Nevšímavosť ľudí na pozdrav
Som asi mimo v tomto smere.No všímam si,že pozdravím vratnicku,predavačku odchádzam,pozdravím a pod.Sledujem,že normálne každému odzfravia a mne ako kto a ako kedy.Ak toto niekto zažívate,naučili ste sa nevšímať si to?Mne ešte pár minút ide v hlave,či som povedala,urobila niečo zle a potom si poviem,že to nič.Ale nerozumiem tomu aj tak.
Stava sa ale neriesim.Je to ich vizitka nie moja.
Ludia su teliatka.
Možno majú starosti a niečo ich trápi.
Nezdravis sa potichu? Aj mne sa to stáva, ale ja si davam za vinu ze asi to bolo potichu alebo nesebavedomo. Ale ktovie cim to naozaj je..
Nemusis byt vztahovacna. Jednoducho ta nepoculi.
Neriešim. Ich vizitka, nie moja.
Mala som jednu susedu, ktorá má z duše nenávidela lebo som si ako decko kreslila kriedou pred jej vchodom. Vždy som sa jej pekne pozdravila, ona len zazerala a bola ticho. Tak som sa prestala zdravit aj ja. Ale toto bola konkrétna osoba, keby to je random predavačka tak mi to je jedno.
Ak neodzravi, je to jeho vizitka, nie moja. Ja zdravim vzdy. Hanbila by som sa za seba, keby som nepozdravila/neodzdravila.
neriešim, ale zas si vezmite, že tej vrátničke alebo predavačke sa pozdravia za deň koľkokrát? 100?200? ani mne by sa nechcelo toľkokrát odpovedať, tak možno niektoré pozdravy už vypúšťajú
Ja keď som pracovala v pokladni som vždy , vždy vždy pozdravila zákazníka prvá ja . Tak som bola naučená ) brigádovala som v tesku od 16tich rokov ). Teraz už keď som stará korčuľa mi neprekáža pozdraviť prvá ako zákaznícka , ale niekedy sa mi tiež stane , že práve mňa ani len neodzravia a jasne pred tým počujem inú komunikáciu s inými zákazníkmi . Ale ako tu bol komentár vyššie , netreba byt vzťahovačný a pridávať si viac starosti než mame . Tiež mi to na sekundu preblesne mysľou ale odchodom od pokladne napríklad tato myšlienka opustí moju hlavu a už sa tým nezaoberám . Však by sme sa zbláznili . 😅
Neriesim. Ja pozdravim, poprosim podakujem. Ak niekto nepozdravi, nepoprosi, nepodakuje je to jeho vizitka ale nemienim s tym nic robit. Nijak ma to neovplyvnuje.
Ja si ani nevšímam takéto veci. Pozdravím, poďakujem atď. Ale vôbec si nevsimam a nesledujem naschvál, či mi to niekto opatuje.
Ja si vždy poviem že telce proste. Ako niekto vyššie spomínal - ich vizitka. Ja vždy pozdravím. Alebo keď niekto príde do kancelárie a od dverí čumí a čaká kedy ho ja pozdravím🙄
Pracujem s ľuďmi, vždy pozdravím, zaželám pekný deň. Bezohľadu na to, či bol ten človek milý alebo ani moc nie🙂, možno mal len blbý deň. Ja to beriem tak, že aj mne sa páči, keď sa ku mne niekde slušne správa a vybavia ma s usmevom.
Ale 95 percent ľudí mi vždy odzraví, aj v telefóne. Niektorí sa vrátia aj s čokoládou 🙂.
Hej stava sa mi to dost casto. Pani predavacka predomou pozdravi svojho 60r rovesnika muza. Ja ked pridem na rad a pozdravim ako prva (pritom ona mna ma prvu ako zakaznicku) je ticho. Ked odchadzam niekedy nepozdravim uz ja. 😅 podla toho aku zlu mam naladu. Ale pocacsinou sa ma to povznesiem, usmejem a idem dalej
Vobec to neriesim, zdravim lebo chcem zdravit. Co s tym urobi ten druhy, je mi jedno. Mozno nepocul, bol zamysleny, mne sa to tiez stane, ja akokeby neviem rozoznat tvar a spomenut si ze kto to je😀 kym mozno az nejde okolo mna a uvedomim sa neskor ;)
Aj pubertiakov a deti zdravim vacsinou prva ja😀 aspon potom sa nehnevam a neohovaram ich ze ake su neslusne ;)