Pocit neslobody v manželstve
Viem,ze ked sa clovek vezme, uz nie je slobodny, ale nemáte pocit,ze ste manzelstvom stratili aj kusok samej seba a svojej slobody, ktora by tam mala byt?
Napriklad mam teraz este tyzden volna a ked sa mam stretnut a kamoskami na 2-3h,.tak ma s tym manzel sakra problem.
@anonym_autor
Rozumiem, že si sa pýtala najmä na tú otázku: či je normálne mať v manželstve pocit, že strácaš kúsok seba a svojej slobody. A je dôležité povedať jednu vec veľmi jasne: Manželstvo (hocijaký vzťah) samo o sebe nemá znamenať stratu identity ani zákaz vlastného priestoru. Zrelý vzťah počíta s tým, že obaja partneri majú aj svoj svet – priateľov, čas pre seba, potrebu oddychu.
Páči sa mi, že tu zazneli aj skúsenosti žien, ktoré píšu, že existujú vzťahy, kde toto nie je problém – kde sa dá dohodnúť, porozprávať, necítiť sa obmedzovaná. To sú dôležité reálne dôkazy, že nejde len o tvoj „rozmar“, ale o možný rozdiel v nastavení.
Z toho, čo píšeš ty, však necítim len otázku slobody. Skôr nepochopenie tvojej potreby, napätie a pocit, že sa musíš obhajovať za niečo úplne bežné (stretnutie s kamarátkami na pár hodín).
To samo o sebe ešte nemusí znamenať „odchod“. Ale je to signál, že:
– máte rozdielne predstavy o hraniciach
– možno inak vnímate blízkosť, kontrolu a dôveru
– a momentálne sa vám nedarí sa v tom stretnúť, dohodnúť, porozumieť
Možno je aj fajn zvážiť pomoc nestranného tretieho človeka (poradca, terapeut), ktorý by vám pomohol tieto rozdiely pomenovať bez obviňovania. Lebo ak sa o tom budete točiť len doma v emóciách, veľmi ľahko sa z otázky „čo potrebujem, aby som sa cítila dobre“ stane boj o to, kto má pravdu.
Už len to, že sa pýtaš, je signál, že sa snažíš veci riešiť – nie ich len potláčať. Držím palce 🙂
@anonym_autor
Rozumiem, že si sa pýtala najmä na tú otázku: či je normálne mať v manželstve pocit, že strácaš kúsok seba a svojej slobody. A je dôležité povedať jednu vec veľmi jasne: Manželstvo (hocijaký vzťah) samo o sebe nemá znamenať stratu identity ani zákaz vlastného priestoru. Zrelý vzťah počíta s tým, že obaja partneri majú aj svoj svet – priateľov, čas pre seba, potrebu oddychu.
Páči sa mi, že tu zazneli aj skúsenosti žien, ktoré píšu, že existujú vzťahy, kde toto nie je problém – kde sa dá dohodnúť, porozprávať, necítiť sa obmedzovaná. To sú dôležité reálne dôkazy, že nejde len o tvoj „rozmar“, ale o možný rozdiel v nastavení.
Z toho, čo píšeš ty, však necítim len otázku slobody. Skôr nepochopenie tvojej potreby, napätie a pocit, že sa musíš obhajovať za niečo úplne bežné (stretnutie s kamarátkami na pár hodín).
To samo o sebe ešte nemusí znamenať „odchod“. Ale je to signál, že:
– máte rozdielne predstavy o hraniciach
– možno inak vnímate blízkosť, kontrolu a dôveru
– a momentálne sa vám nedarí sa v tom stretnúť, dohodnúť, porozumieť
Možno je aj fajn zvážiť pomoc nestranného tretieho človeka (poradca, terapeut), ktorý by vám pomohol tieto rozdiely pomenovať bez obviňovania. Lebo ak sa o tom budete točiť len doma v emóciách, veľmi ľahko sa z otázky „čo potrebujem, aby som sa cítila dobre“ stane boj o to, kto má pravdu.
Už len to, že sa pýtaš, je signál, že sa snažíš veci riešiť – nie ich len potláčať. Držím palce 🙂
@sebalovena naco je dobre tu dávať odpoveď z chatugpt? Co autorka si to tam nevie sama hodiť?
@anonym_autor manžel si dovolí toľko kolko mu dovolíš
@anonym_autor áno aj ja keď mám ísť na 2-3 hodiny niekde von tak má problém lebo on chcel to a tamto. Dôležité je ako sa správa ak ideš aj tak. To si skúšala? Ja áno, nestalo sa absolútne nič. Prišla som dokonca po 5 hodinách, akurát mi napísal že či som v poriadku či netreba prísť pre mňa. Takže nie že či má problém, to môže mať, ale ako reaguje ak ideš aj tak.
