Odlišné správanie priateľa pred rodinou a kamarátmi
Ahojte. Chcela by som sa s Vami podeliť o môj problém, ktorý má trápi od začiatku nášho vzťahu. Mám 22 rokov, priateľ 27, skončila som VŠ a s priateľom sa plánujeme odsťahovať. Máme vzťah vyše 4 rokov. V našom vzťahu je úplne všetko ideálne, snaží sa, pomáha mi so všetkým, rozumieme si vo všetkom..proste ideálny chlap. V posledný rok hovorí o Tom že sa vezmeme a podobne. Všetko by bolo vporiadku až na jednu vec, ktorá je pre mňa naozaj veľmi neúnosná. Ide o situácie kedy sme boli s priateľom von či už s jeho rodinou alebo mojou, alebo kamarátmi- správame sa úplne inak.. nehovorím že mi nadáva ale.. správa sa povýšenecky, mňa si nevšíma, nikdy si ma nezastane, nevie vyjadriť názor ktorý by sme mali spoločné keby sme v súkromí. Cítim sa hrozne v takýchto situáciach a navyše je to naozaj pre mňa bolestivé, ako keby trafil zakaždým do živého. Vyrastala som bohužiaľ v nefunkčnej rodine a vždy som si musela zastať iba samú seba..možno preto to tak vnímam. Môj bývalý priateľ bol práve opak. Nechcem to porovnávať lebo môj momentálny priateľ je naozaj skvelý ale bojím a nechcem s ním chodiť nikde kvôli tomuto.. ( to mi začať vykrikovať že nechcem ani na oslavu ani nikde) potom po takomto stretnutí ideme domov a ani sa nerozprávame, úplne je iný. Pár x som mu to už povedala že mi to veľmi vadí ale on to nevie zmeniť. Chce ma požiadať o ruku, chce sa stretávať s rodinou, chce somnou bývať ale toto je niečo čo neviem prekúsnuť. Viem že keby mi niekto nadávať on by stým nič neurobil, tak tiež napríklad našim budúcim deťom. On mi vždy povie že nemal vzor chlapa doma.. keďže tiež vyrastal iba s mamou... Niekedy mi to tak ublížilo že som chcela skončiť tento vzťah. Viete mi prosím povedať že či je chyba na mojej strane a či by som mala liečiť traumu z detstva?
@svetlonos Neverila som, že to zvládnem bez neho. Doteraz mávam také panické stavy, že bez NEHO, bez hocikoho to nedokážem a umriem.
Tak preto som to ťahala tak dlho. A presne ako Ty píšeš, že financoval... Ale zároveň som nemohla byť viac ako on. Keď som zarábala viac než on, nerobilo by mu to dobre. Vôbec nebol ani hrdý, ani nepodporil...
Jeho problem je, ze sa boji o seba, svoju dostojnost, svoju oblubenlst. Nechce sa mu zrejme ani do konfliktov kvoli tomuto. Takze radsej hodi druheho cez palubu, aby ochranil seba.
Radsej odsuhlasi, ze ten druhy je blbec, len aby si zachival falosny pocit, aky je na jednej vlne s tymi, ktori toho druheho odsudzuju.
Snazi sa vzdy dodat si pocit, ze patri “do (aktualnej) svorky”.
Laviruje.
Raz sa mu to vypomsti a vtedy bude vinit kazdeho okolo, okrem seba. Bude mat milion vysvetleni, preco on jednal spravne, a co vsetko, a kto vsetko za to moze, ze on teraz je za blbca, alebo poskodeneho.
Proste je to slaba osobnost a uplne tradicne ako kazda slaba osobnost ma “najvacsiu hubu” na najblizsich, kde sa prestal uz bat, ze ked si vyskoci, tak sa nieco stane (dostane trest za svoje chovanie). Toho sa este u cudzich boji, a preto im skor je ochotny ist po ruke a odkyvat aj neferovosti, aby sa nemusel nejak priet o svoj postoj.
A potom sa s najblizsimi (ktorych tak hodil cez palubu) dohadat radsej do krvi. Lebo zas, nie je ochotny priznat svoju slabost, chybovost.
