Môže mať vzťah perspektívu, keď sú rodičia na prvom mieste?
Čo si myslíte o takomto vzťahu?
Máme obaja už okolo 50ty. Ja som mala iba maminu, zomrela mi, zdedila som byt, bývam v ňom. Bolo to pre mňa také skôr prechodné riešenie, chcela som niečo iné, ale zobrala som to, čo som mala. Mám priateľa, už 4 roky, nebývame spolu, býva so svojou 81 ročnou mamou. Nie je na tom zdravotne najlepšie, ale nezomiera. Každopádne jej treba asistovať, hlava jej už dobre neslúži, pomáha jej so všetkým, lebo stráca silu.
Už pred tromi rokmi som sa ho pýtala, čo s nami, či my dvaja máme budúcnosť a budeme spolu raz žiť. Povedal, že áno, určite s tým ráta, keď tu jeho mama nebude.
Ale ubiehajú roky, a mama je stále tu a vidina, že ja raz budem mať fungujúci vzťah sa mi rozpadá. Dnes sme boli spolu na obede. Položila som mu otázku, že viem, že sa nad tým nechce zamýšľať, ale či sa už so súrodencami rozprávali, ako to bude s ich bytom. Jeden súrodenec totiž niečo dostal, jeden zdedí chalupu s pozemkom a teda či on bude mať svoju 1/3 alebo možno väčšiu časť, či už sa o tom bavili. Povedal mi, že nie, nebavili a ani sa o tom nebudú baviť, kým mama žije. Povedala som, že chápem, ale sú to praktické veci, patria k životu a ani jeho mama nie je nesmrteľná, čiže by sa nad tým aspoň mohol zamyslieť. Na čo mi povedal, že on sa nad smrťou nebude zamýšľať. Povedala som mu, že raz, jedného dňa o niekoľko rokov, keď to bude téma, by som mohla predať ja svoj byt a s jeho podielom by sme si mohli kúpiť niečo spoločné, presne také, aké budeme chcieť obaja. Na čo mi povedal, že on to riešiť nebude teraz.
Povedala som mu, že ja jednoznačne potrebujem vedieť, že raz v budúcnosti sa so mnou ráta. že som čakateľ už niekoľko rokov, mladšia nebudem a potrebujem sa zariadiť. Tak sme sa pohádali a išli si každý svojou cestou.
Ja mám jeho mamu rada. Tiež chcem, aby tu ešte požila a nechcem, aby sa jej niečo stalo.
Na strane druhej potrebujem vidieť svetlo na konci tunela a vidieť, že to má nejaký zmysel.
Samozrejme, vo finále tu nemusí byť napokon ani jeden z nás.
Čo si o tom myslíte?
Ja som v minulosti už pochovala aj svojho prvého manžela, aj maminu, čiže viem čo je strata a nie, nie som bezcitná. Len aj ja by som chcela byť šťastná.
Ako ďalej podľa vás?
@anonym_811bcd jeho mama nechce s nikým iným bývať. A on od nej neodíde. U mňa má dvere otvorené, ak by chcel, môže prísť, ale on u mňa bývať nechce, a so mnou bývať nechce.
@anonym_autor tak to je este zlozitejsie. Uz chapem tvoj postoj.skus zit tak , aby ty si bola spokojna.necakaj od nikoho nic,nestracaj cas a roky cakanim.ak mate byt spolu a su tam silne city, tak to ze ty pojdes za lepsim zivotom nic nemeni.
Takéhoto chlapa nájdeš aj inde.
Ved to nieje žiadne terno-stary mladenec, mamanek, vyuziva ta AJ finančne/to si mala hneď napísať, fyzicky, psychicky atd.
Nepusti ta len tak ľahko, kde by taku druhu hlúpu/prepac/ našiel.On si žije svoj zivot s maminkou, egoisticky, nehľadí na tvoje potreby, tebe utekajú roky, vyuziva, dokonca aj keď potrebuje odvoz/ asi nemá vodicak/ lieky, nákup atd
A on čo ti v tom vztahu dava?!Odpovedz si sama, či ten vztah je vyrovnaný, rovnocenny …či ta ozaj miluje…toto rieš a nie či o x-rokov budete spolu bývať, teraz môže povedat áno, o pár rokov nie….nespoliehaj sa na neho, pozeraj na seba aby tebe dobre bolo tak ako on pozera len na seba a na maminku …
Dam krk na to, ze toto tu uz bolo. Vzdy to konci tak, ze "je koniec, kaslem nanho" a o par tyzdnov "mam ho opustit?"
@anonym_6eca6d ešte raz, ja sa nemiešam do ich rodinných záležitostí, pýtala som sa iba, či sa o tom už v minulosti rozprávali, či mu ostane jeho zákonný nárok alebo niečo viac. Pýtala som sa na jeho plány, či tam chce ostať bývať, alebo ísť inde, alebo ísť niekde so mnou... lebo ja tiež neplánujem v tomto byte byť dlho, možno by som ešte potiahla rok, dva a potom určite chcem niečo iné. Chcela som len vedieť, či tam niekde so mnou uvažuje na pozadí alebo nie. V zásade sa urazil a od včera spolu nekomunikujeme. Asi si myslí, že som nahnevaná ja. A myslí si dobre. Jednoducho už viem, že so mnou do budnúcnosti neráta - teraz. Ja viem veľmi dobre, že ma bude potrebovať keď sa to stane - aj fyzicky, aj psychicky, aj finančne. Ale v tom čase tu už ja nebudem.
@anonym_autor nuz moze sa mu stat, ze po smrti matky dostane zakonny podiel 1/3 z ceny bytu matky a hotovo. Pokial nema dalsie financne prostriedky, tak bude mat problem s byvanim. Surodenci budu chciet vyplatit z bytu svoju cast, alebo predat byt. Ale stale je to jeho vec (a jeho hlupost).
@anonym_817b1e To vie len on, ci je to naozaj len pocit povinnosti, alebo si tak proste a jednoducho zvykol zit a nechce sa mu to menit.
@anonym_4c62c0 Aj ja si myslím, že on si na taký život zvykol a nechce to meniť, lebo je to aj riziko ísť do takého vzťahu, kde ich s priateľkou nespája veľa vecí a v jeho veku už pozná ženy.
@anonym_autor och, tahas za kratsi koniec. Chlapi dopredu nerozmyslaju, chlapi ziju tu a teraz. Moc tlacis na pilu, ale na vyber nemas, lebo pokial mama zije, on sa z miesta nepohne a neskor tazko povedat ci to co zdedi,bude na kupu nehnutelnosti a ci vobec vas vztah bude na tom tak,ze budete chciet zit spolu.
Pokial zije jeho mama , nechces s nim byvat. Ked tu mama nebude, chces vediet ci s nim mozes pocitat. Je to take egoisticke, pytat sa ho na to. On ti nechce nic slubovat, ved sam nevie co bude za par rokov.Na tvojom mieste by som nemala ocakavania,nebudes sklamana. Zi a ries si veci tak ako by tu jeho mama mala byt na veky.
@anonym_811bcd jeho mama nechce s nikým iným bývať. A on od nej neodíde. U mňa má dvere otvorené, ak by chcel, môže prísť, ale on u mňa bývať nechce, a so mnou bývať nechce.