@dora281 och, 20 rokov som s ním, totálne nešťastná, neslobodná, no somár je to lebo chce tráviť so mnou voľný čas a ja si idem za kamarátkami na 2-3 hodiny a už aj idem vypisovať rozvodové papiere lebo som si dovolila ísť a teraz mám parohy trúba sprostá. Alebo si pôjdem kúpiť pilník na parohy aby ich nebolo vidno kým pokusná myška musí chúďatko stráviť 2-3 hodiny sama doma a ja potom plačem po kútoch.
Často sa ľudia hrnú do manželstva, rodičovstva bezhlavo.Či už z nátlaku od spoločnosti (lebo už máš na to vek!... atď) Ale skutočnosť je úplne niekde inde . Vždy musíme niečo obetovať či kamarátky, prácu a podobne. Pri manželstve je na začiatku všetko krásne,ale každý človek sa rokmi "ukáže" nedá sa dopredu určiť kde až bude manžel /manželka nastavovať hranice čo ten druhý môže a čo nie. Všetko je o komunikácií a preto stúpa rozvodovosť...
@anonym_1189ef a co navrhujes ? Ja sa neiekdy aj bojim povedat,ze niekde potebujem ist, aby nebol ohem na streche, ale to iate robí svokor svokre. Ze som si to akor nevsimla.
@anonym_autor mna manzel este sam posiela nech idem na kavicku, s kamoskami posediet
Nemáme s tým problém keď jeden z nás niekam ide. Povieme si vopred kvôli deťom a hotovo. On nemá zákaz ísť na pivo ani ja na kávu s kamoškou apod. Nie sme siamské dvojčatá že musíme ísť všade spolu. A sme obaja rovnaké znamenie a mame radi svoju slobodu a tolerujeme sa
@terezka1947 nenamahaj sa ani odpovedat @dora281
On vsetko aj tak maze, zbytocna snaha😇
@dora281 prečo by som na anonymnom fóre klamala?
Mám to šťastie s uvedomujem si to najmä v posl.rokoch oveľa intenzívnejšie,že mám v manželovi spriaznenú dušu s vie o mne všetko a ja o ňom...snáď😆... A možno práve kvôli rôznym tazkym životným situáciám....a tiež nie sme manželmi rok,dva.
@anonym_autor je mi ľúto že sa k tebe takto chová. Nie je normálne aby sa takto majetnicky a manipulatívne správal a citovo ťa vydieral. Keď si sa stala matkou neprestala si byť ženou. A nie je pravda že iné ženy nechodia von, chodia lebo nemajú muža dementa. A on chodí von kedy sa mu zachce? Urči si pravidlo že trebárs každú druhú sobotu ideš s kamoškami na kávu a bodka. Pokiaľ mu do toho nič vážne nepríde, tak bude s deťmi.
@viestta asi ano, ale ma take blbe reci,ze co si to za matku, ked uprednostnis kamaratky pred rodinou, ine zeny toto nerobia,atd
@anonym_autor " iné ženy toto nerobia". A on bol kde keď si ťa vyberal za manželku? Veď to bola jeho voľba a keď teraz porovnáva tak si mal vybrať tú " inú ženu ". A k otázke - nie , nemám pocit neslobody. Môj manžel je môj partner a nie môj majiteľ.
@anonym_autor - som vydatá 18 rokov. Ani na začiatku, ani teraz nemal s tým manžel problém. On nie je mojím vlastníkom. Nepýtam sa. On sa nepýta. Nie preto, že si robíme, čo chceme.Ale každý máme aj svoje záujmy, svoj okruh priateľov , okrem spolocnych. O svojich plánoch hovorím, aby sme vedeli zabezpečiť chod rodiny.
@anonym_8302ac presne viem,co by povedal, ze toto mi pisu feministky, ktore su doma pod papucou a tu struhaju frajerky
@anonym_autor ten tvoj muž je riadny dilino. Ako dlho ste manželia a aké staré deti máte?
@viestta asi ano, ale ma take blbe reci,ze co si to za matku, ked uprednostnis kamaratky pred rodinou, ine zeny toto nerobia,atd
@anonym_autor - závisí aj, aké veľké bábätko. Od dieťa, čo som dojčila, som sa vzdialila na max. 2 hodiny. Samozrejme rozdiel novorodenec, polročný, ročný. Keď mala najmladšia 2,5 roka a druhá 5, nechala som ich s otcom týždeň. Šla som so starším 7 ročným spolu so sestrou navštíviť kanošku do Talianska. Žiaden problém, ani len veta, slovo či pohľad, čo naznačí nesúhlas.
