Negatívne skúsenosti s mamou: váš názor na ich vplyv?
Dobré ráno, chcela by som sa len vyrozprávať a prečítať si vaše názory ohľadom mojej situácie. Vopred upozorňujem, že nie som žiaden troll, nič si nevymýšľam a všetko čo napíšem sa skutočne stalo.
Ide o správanie mojej mamy ku mne. Nikdy som nepociťovala, že by ma mala rada. Ona stále túžila po synovi. Som jedináčik.
Mám nieco málo po 30tke a len nedávno som sa dozvedela, že uz ako 9-10 mesačnej mi dávala jesť všetko, čo jej prišlo pod ruku. Čokolády, keksy, cukríky... Vsaka jej nesprávnym stravovacím návykom mám celý život problém so zubami a s nadváhou. Pamätám si, że keď som mala tri roky, jedna suseda mi povedala, že som fajna guľka, pekná tucnucka a mame to asi zalichotilo.
Nastúpila som do prvého ročníka. Do spádovej školy. Tam sa mi páčilo, našla som si tam kamarátov, proste dobre som sa cítila na tej škole. Po pol roku ma preložila do inej školy (na tej škola učila otcova sesternica tak preto ma tam dala). Tam začalo pre mňa peklo. Nezvykla som si tam, decká boli ku mne hnusne, šikanovali ma hneď od začiatku, chcela som ísť preč odtiaľ. V druhom ročníku som bola u zubára. Zubár bol strašne hnusný, vrieskal po mne, nechcela som otvoriť ústa. Mama išla za mojou triednou, poprosila ju, aby deťom v triede povedala, že som nechcela otvoriť u zubára ústa, aby som sa hanbila. Tak sa aj stalo, celá trieda vybuchla smiechom. Nechcela som do tej školy chodiť, bolo mi tam hnusne, ale mama trvala na Tom, že nebudem vymýšľať, ona sa hanbiť nebude, že pôjdem už do tretej školy. Podľa jej slov mi tam bolo dobré, v prvej škole nás bolo 33 žiakov a v tej druhej 16. Keď nebudem chodiť do školy tak pôjdem do polepšovne. Len vyhrážať sa vedela. Že ja som každý deň chodila do školy a zo školy s plačom to jej bolo jedno.
Z vlastnej skusennosti, urob hrubu ciaru, uzavri kapitolu a zi si dalej podla seba, nikto ti nrkaze sa s nou kontaktovat stretavat. My sme mali tiez tazke detstvo, este som sa musela starat o mladsich surodencov (ver ze najstarisi si zlizne najviac) a casom sme 2 z 3 pochopili ze neustalym obvinovani rodicov sa nikam dalej nepohnes, ja a stredny brat sme si zariadily zivoty podla seba, tazke situacie ta v zivote posilnia najviac(otcove jlasky bereme s rezervou, myslime si svoje, obcas ho upraceme) ale trn majmladsi ktory sa mal relativne najlepsie to skratka nedokze prejst, vkuse sa lutuje obvinjje rodicov zo vsetkoho, chlasta fetuje, ak robi tak len preto aby sa staral o svoje zabavky, nestara sa o vlastne diete a sa. Tym som chcela povedat ze najlepsie co pre seba mozes urobot je urobit hrubu ciaru, ries seba, aby ty si bola spokojna, a neries co bolo ale co bude. Utapanim sa v minulosti a obvinovanim mamy nic nevyriesis
@lilyianka mama si myslela cele tehotenstvo že bude mať chlapca, tak si myslím, že preto sa tak správala. Bola sklamaná z pohlavia. Radšej ma svojho synovca ako mňa. Takže ja som bola plánovaná, len som sa narodila s nesprávnym pohlavným...
To s tou učiteľkou a zubarom sa bohužiaľ naozaj stalo. Išla som od zubára do školy, asi tak na 2. alebo 3. hodinu. Mama mala na mňa nervy, lebo som u neho nechcela otvoriť ústa. Ale ten doktor bol neprofesionálny, vrieskal po mne , bála som sa ho. Mama si zavolala triednu a jej povedala aby toto povedala deťom. Učiteľka prišla do triedy a len čo za sebou zavrela dvere povedala: no, deti, Zuza nechcela u zubára otvoriť ústa. Všetky deti sa mi potom začali smiať.