Proste chce mat pocit, ze je chlapak, uznavany samec, ale nie je, nevie taku rolu realne zastat, tak si to vytvara falosnymi postojmi, kde iba fejkuje chovanie silneho muza, hlavne voci ludom, ktorych povazuje za bezpecnych. Teda ze ich napr. nemoze stratit svojich chovanim. Lebo napriek tomu ostavaju. Co mu paradoxne dava pocit, ze robi spravne.
Takze - je to o tebe. Ze ho bud opustis, ak sa ti s tymto chovanim dozivotne bechce potykat.
Alebo ho budes konfrontovat s jeho chovanim vs. chovanie realneho chlapa-ochrancu (svojho vztahu a buducej rodiny, deti).
Co moze skoncit aj tym, ze takto nastavene zrkadlo nezvladne a obvinujuc ta zo vsetkeho zleho ta radsej opusti on (zdupka, aby si uchranil a hyckal svoj pocit, ze on je “pravy” chlap.).
Nikam nechodiť, aby si eliminovala toto jeho správanie, je choré. To je ako keď muž týra a bije ženu a ona sa bude snažiť ho ničím neprevokovať, aby nedostala.🫣Red flag.
Ak ti môžem poradiť z prvej osoby... Ja som mal s bývalou podobný vzťah, až kým na nezačala vnímať skôr ako jej dieťa a absolútne jej to nezazlievam. Sú iba 2 možnosti, buď s ním ostaneš a on sa nezmení, resp. keby mal chuť to zmeniť, tak by to neovplyvnil výrazným spôsobom, alebo sa s ním rozídeš a on sa prebere. Ja som toto svojej priateľke robil len preto, že mi jednoducho chýbalo sebavedomie. Dnes som na tom tak, že dúfam že je a bude v živote šťastná a jej postoj ku mne už nikdy nezmením. Pokiaľ človek bojuje sám sa seba, tak to má jednoduché v tom, že sa nebojí pohádať, lebo iba on sám sebe môže pokaziť vzťahy. A tvoj partner zrejme nevie koľko si môže dovoliť (alebo aspoň tak to vníma). No a realita je, že on musí mať dostatočné sebavedomie na to, aby si určil hranice a buď to ľudia pochopia alebo nie. Najhoršie je, že sa človek prebere, až keď je neskoro. Musíš si aj ty prehodnotiť, či by ti nevyhovovalo mať submisívnejšieho chlapa a skúsiť mu možno vysvetliť, že si ťa nemusí (výhradne pred rodinou) vždy zastať, ale nemá ich podporiť v ich pochodoch. Je to celé veľmi komplikované, takže ti tvoju situáciu absolútne nezávidím. Každopádne prajem veľa sily a pevne verím, že to spolu zvládnete prekonať a že on bude mať vôľu to prekonať. Určite to neber na ľahkú váhu, pretože to je veľmi veľký problém, keď sa s niekým s akéhokoľvek dôvodu necítiš komfortne.
Och akoze nemam ani silu toto cele citat...ty si daj do poriadku svoj zivot...odstahovat sa od mamy ale sama nie s tymto tvojim priveskom. Zabijes 2 muchy jednou ranou. A nie nie je to normalne spravanie.
@moonlight1210 Presne takto fungoval môj ex... A ja na to prichádzam až po rokoch, lebo navonok sa správal ako pán Dokonalý. Všade bol obľúbený, všade ho uznávali, takže automaticky mal právo ma zhadzovať a kritizovať. A keď som sa ozvala, tak som bola iba hysterka, ktorá má furt nejaký problém a furt mu niečo vyčíta... 😀 A tá jeho ukrivdenosť 🙈 On, PÁN DOKONALÝ, ktorý všetko robí zásadne správne a s každým radšej vykomunikuje, len aby nebol za zlého... A zrazu to tak nebolo?
