Oľutovali ste rozhodnutie o rozvode bez vážneho dôvodu?
Ahojte, chcem sa spýtať, či tu je niekto, kto sa rozviedol s manželom/manželkou kvôli tomu, že si prestali rozumieť, začali sa vo vzťahu cítiť nešťastní. Teda, že tam nebol žiadny iný závažný dôvod ako nevera, násilie, alkohol...
Neolutovali ste niekedy toto rozhodnutie?
Aby som uviedla viac informácií, tak sme spolu 17 rokov, máme dve deti a už cca 5 rokov je to zle, posledné 3naozaj zle...boli sme aj v poradni, aj sme sa snažili niečo zmeniť, ale stále to akosi nejde, stále jeden od druhého čakáme to, čo akosi nedostávame a obaja sme v tom vzťahu nešťastní...
Autorka, to čo píšeš sú dostatočne závažné veci, na ukončenie vzťahu.Ja, by som ešte na tvojom mieste počkala kým deti neodrastu a ak sa dovtedy vzťah neznormalizuje, tak by som si zariadila vlastný život.
Neprešla som si tým, ale príde mi to ako kríza. Zhruba po toľkých rokoch ňou prechádza mnohí párov, aj moji rodičia niečo take mali. Ja to vnímam, ako ochladnutie vztahu. A treba ho nastartovat. Koľko času spolu trávite? Lebo poradňa je fajn, ale nevyrieši to, ak netravite spoločný čas. Vyskúšali ste byť viac spolu? Ísť na celodennú turistiku, víkendový pobyt, dať si každodennú rutinu, že sa objimete každý deň a poviete si, čo sa vám na to druhom páči.
Nám s manželom veľmi pomáha pravidelne obnovovať vzťah aj také hry s otázkami, napr. Človečina a tomu podobne (máme viac). Sú tam všelijaké otázky veľmi zaujímavo podané a ide o zdieľanie tých odpovedí. Nám to vždy pomôže viac pookriať a veľakrát sa aj zasmejeme a viac sa spoznáme pri Tom. Ono manželstvo je neustála práca na vzťahu. A je to náročné. Ale kvôli ochladnutitu je to škoda. Neviem, dnešná doba je zvláštna. Nejako každý len vymieňa všetko rýchlo a nesnaží sa to pravidelne obnovovať. Ale to krásne na manželstve je ten príbeh, to prekonávania kríz, seba, to, čo vsetko ste zažili a zazijete. Skúsila by som sa o tom porozprávať aj s deťmi. Ako vás vidia oni? Čo cítia a vedia si vôbec predstaviť, že by ste šli od seba? ... Neviem no, mne príde neskutočná škoda, keď takéto vzťahy padajú.
@tinka_1807 ano , to je, aj preto ludia tak dlho vahaju a rozmyslaju....lenze na
vztah treba dvoch...aj na chcenie to zachranit, ustretovost .............
@tinka_1807
Trávili sme spolu čas, chodili na výlety, keď sa dalo tak len mu dvaja sme chodili na večere, do kina a podobne ...ale tie posledné 3 roky, aj keď sme niekam šli, tak to skončilo výčitkami...sme asi obaja už z toho frustrovaní...ja už nemám silu anj to riešiť, keď kde o mňa a to, čo mne chýba už som posledné mesiace ticho a neriešim...proste už nevládzem, stále dookola si vyčítať a hádať sa...ale manžel to robí stále, nedostal to, čo čakal, nepovedala som to, čo čakal, alebo som to povedala inak ako si predstavoval a už zas výčitky...
Ja už mám pocit , že mi je lepšie, keď nie je doma, keď sa zdrží v práci, alebo ide von s kamošmi alebo má.proste nejaký program bez nás...
Deti to vnímajú, aj keď sa snažíme pred nimi neriešiť, veľakrát mi povedal starší, že vie, že sme není s tatom ok, že sa správame inak k sebe ...
5 rokov zo 17 je to zle. To je aj dost. Skuste este rok popracovat na vztahu, porozpravajte sa a ked sa to nezlepsi, chodte od seba.
@tinka_1807 je skoda, ze taketo vztahy padaju. Ale nie je este vacsia, ze sa mnohe taketo vztahy spolutyraju dalsich 30 rokov?? Zivot je len jeden. Volakedy sa to lepilo zo slusnosti, zo spolocenskeho tlaku, kvoli viere a hanbe. Dnes mozu mat tito ludia plnohodnotny zivot, lasku a porozumenie. A nie žrat sa do konca zivota.
Áno ja som ľutovala, ale bol to len pre spomienkový optimizmus. Trvalo roky kým som odpustila sama sebe a uvedomila si, že iné riešenie nebolo.
Ak by som ostala, som presvedčená, že by som bola nešťastná.
