Premýšľanie o vlastných rozhodnutiach
Dobrý večer. Dnes som sa v jednej teme na mk zamyslela, nad tým, že ako to majú iní ľudia s rozmyslanim nad sebou. Ja som taky typ, ktorý uvažuje veľmi často nad roznymi situáciami co sa mi stanú. Napriklad sa rozprávam s predavačkou v obchode a potom v hlave premýšľam nad tým o čom sme sa rozprávali. Alebo sa rozprávam s mamou a potom si v hlave uvažujem nad našim rozhovorom. Uvažujem aj nad inými vecami a ľuďmi, ale asi najmä nad svojimi reakciami ci rozhodnutiami, či som urobila alebo povedala dobrú vec, či som to nemala povedať inak. V tom momente rozhovoru neuvazujem nad tym co poviem a ako to poviem, ale uvazujem po tej situacii. Mate to tak aj vy, či ste skôr také typy, ze nad vecami mavnete rukou a zabudnete.
Pracujem s ľuďmi.Keby som mala analyzovať každý rozhovor,ktorý cez deň vediem,tak by som sa zbláznila
Nikdy nelutuj,co si niekedy chcela alebo povedala...ano je to jednoduche povedať,ze po tom ako si to rozmyslis,mozno by si v dany moment reagovala inak..to je zbytocne zamyslanie..to ako si reagovala si bola ty a dala si to tak,lebo si vtexy chcela tak..samozrejme,treba si rozmysliet,pred tym,ked nieco vyslovis..aby to nebolo nevhodné aldbo neurazilo.ale ved kazdy mame svoj nazor..no nie?
Toto sa mi zdá ozaj zvláštne. Akoby si sa nemala dost rada a mala velmi nízke sebavedomie.
Ano, ja tiez uvazujem, premyslam, analyzujem, vrtam sa - ale riesim ludi, vztahy s nimi, výchovu, prácu, seba a svoje prezivanie, atd. Nie rozhovor s predavackou. Ten hodím za hlavu. Ako tu vyššie píšu, to by som sa fakt zbláznila.
@barka1 áno ono to tak asi aj pôsobí, ale nie je to o tom. Ja sa mam rada aj sebavedomie mam normálne. Teda mam svoje miesta kde je nižšie, ale to sa prejavuje inak ako len premyslanim nad sebou.
Ten rozhovor s predavackou riešim asi v tom, ze ci som bola k nej príjemná, ako keby si ho v hlave prejdem, zhodnotim a ak je v poriadku už neriešim, tak do 5 minút po rozhovore. Taka ako keby silna sebareflexia. Dlhšie v hlave riešim, keď niekomu ublížim alebo tu situáciu nejako nezvládnem alebo som nepríjemná. To analyzujem veľa a z každej strany. Niečo ako keď ma nicia moje vlastné výčitky.
@nika1224 u mňa keď nastane nejaká situácia, tak nerozmyslam hneď. Mne idú ústa rýchlejšie ako mozog. Potom mozog príde a zanalyzuje situáciu. Skúšala som už aj rozmýšľať pred tým než niečo poviem, ale nejde mi to. Manzel ten nad vecami veľa premýšľa a nepovie všetko co chce a pre mňa je to úžasné, lebo ja to nedokážem.
Nie naozaj necitim potrebu analyzovat bezne rozhovory 🙂 ano ak rozhovor viedol k nejakemu nedorozumeniu, negativnej emocii, konfliktu a pod. tak sa potom ex post zamyslim, co a ako som povedala a ci som to nemala povedat inak (konstruktivnejsie, racionalnejsie, bezemocne...) ale nad beznymi rozhovormi sa nepozastavujem dodatocne