@autorka tvojmu priatelovi zalezi viac na tom, ako vyzera v ociach druhych ako na tebe. Toto je cisty fakt. Je jedno kolkokrat zopakujes, aky je uzasny v sukromi ale do konca zivota nebudete stale len vy dvaja. A aj vtedy - v spolocnosti, sa clovek ukaze, aky v skutocnosti je. Mne je napriklad uplne na "salame", co si o mne niekto mysli, ked si vyjadrujem svoj nazor. Ja nie som ziadna ovca, ktora pojde so stadom len preto, aby to lepsie vyzeralo alebo aby som sa niekomu zapacila. Samozrejme, ze nazorovo nejdem cez mŕtvoly a dokazem zhodnotit, kedy, co a hlavne ako, je to vhodne ale ak vidim nepravost, moralne dno, podlost, atd, tak sa staviam "do boja"...ale to som ja. V kazdom pripade, je viac ako na mieste, aby si ta tvoj vlastny partner zastal alebo minimálne nepritakaval ostatnym, ak ma nahodou naozaj rovnaky nazor ako ostatní. Mnoho ludi radsej nepovie nic alebo pritakavaju, len aby boli v oblube a pritom v sukromi maju uplne opacny nazor.
A jemu nezalezi na tom, co si o nom myslis ty? S tebou chce predsa stravit zvysok zivota...ci nie? Si este mlada, mala by si velmi prehodnotit, do akej miery si ochotna akceptovat taketo spravanie, lebo jeho vyhovorky, ze zil len s mamou a nema otcovský vzor, su velmi chabe. Nemat v partnerovi oporu? Ved to je jednou z najzakladnejsich potrieb a nutnosti vo vztahu.
autorka, prepáč, to nemala byť ľútosť, sama neznášam, keď ma niekto ľutuje, bolo to len konštatovanie. A súčasne v tebe cítim silu prekonať to a robiť správne rozhodnutia. Jedným z tých správnych bude rozhodnutie odpútať sa od tohto partnera, aj keď chápem, čo ťa na ňom na začiatku upútalo a čo ťa k nemu púta, keď ste spolu len sami. Ale sama cítiš, že to nie je človek pre život
moj nazor: chlapec je riadne submisivny, to by same o sebe nebol problem. problem je, ze si to riesi na tebe tym, ze ta podupe tak, aby si bola v hierarchii pod nim. robi mu to dobre. tiez som nieco podobne zazila v tvojom veku. nemas to fakt zapotreby v 22 rokoch. naco riesit vadny kus, ked nema snahu pracovat na sebe. zaujemcov este budu urcite haldy. len sa v tom veku nezaviaz niecomu takemuto, nedopadne to dobre. a ano, pracuj na tom, aby si sa vedela aj sama seba zastat, na zaciatku to bude mozno trapne, ale bude sa to zlepsovat. a inak, mamu tiez nechapem, ze jej je partner prednejsi ako dieta... nechces snad opakovat jej chyby.
Mne by blikali kontrolky. Časom to podľa mňa bude horšie. Mal by sa k tebe správať galantne. Za mňa odíď z krátkej cesty....si mladá, nepokaz si zivot
Ďakujem za rady. Snáď to dopadne dobre.
@hope87 máš pravdu. Naozaj ani len 1x za tie roky nepovedal ani v jednej situácii že áno máš pravdu, alebo nezastal. Je to naozaj ťažké keď je človek takýto. Úplný opak mňa
@andrea_ff tiež mam taký pocit že je to čoraz horšie a že sa to nikdy nezmení. Skôr by ide o budúcnosť. O naše deti. Nedopustím aby mali takéhoto otca čo im nebude oporou
mne to pride hrozne smutne. Vyzeras byt fajn baba, zasluzis si partnera, ktory ta nebude zhadzovat na verejnosti. ja som sa s takym niecim este ani nestretla. netolerovala by som to.
veľmi by si s ním chcela byť? A dôvod? Lebo je to debil?
Človek vždy verí že sa ten druhý zmení. A nehovorím že sme spolu dlho, ale nie sme spolu ani krátku. Sme spolu každý deň a za ten čas som aspoň dúfala.