@stellarstar načo sa trápiť? Ak by každý bral takto ľahostajne manželstvo tak sa každý rovadza pravidelne každé 2 roky.
Berieš to príliš ľahko, ale skus byť na mieste autorky - 17r manželstvo, zrejme aj nejaké deti, spoločné bývanie, spoločná partia kamarátov, ...
Určite sa oplatí bojovať a poriadne zvážiť takéto rozhodnutie, ktoré ti obráti komplet cely zivot hore nohami
@simona20201309 presne toto je to, čo mám stále v hlave...na jednej strane mám pocit, že máme právo byť bez seba, ak to tak bude pre nás lepšie a na druhej strane váham, lebo deti ( aj keď si myslím, že ešte nie sme v takom štádiu, kde by sme si robili skrz deti napriek, aj keď čím dlhšie to bude trvať, tak možno to dojde až tam), rodina, kamaráti, hypotéka a tie spoločne roky...
Proste na jednej strane sa rozhodnúť za seba a na druhú
A na druhú stranu, či zaťať zuby a vydržať...viac menej kvôli ostatným ...
A namiesto snazit sa stravit soolu co najviac casu spolu, preco nejdete raz jeden a raz druhy na solo jazdu bez deti, bez partnera, bez psychologa a kazdy jeden si pocas tej solo cesty premyslite - bez znamych a zabehanych vzorcov co vlastne chcete. Ak si po takejto solo jazde (samostatne stravenom vikende/tyzdni) dokazete odpovedat na otazku ci chcete budovat ten vztah tak by som sa este snazila na tom pracovat ak nie tak pracovat na tom aby ste sa postupne odlucili s co najmensou traumou pre deti
Btw byt tebou tak odidem na tyzden aby si muz tiez vsimol co vsetko robis pocas toho tyzdna
A môžem sa opýtať, čo tebe teda chýba vo vašom vzťahu? A čo chýba mužovi? Prečo sa hádate, čo si vyčítate? Koľko rokov majú deti?.
ako dlho ste chodili do poradne? jedna- dve navstevy nestacia ak je tam uz hlboka kriza. neda sa cakat ze roky kazdodennych zraneni sa vyriesi par sedeniami. chce to tam chodit pravidelne, dodrziavat to co povedal terapeut a pracovat na tom a hlavne nepolavovat nech to opat nepadne.
Ale vztah je vas, vy obaja si rozmyslite ze co chcete, pokial chcete byt spolu tak musite zamakat obaja a dodrziavat pravidla ktore povie terapeut a na dalsom sedeni sa nebat povedat ze co sa nedodrzalo ale ked to zachranovat nechcete, tak to vzdajte a netrapte sa navzajom. neublizujete takym chovanim sebe ale aj svojmu okoliu.
Podla mna ak v takomto stave nenastane pokora z oboch stran tak sa na nom oracovat neda.
My sme si tiez presli krizou...a riadnou. V stave uplneho "rozoadu" sme si stabovili prioritu. Ci sme tou prioritou jeden pre druheho alebo si chcene kazdy zit sam pre seba. Proste ci sme par alebo dvaja samostatny jedinci
Totojecasto problem ze ludia sa aj vezmu ale kazdy si zoje svoje. Cisto egoisticky.
@lauruska_sumienka do poradne sme chodili dlhšie...
A tam som tak nejak začala pripúšťať aj myšlienku, že možno je lepšie, pre oboch, byť bez seba...
@janickacrazy deti majú 9 a 7...tak nejak on čaká, že nebudem unavená, že vždy prikyvnem na každý nápad (napríklad berie deti na Kofolu a ja poviem, že ostanem tú chvíľu sama, upracem, nachystám večeru a pod, tak je problém, lebo nechcem byť s nimi, chodíme a vymýšľanie spoločné výlety, aby to zas nevyznelo, že naozaj s nimi netravim.cas...ja sa chalanom venujem maximum času, nakoľko manžel má dosť práce, tak v týždni sú 95% času so mnou, tak privítam raz za čas, že idú niekde bezo mňa), že kazdy večer zavrsime sexom...aj keď ja niekedy padám na hubu..
Mne chýba ta druhá časť intimity, objatia len tak, bez očakávania sexu...chýba mi podpora, lebo ako som nastúpila spať do práce po RD, tak je to to najhoršie, čo som mohla spraviť ...proste sa toho nabalilo za ten čas toľko, že sa ani nedá všetko napísať...
A áno o všetkom tomto sa rozprávame ...stále dookola, a aj sa snažíme ale vydrží to možno pár dní a sme tam opäť...
Mne to príde ako by sme každý išli opačným smerom...a už to trvá pridlho...neviem, či ešte skúšať, snažiť sa opäť niekoľko rokov alebo ...
