Opakujúce sa rady pre osamelých ľudí
Ahojte, nedá sa mi nevšimnúť trend na MK, kde radíte osamelým mužom a ženám v zásade tri veci dookola.
1. Domáce zviera ( pes, mačka apd.)
Verte či nie, ale existuje kopec ľudí, ktorí mať domáce zviera v byte nemôžu alebo nechcú. Mnoho ľudí je alergikov a nie, rada kúp si psa s vlasmi nie je pre nich riešením... ...lebo alergia sa netýka len srsti, ale aj kože, slín, lupín a celkovej mikrobiológie zvieraťa, ktorá sa v byte jednoducho nedá odfiltrovať. A potom je tu skupina ľudí, ktorí majú radi poriadok, potrebujú ticho, často cestujú alebo pracujú dlhé hodiny a vedeli by, že by zvieraťu nevedeli dať to, čo potrebuje.
2. Šport
Sú ľudia, ktorí nie sú športovci.…alebo z nejakých dôvodov jednoducho nemôžu žiť aktívne. Niekto má zdravotné obmedzenia, niekto má za sebou úraz, niekto má slabú kondíciu, niekto je introvert a nechce cvičiť medzi ľuďmi. A sú aj takí, čo celý deň robia fyzicky alebo v strese a predstava, že by po práci mali ešte naháňať pohyb, ich skôr dorazí než povzbudí.
Nie je to len o vôli alebo lenivosti. Každý má iné telo, iný rytmus, inú psychiku a iné priority. Pre niekoho je forma oddychu kniha, hudba alebo tichá prechádzka, nie tridsaťminútový beh. A úplne stačí, keď si človek nájde svoju mieru tak, aby bol spokojný a cítil sa dobre.
3. Dobrovoľníctvo
.... naozaj nie je pre každého, a je úplne prirodzené, že niektorí ľudia v tom nenájdu to, čo iní. Vyžaduje to čas, energiu, citlivosť a určitú vnútornú stabilitu, lebo človek sa často stretne s realitou, ktorá nie je jednoduchá. Niekto má plnú hlavu svojich starostí, niekto sa nevie emocionálne odosobniť a niekto jednoducho nemá kapacitu venovať sa ďalším ľuďom, aj keby chcel. Dobrovoľníctvo má zmysel vtedy, keď niekto cíti, že má priestor a chuť niečo dať. Nie keď sa do toho tlačí alebo sa snaží splniť nejaký ideál. A je v poriadku, keď to tak človek necíti. Každý má svoju cestu a svoju mieru, a nie všetko je pre všetkých.
Neviem, či ste boli v živote niekedy tak, že ste nemali nikoho, naozaj nikoho. Ani rodiča, ani partnera, ani deti, ani kamarátov, ani súrodencov. Ja som v takom životnom období bola. Trvalo to 2r. Čo mi pomohlo.
1. Práca - priviedla ma na iné myšlienky, zamestnala ma a dávala mi zmysel.
2. Príroda - prechádzky, sama, vyvetrať si hlavu, popremýšľať, posedieť si na lavičke, pozorovať ľudí, okolie.
3. Aktivita doma - pravidelnosť - ja som si doma cvičila pilates (sama) a okrem toho som písala, bola to moja druhá práca - keď mi bolo najhoršie, volala som na Linku dôvery a rozprávala som sa. Natrafila som tam na podporu. Neskôr som si našla terapeuta, kde som chodila 2x do mesiaca, len sa vyrozprávať vlastne.
4. Pokec - iba písanie - išla som na pokec. A písala som si. Niekedy človek len potrebuje na druhej strane niekoho, s kým môže porozprávať. Našla som si na pokeci jednu super kamošku z môjho mesta, sme kamošky už dlhé roky. Plus som tam našla dvoch veľmi dobrých kamošov. Nebola z toho láska, ale priateľstvá.
5. Zoznamka - v mojom prípade zabrala jedna - Partner na úrovni. Stretla som tam môjho manžela. Veľmi sme si sadli písaním, názormi, telefonátmi a neskôr osobným stretnutím. Bol to ten click na prvú.
Nie, nebol to pes, nie nebol to šport a nie nevarila som obed pre bezdomovcov v útulku, nerobila som buddyho dieťatu v domove. Len som si krok po kroku, postupne skladala naspäť svoj život dokopy.
@anonym_autor uff,posledné po čom by som siahla je zoznamka a pokec.Tebe to pomohlo,to ale neznamená,že to pomôže aj iným,takže si sa vlastne dala na jednu úroveň s tými,čo radili zviera,sport.Čo z toho vyplýva?Nech poradí kto chce a to,čo si myslí,žeby inému mohlo pomôcť,a ten dotyčný si vyberie sám.Ži a nechaj žiť rovnako,ako to chces od druhých.😉