Autorka, človek neverí, že sa ten druhý zmení. Dospelý človek sa už zásadne charakterové nezmení. Ja som nikdy nedúfala u žiadneho partnera, že sa zmení, lebo s akýmkoľvekom človekom, kde by som v to "musela" dúfať, to nemá zmysel. Máš 22, toto bude časom horšie. Čo Ti vadí teraz, bude o 5 rokov ešte viac, s príchodom detí ešte viac. Ja nechápem, prečo sa chceš trápiť, keď tam vonku je niekde chlap, kvôli ktorému nebudeš musieť zakladať diskusiu a nebudeš musieť dúfať v absolútne žiadnu zmenu. Ja toto nepochopím😵💫
Ak ti to vadi teraz po svadbe 100 nasobne.
Áno, rozchodom. Správa sa k tebe ako k handre a ja by som sa ozaj neizolovala sama doma len aby nebol odporný ku mne. Blikali by mi všetky výstražné kontrolky
Ohľadom maminho priatela- to si musiš vybaviť snimi ty ,tvoj priateľ je tam iba nájomnik
S priatelom dohoda- nech ťa radšej nekomentuje ,v takom prípade ak to poruši odchod bez udania dôvodu.Ak to nezmení, rozchod,s deťmi to bude horšie
To je najhoršie, že si uvedomujem že s deťmi to bude horšie. Veď už teraz mám pocit že som sama na všetko, čo sa týka rozhodovania. Nie to ešte deti..
Autorka: nerozumiem niektorým informáciam, ktoré si sem pridala. Priateľ Ti požičiaval peniaze na štúdium VŠ? Ak nemáš dostatok financií od rodičov, či z brigád, prečo si si nevybavila sociálne štipendium?
Ak nemáš dostatok financií, ako to že máš vlastné auto?
Ja byť na Tvojom mieste, tak predám auto. Budeš mať financie na osamostatnenie. Nájdem si prácu v meste a rovno aj zdieľaný podnájom s ďalšou mladou babou. Potrebuješ nevyhnutne odísť od rodiny, ak píšeš že sa stáva, že sú všetci proti Tebe. Duplom, ak priateľ Tvojej mamy Ti robí problémy.
A čo sa týka priateľa ... nebola by som s takým chlapom, čo si ma nevie zastať. Vyplatiť, čo Ti požičal a bye - bye.
Ja to vidim tak, ze buducnost s tebou nemysli vazne, iba slubuje, ale realita je niekde inde, ako by este skusal, ci sa mu nepritrafi nejaka lepsia.
Nejde tu o peniaze. On ich vrátiť nechce. Ide o to že neviem či s ním ostať a či sa zmení..
nezmenil sa doteraz... tak to sa už nezmení...
Nezmení sa. Časom sa bude podobne správať aj ku deťom....
Práveže ku deťom má naozaj pekný vzťah. Všetko je vporiadku len čo že za mnou nikdy nestojí. Ja som práve tá ktorá by bola prísnejšia vo výchove a on iba ten čo by pritakával a to je veľký problém no.
Alebo stala sa nám ešte taká situácia, že som mala auto v oprave pri priatelovom kamarátovi.( Kamaráti od detstva, sám tam svoje auto dáva) Už viac x sa nám stalo že opravu urobili naozaj zle na oboch autách, nedokrútili koleso, nezapojili hadičky, pukli v aute plast, celé auto zašpinili, opravovali elektriku za ktorú zobrali extrémne peniaze a na 4x sa to tam znova vrátilo s tým istým problémom. Proste mantáci. Už som sa naozaj nahnevala ako je možné že som tri mesiace bez auta, že sme zaplatili tak veľa a on sa ani neozval. Takú neskutočnú hádku sme mali medzi sebou celú tú dobu. Viete ako to nakoniec dopadlo? Povedal mi že ja som tá ktorá za to môže a že si neželajú aby som ku nim viac chodila. Priateľ ochotne ďalej zanáša svoje auto ku nim a takto sme to uzatvorili že ja som na vine a že sama som bola ku nim zlá že som im povedala pravdu. Čo si myslíte?