Môj život so svokrom

Môj manžel nie je Slovák, a keďže jeho rodina žije ďaleko, naše návštevy samozrejme nie sú na otočku, ale vždy tak na 2-3 týždne. Teraz v lete sme boli takmer celý júl v USA.. no a teraz v septembri prišiel k nám zase svokor a už je tu 3 týždne. On je fakt super a nekonfliktný, ale ja to už proste nedávam psychicky. Nejde o neho, ide o mňa, o to, že sa psychicky neviem uvoľniť, pretože tu mám návštevu 24/7 a to najlepšie na tom celom - môj muž chodí na týždňovky, čiže som s ním sama 24/7. V kuse musím myslieť na to, čo urobiť, čo povedať ako zareagovať, čo uvariť. Som divná? Samozrejme keď sa opýtam, čo by chcel jesť, povie že nie je hladný, že ob je v pohode, lebo proste ma nechce zaťažovať a ja vtedy mám chuť explodovať. Hovorím si, že veď sú ľudia, čo žijú so svokrovcami.. a sú kadejaké povahy, robia si aj naprieky.. on sa snaží, aj som rada, že nie som sama s deťmi, on sa tvári teda zr mi pomáha, ak keď ide len O hru s deťmi, všetka robota je aj tak na mne. A najhoršie na tom všetko. Je, že môj muž to berie ako samozrejmosť.. aspoň keby nejaké uznanie z jeho strany, lebo fakt je to náročné, ale on že veď on mi pomáha s deťmi.. och neviem, som ja tá zlá?. Minule sme sa už aj pohádali pred nim s mužom (nie kvôli nemu), odvtedy sa to ešte zhoršilo moje pocity. Ťažko mi je.. nehovoriac o tom, že každú našu dovolenku musíme tráviť s jeho rodinou.. lebo veď kedy ich má vidieť? Takže my ako rodina už ani nikam nechodíme..