A suseda... Ma pred 60tkou, samozrejme sama nosí okuliare, zuby jej chýbajú a mňa si dovolí urážať, no ale, oni sú taká rodina divná
BOŽE TO SA NEDÁ ČÍTAŤ ako prskáš na všetkých a všetko…S❄️R UŽ NATO ČO BOLO a začni od seba…Len ty možeš zmeniť smer…Nie mama,nie učiteľka..
Velka vacsina si so sebou odnesie nejaku tu traumu z detstva.
Treba to spracovat, obmadzit kontakt a ist vlastnou cestou.
Načo ďalšia téma o tom istom stále dokola. Ľudia sa ti tu už veľakrát snažili pomôcť, ale to je ako hrach o stenu hádzať.
Už ľutujem že som sa tu niečo opýtala. Z vašich odpovedí usudzujem, že najväčší debil, ktorý za celé moje problémy môže som ja sama, spolužiaci sú vlastne neviniatka, a moja mama takisto. Ja podľa vás patrím na psychiatriu
tu nic ine ako terapie u psychoterapeuta, ktory sa zaobera traumami z detstva, zial nepomoze
@grof_monte_christo neviem o čom hovoríš
Ahoj. Tu co ti zeny radia, aby si odpustila, popracovala na sebe, myslia v dobrom. Bolo ti ublizene, Ano, nikto to nepopiera, ale zial to uz nezmenis. Tak je ako je. Ale to co mozes zmenit, je ako sa k tebe teraz budu spravat, ako sa bude spravat k tebe tvoje dieta. To ze krmis jed v sebe ti iba brani zit spokojne a stastne. Preto mas aj nadvahu. Nie je lahko odpustit, preto sa netreba hanbit vyhladat pomoc, Kto ta usmerni a pomoze pochopit. Mas zivot pred sebou, mas sancu byt stastna a milovana. Drzim palce
je naozaj strasne, co sa ti v detstve dialo, ale naozaj chces dokonca zivota obvinovat mamu a spoluziakov okolo seba? Kazdy si je strojcom svojho stastia, viaceri ti tu odporucame terapiu, to nie je to iste ako psychiatria
Precitala som si takmer vsetky komentare. Suhlasim s komentujucimi. V zaujme zlepsenia pohladu na svoj zivot a žiť život samý by si mala navstivit psychologicku. Tiez som bola v skole šikanovana kboli výške, takmer ryšavym vlasom a hlavne kvoli mojim velkym ušiam. Šikana je vsade , bola a vzdy bude a urcite s nou treba bojovat, ale treba ju vediet aj stravit a vnutorne si ju nepripustat.
Moji rodicia ma nikdy v nicom nepodporovali, ako jedináčik som mala ovela menej akomoji rovesnici. Mna v nicom nepodporovali. Bola som dobra v speve a volejbale, ale nemala som moznost sa posunut dalej. Nebolo ani penazi ani ochoty. Beriem to tak ze doba bola taka...
Tym celym chcem povedat ze hned ako si mimo rodicov, svet je pre teba otvoreny a ty rozhodnes ako ho budes žiť. Ano, tiez mam problem s vahou a mala som ho aj ako dieta, ale cca 10 rokov pred narodenim mojich deti som mala o 20kg menej, cize aj terajsiu vahovu situaciu si musim riešiť sama. Psycholog nie je hanba, verim ze by ti pomohol sa vysporiadat s traumami a byt štastna
Autorka pisem ti ako psychologička. To čo prežívaš je trauma z detstva, nevysporiadané vzťahy s mamou. Potrebné je aby ste sa s mamou porozprávali ale pod dohľadom psychologa, osobného poradcu, aby aj mama pochopila kde spravila chybu…to ako si sa ty zachovala, že si zakázala tomu dievčaťu kamarátiť sa s tvojou dcérou je kopírovaný vzorec správania, tvojej mamy. Robis to čo ona.
Ak ti môžem poradit vyhľadaj psychoterapeuta, s ktorým všetko preberies.
Nie, vsetci nie su neviniatka.. ale skus trochu sebakriticky popremyslat aj nad sebou. Z tvojho stylu pisania a z toho, ako sa vyjadrujes o ostatnych, ako sa macas v bahne starom 30 rokov, mi neprides ok. Nemyslim to v zlom. Je mozne, ze odmalicka si bola kvoli tomuto pre ostatnych "divna", preto si bola slabym clankom, na ktorom sa vybijali, preto sa aj mama snazila zmenit prostredie, ktore ta formovalo... To ich ale neospravedlnuje. Dusa moze byt tiez chora, rovnako ako telo. A kym sa neulavi tvojej dusi, nebudes mat pokojny zivot. Skus vyhladat odbornika, porozpravaj sa, pomoze ti spracovat vsetky traumy, nasmerovat niekam a bude sa zit lahsie nielen tebe samotnej, ale aj tvojmu dietatu.
