divinu, tak mu išiel hneď pomáhať aj s otcom, a vôbec ho netrápilo že sme sa dohodli že spolu strávime večer. Ešte doplním že celé doobedie strávil spoločne s nimi, prišiel akurát sa naobedovať a poobede zasa utekal s otcom do lesa...nás spoločný večer sa teda začal po 21.00. Aj to som na neho už musela kričať z balkóna kde je a kedy sa mu uraci prísť za za mnou. Hodinu vydržal so mnou a potom utekal zasa dole, že
si nepogratulovali k úlovku. A takto je to pri všetkom.
Ešte doplním že jeho brat byva o 3 domy ďalej, má ženu a 2 malé deti, ale tak ako aj môj muž, všetok čas trávi tu u rodičov. Jeho žene to tiež lezie na nervy a uteká od neho k jej rodičom aj s deťmi, prípadne prichádzajú jej rodičia za ňou. Inak je v tom dome taktiež stále sama.
No a ďalšia bodka je, že nech hocičo robíme, vždy sa to musí najskôr páčiť rodičom a bratovi, na mojom názore nezáleží, keď oni povedia že múr bude vysoký 1,2m tak muža nepresvedčim že má byť vyšší ani o cm, nezáleží na tom, že pred vchodom budeme mať sklon a nie rovinu, hlavne že jeho rodičia majú pekne rovno 🙂
Všetko toto som sa už miliónkrát snažila riešiť, hovorila som mu o tom už nespočetne veľa krát, vždy len hádka z toho vznikla. Začne má urážať že nech si nedovoľujem hovoriť o jeho rodine, že som sprostá, vygumovana chudera a podobne. Pár krát má už pre podobne hádky vyhadzoval z domu.
Dom je napísaný na neho a jeho rodičov - ja som sa snažila až sme na tej hornej polovici kde bývame napísaný spolu, ale márne. Nechce o tom ani počuť. Už keď sa riaiela hypotéka na dom na prerábku nechcel ani počuť o tom, žeby som mala byť na nej napísaná aj ja, aby som bola následne pripísaná aj k domu.
Naposledy som teda spomenula, nech si zaobstarame sami chatu. Najskôr nechcel a teraz, už chce, ale spoločne s jeho bratom, ja sa do toho nemám starať.
Viete ja vo vnútri cítim čo mám robiť, ale po roku manželstva je to ťažké, navyše brali sme sa kresťansky, obaja sme veriaci....našim doma som nič nehovorila o našich problémoch, nechcem aby sa nad tým trápili, oni majú za to, že manžel je dobrým mužom...a vrátiť sa nazad k nim tiež nechcem...
Poraďte prosím čo robiť, prípadne čo nerobiť, ja už som zúfalá...

si ževraj ešte s bratom nepog k ulovku.spoločný večer sa teda začal po 21.00£