To su chlapi, ktori maju pocit, ze vlastnia. Čokoľvek. Ak teda nemas doma novorodenca, babatko, lebo to niektori chlapi fakt nechcu.
@ivik4 podla nalady, niekefy mu to nevadilo, potom hej, tak som mu povedala,ze s nim koncim, co mi vsetko vadi, plakal, prosil. Dala som mu šancu, vydrzal asi rok a vsetko je v starych kolajach a horsie
@anonym_autor - inak muž, čo plače a prosí. Ako ponížený psík o milosť. To je pre mňa sci-fi. Takého by som si nevedela vážiť. Stále by som mala ten obraz pred očami. Je iné, keď muž plače od dojatia, ale slzy keď sa sám do takej ponížený polohy dá, aby dosiahol svoje....ee. Žiadne citové vydieranie a hry na city. Ani ja by som sa do tej roly nevlozila.
@lentakyterapeut myslis,ze budem robit veci tajne ci rozvod?
@anonym_autor Ale preboha. Neplánuj hneď extrémy. Nemusíš henď plánovať rozvod. Ale normálne si vyboxuj svoj životný priestor. Nahď tam každý mesiac hodinu pre seba, niečo si vymysli. Potom to preďlž na dve hodky. A vždy keď prídeš, bud v dobrej nálade a milo mu povedz, či chce takúto spokojnú žienku, alebo dračicu, čo bude nervná, lebo sa nemôže stretnúť s kamoškami. Nie hádať sa, ale buď milá. Teda ak sa dá. Mať záľuby, kamošky, (vyšši level aj kamoša) a čas pre seba nie je nič zlé. Ja mám kamoša a priateľovi normálne poviem, idem s ním do reštiky, na pivo, ideme dačo prebrať, prídem vtedy a vtedy. Raz som s tým kamošom bola na týždeň v Čechách. Bol to biznis. Ale aj tak. Ak by mi začal diktovať, že nie, akurát by som to zatajila, aj aj tak by som šla. Neexist, aby mi nejaký chlap rozkazoval, s kým sa budem , alebo nebudem stretávať. Ale je zas pravda, mám za sebou rozvod s debilom a ex bol teda debil na entú. Poučila som sa, môj život je len môj a ako s ním naložím je len moja voľba.
@anonym_autor
Rozumiem, že si sa pýtala najmä na tú otázku: či je normálne mať v manželstve pocit, že strácaš kúsok seba a svojej slobody. A je dôležité povedať jednu vec veľmi jasne: Manželstvo (hocijaký vzťah) samo o sebe nemá znamenať stratu identity ani zákaz vlastného priestoru. Zrelý vzťah počíta s tým, že obaja partneri majú aj svoj svet – priateľov, čas pre seba, potrebu oddychu.
Páči sa mi, že tu zazneli aj skúsenosti žien, ktoré píšu, že existujú vzťahy, kde toto nie je problém – kde sa dá dohodnúť, porozprávať, necítiť sa obmedzovaná. To sú dôležité reálne dôkazy, že nejde len o tvoj „rozmar“, ale o možný rozdiel v nastavení.
Z toho, čo píšeš ty, však necítim len otázku slobody. Skôr nepochopenie tvojej potreby, napätie a pocit, že sa musíš obhajovať za niečo úplne bežné (stretnutie s kamarátkami na pár hodín).
To samo o sebe ešte nemusí znamenať „odchod“. Ale je to signál, že:
– máte rozdielne predstavy o hraniciach
– možno inak vnímate blízkosť, kontrolu a dôveru
– a momentálne sa vám nedarí sa v tom stretnúť, dohodnúť, porozumieť
Možno je aj fajn zvážiť pomoc nestranného tretieho človeka (poradca, terapeut), ktorý by vám pomohol tieto rozdiely pomenovať bez obviňovania. Lebo ak sa o tom budete točiť len doma v emóciách, veľmi ľahko sa z otázky „čo potrebujem, aby som sa cítila dobre“ stane boj o to, kto má pravdu.
Už len to, že sa pýtaš, je signál, že sa snažíš veci riešiť – nie ich len potláčať. Držím palce 🙂
@sebalovena Pekne napísané👍
@dora281 ja nie som porozvadzana a srdiecka ti poslem ak mas o ne zaujem.