@taynee v pravidlach MK je, ze si tu vsetci tykame.
Dusis v sebe stare krivdy a zatemnuju ti mozog pri rieseni aktualnych problemov. Uz davno si mala vyhladat psychologa.
Prepáč, ale navštív psychológa. To, čo opisuješ, je detstvo skoro každého druhého dieťaťa. Každého z nás niekto niekedy urazil. Ja som tiez jedináčik a tiež sa mama ku mne nesprávala vždy pekne, ale je to moja mama, z jej pohľadu chcela pre mňa len to najlepšie. A tiež mám celý život nadváhu, ale určite moja lenivosť so sebou niečo robiť, nie je chyba mojej mami. Bože dievča, spamätaj sa.
Ja sa spytam inak a co ti brani odstrihnut sa od nej? Pisala si, ze si uz osamostatnena, ak ta nezivi, nebyvas u nej a nepotrebujes ju, odstrihni ju od seba a zabudni na nu. Zi si svoj zivot. Tieto utrapy skus poriesit u psychologa, aby si si ich nepreniesla do vztahu so svojim dietatom, ja sama som zistila, ze niekedy automaticky pouzivam frazy rodicov, co som neznasala, ale je to zakorenene v nas.
Predpokladam, ze mas svoju rodinu, staraj sa o nu a mamu vytlac zo svojho zivota. Ulavi sa ti
Áno v dospelosti si môžeš za svoje problémy sama. Čo ti pomôže, že sa budeš ľutovať? Zmeníš tým svojich ex spolužiakov, činy svojej mamy z detstva? Nie,tak sa preber a nehrab sa už v tom
A čo sa ľutuješ? ... prskáš, pľuješ na všetkých naokolo, všetci sú zlí, len Ty si lietadlo ... od seba začni ... Ty sama si svoj najväčší problém.
Je mi veľmi ľúto, že si mala také ťažké detstvo. To že ti rádia ísť k psychológovi nie je útok na teba, alebo obvinenie, že ty si urobila niečo zle, všetky chápeme že si obeť, svojho detstva. No to že by tvoja matka, spolužiaci, učitelia začali teraz navštevovať psychológa tebe nepomôže. Škody boli napáchané, a preto sa musíš sústrediť na seba. Musíš odstrániť hnev ktorý v sebe máš, nepochybujem, že je oprávnený, no znovu ubližuješ sebe. Preto ak chceš zmeniť svet, začni od seba. Ostatných nezmeniš. Máš dieťa a je voči nemu fér aby si sa z toho dostala. Nestavaj svoj život na minulosti, musíš žiť teraz, uvedomiť si že si silná osobnosť, ktorá by toto nikdy nedovolila urobiť svojmu dieťaťu. Tvoja matka bola slabá, dovolila aby ti bolo ublížené, no čas už nevrátiš, a iných nezmeníš. Prajem ti veľa sily, a nech nájdeš pokoj pre seba a svoje dieťa.
Prepáč @taynee , ale mňa trochu šokovala tvoja odpoveď. Nepríde mi to úplne ok.
Ja som mala tiež studený odchov, bitky a tresty, šikana v škole, ... myslím, že to zažilo veľa ľudí z našej generácie. Nie som na svojich rodičov naštvaná tak, ako autorka, ale zároveň ani nemôžem povedať, že by sme mali nejaký úžasný vzťah. V detstve som ich doslova nenávidela. Veď koľkokrát som zažila krivdu, bitky bez dôvodu, niekedy som sa naozaj bála ísť domov. Áno, mala som strechu nad hlavou, jedlo, teplo,.. ale mala som domov, ktorý mi poskytol bezpečie a pocit istoty? Mne sa nezdá, že dieťa je vojak a potrebuje takéto zoceľovanie.
Nikdy som im nič nevyčítala, ale ani som s nimi nikdy nemala dôverný vzťah. O veľa vecí z môjho života prišli. Takéto správanie proste ten vzťah proste naštrbí. Aj keď som mala pekné detstvo, to neznamená, že bez tých bitiek, trestov a strachu by nebolo krajšie.