Aby som uviedla na správnu mieru...návrat do práce, bolo to najhoršie z jeho pohľadu, nie z môjho...ja tu aspoň nachvíľu vypnem hlavu od toho všetkého
Hmm, myslela som si, že to nejak tak bude. On bol zvyknutý na full servis, keď si bola doma a teraz predpokladám, že asi sa veľmi domácich prác nezúčastňuje. Ty si unavená a on ti ešte vyčíta, že chces niekedy byť trochu sama, v kľude si upratať, navariť, pričom on tieto činnosti nerobí. Úplne ťa chápem, že máš toho po krk. A už si mu aj povedala že uvazujes o rozvode?
Koľko x sa ste boli v poradni a kam to smerovala psychologicka?muž si niečo uvedomil?tlačí na teba na dokonalosť či čo, keď píšeš, že po nástupe do práce sa to zhoršilo.
@simona20201309 ak sa obaja trápia a neposúvajú sa dopredu už roky tak na čo ostat spolu?
A robi nieco v domacnosti? Venuje sa detom? Odbremeni ta?
Opravte vztah, len ak sa opravit da.
Lebo otazka moze byt aj: nelutovali ste, ze ste zostali zit spolu???
Mne pripadá Tvoj manžel veľmi egocentrický podľa toho čo o ňom píšeš.
Do.poradne sme chodili rok cca 3x za dva mesiace, raz spolu, raz každý sám...kam to smerovalo? Podľa mňa sme si tam každý za seba povedali, čo nám vadí, čo chceme zmeniť, čo sme ochotní pre to urobiť, aby sme vyhoveli tomu druhému...a ja som si myslela miestami, že to možno aj začína fungovať, ale to bolo len do času...a potom sme sa zas motali v hádkach a výčitkách.
V domácnosti pomáha, urobí umývačku, zapne sem tam práčku a robí okolo domu...deťom sa venuje, to nemôžem povedať, ale teda hlavne cez víkendy, nakoľko cez týždeň na to nemá moc čas, v týždni ich povozi ráno do školy a zo školy sem tam na krúžky, ak ja nestíham.
Aj ich postráži, keď idem s kamoškami na kávu alebo večer na víno (tak aby sme šli niekam bez detí, zas není často 1x za 2 mesiace cca), ale všetko treba, aby som mala vopred nahlásené
Autorka, prave to riesim, 20r vztahu 2deti a rozvod, pred 7r kriza, snazili sme sa kvoli detom ale cca 2r dizadu opat zle, zoadne vazne problemy, financne stabilni, dom zahrada dovolenky ale…..
Bud sme sa ignorovali alebo vadili za hluposti total ziadna ucta ziadny respekt uz nic
Teraz mame obaja novych oartnerov a som rada ze sme to trapenie ukoncili, vychadzame ako tak fajn dohodli sme sa na vsetkom nerobime si prieky ale je to aj tazke su tam spomienky deti atd uvidime co zivot prinesie dalej ale momentalne uz rok mame zasa kazdy svoju lasku objatia rozhovory stastie a inu atmosfeeu v dome ako ked sme na seba len vrcali a zazerali…
Ahoj, veľmi ma mrzi tvoja situácia....zatat zuby a vydržať nie je riešenie.... pises: stále jeden od druhého čakáme to, čo akosi nedostávame" ... s týmto treba pracovať, spolu s dobrým psychológom... treba zacat kazdy od seba, necakat od druheho ze nieco spravi, nieco zmeni...zmenit vieme len seba, nie inych....verím ze to viete zvládnuť ❤️
Ved mozete íst aj od seba, netreba siliť žitie spolu ďalej.
Tak ste spolu dlho kríza je normálna, ale zase mať doma dlhodobo zlu atmosféru nie je k ničomu .Za tie 3 sedenia ste nemohli vyriešiť nič... vyzerá, že muž aj má záujem o deti, rodinu neflaka sa len asi?do seba zarypavate.Co získaš a čo stratis daj si pre a proti.My sme spolu 20 r niekedy sa až smejeme aké nezmyselné zarypovacky máme medzi sebou.Ty vieš čo sa doma deje čo je dôvod hádok ..koľko máte rokov?
@luccija nie 3 sedenia ...cca 3 sedenia za dva mesiace a chodili sme niečo málo cez rok...takže cca 18-19 sedení
Nemôžem povedať, že by sa flakal, aj keď bolo aj také obdobie...
Ono to už nie je len o rypani do seba, ja už sa cítim nepríjemne, keď sme sami a len čakám, čo zas vytiahne...vôbec sa neviem pri ňom už uvoľniť
Máme pred 40 obaja
@zoja6913
@simona20201309 ďakujem, že ste sa podelili o vaše skúsenosti a o to ako to u vás dopadlo 🙂

Ak ste nešťastní tak nech ide každý svojou cestou, na čo sa trápiť?