A že nás týmto dobre vychovali a vštepili účtu k starším? Pravda, len to urobili trošku nešťastným spôsobom, keďže máme kvôli tomu viacerí problém povedať nie a asertivita nie je naša najsilnejšia stránka.
Ja sa v spomienkach neutápam, ale ani si ich neidealizujem. Autorka však má vážny problém svoje detstvo spracovať. Tam už pomôže naozaj iba psychológ, nie to, že ty si bola pomaly týraná a si s tým v pohode, lebo máš aj napriek tomu milujúcich rodičov. Veď majme trochu ľudskosti v sebe. Nemusíme predsa nikoho zhadzovať za to, že ho takéto niečo nezocelilo a nezobral si z toho iba to najlepšie. Veď si to skúste predstaviť na vlastných deťoch. Tie malé nevinné duše, že by od vás zažívali niečo podobné.
Co bolo cielom tvojho prispevku? Vyzalovat sa,ci polutovat ta? Iste si to mala tazke v detstve, to ti uznavame a kto nechodil v tvojich topankach,si to vie len tazko predstavit. Otazka je,co s tym chces do buducna urobit,lebo tym evidentne trpis. Psycholig je pomoc,nie hanba,to vieme kazda,kto sme k nemu chodili. Otazka vsak je,co chces ty,...
No teda si divná. Čo si teraz predstavuješ? Tak choď a všetkým, čo ti ublížili daj po papuli. Aj matke za stravovanie. Všetky neprávosti si si uvedomovala. V tú sekundu keď si si to priznala a samej ti to vsetko vadí, si mala robiť niečo so svojím jedálničkom. Ja používam také “že každa senzácia trvá tri dni”. Na kieho oného sa v tom furt rýpeš. Nahoď úsmev a ži podľa svojich predstáv. HLAVNE sa riaď terajším ROZUMOM.
"...vraj sa mám liečiť na psychiatrii..."
Toto je dobra rada👍skus nad tym porozmyslat. Lebo este len 2.strana a uz si sa povadila asi s kazdym kto prispel do diskusie.
Nie si debil a nepatrís na psychiatriu, patríš do rúk psychológa, terapeuta. Potrebuješ sa rozpravat z odborníkom. ROZPRÁVAŤ
Matka bola zlá, spolužiaci boli hrozni, suseda je strašná. Ty potrebuješ riešiť seba a svoje postoje, aby si bola dobrým vzorom pre dcéru. Neries okolie, rieš seba. Píšeme ti to v dobrom, nechceme na teba útočiť.
@stastnamanzelka dobre píšeš, pomôže jej iba psychológ. To som napísala aj ja. Len nesúhlasím s tým, že to, čo zažila bolo vlastne normálne milujúce prostredie.
a co teraz chces? riesis minulost, 5a sa neda znenit, zmenit mozes len pristup samej seba k danym udalostiam. nie si jedina co ma zle zazitky z detstva. bud rada ze mas mamu, nech je akakolvek. v dobe kedy zila nebol internet, neboli sme premudrele z neho ale riadili sme sa napr. pri vychove sedialckym rozumom a radami rodicov.... dnes je ina doba. uprac si svoje vnutro a mysli na dnesok a zajtrajsok ktory mozes ty zmenit, nie na minulost kyora z teba robi zatrpknutu
@autorka Všetko, čo si písala, ako cez kopirak sedí na osobu, ktorá tu už viackrát písala. Všetky sme jej nakoniec poradili odbornú pomoc. Lenže tú ona radikálne odmietla, lebo jej to všetci v jej okolí radia, ale vraj len preto, aby jej ublížili. A preto ona k žiadnemu odborníkovi nepojde.
Ak to teda nie si ty, čo si o odbornej pomoci myslíš ty? Pôjdeš tam? Ak napíšeš, že nie, tak už ani sekundu nebudem pochybovať o tom, že si to opäť ty.
Ja ti neviem. Mám kamarátku, na ktorú sa mama tiež vy💩,keď bola dieťa. Ale v živote sa s tým takto nezožierala. Držala si od nej v dospelosti odstup,ale keď potrebovala pomôcť, tak jej vždy pomohla aj napriek tomu,že v detstve nič z nej nemala. A to,že dodnes máš problém so zubami a nadváhou.... si dospelá a mohla si sa rozhodnúť s tým niečo robiť,nie plakať, že za to môže mama. Ako píšu, vyhľadaj odbornú pomoc