Pomáha vám partner v domácnosti?
Uz dopredu uvediem ze slovo pomahat pouzivam preto lebo som na materskej. Muz ma poslednu dobu toho vela to uznavam cize v bezny den v domacnosti nic nechcem po nom lebo na to ani nema cas a stale sa stazuje ze je uz unaveny a nevladze a ze ma toho vela. Lenze uz je toho dost aj na mna a predstavovala by som si ze aspon cez vikendy by mi pomohol alebo aspon po sebe odlozil tanier, salku od kavy a svoje oblecenie. On ma predstavu ze si cez vikend chce oddychnut ale ja si oddychnem kedy? Neviem pripada mi ze uz mam na neho aj taku vnutornu zlost len mu to nechcem vycitat aby sme sa zas nehadali. Vacsinu tyzdna pracuje z domu a tym padom si trochu lezieme na mozog a mne vadi ze ja upratujem a on len chodi a robi neporiadok za sebou co povytahuje nevrati naspat na miesto. Pred tymto obdobim to bol jeden poriadkumilovny chlap co mi pomahal so vsetkym aj nad ramec ja neviem co sa mu porobilo
Môj manžel má dve práce. Od rána do večera je preč a keď príde, pohrá sa trošku s deťmi ak je čas, nachystá im večeru a kým im pomáham ja jesť, dáva do umývačky, robí poriadok s hračkami atď atď. Cez víkend navarí, obslúži práčku a všetko čo treba a ja som nestihla, alebo mi povie, nech sa s tým netrápim, že on to potom spraví.. mám to šťastie, že môj muž chápe, že materská "dovolenka" nie je dovolenka a snaží sa mi stále život uľahčiť. Chápe, že on je tiež člen domácnosti a nie kráľ,ktorý si príde na hotové a netreba pohnúť ani prstom. V neposlednom rade, robí to rád, lebo vidí, že ja som zničená a robí to predsa pre nás, svoju rodinu, tak isto ako ja pre nich
Čím dlhšie to budeš tolerovať, tým bude problematickejšie, že sa stane plnohodnotným členom rodiny. Hádam si nemyslíš, že ked začneš chodiť do roboty sa potom niečo zmení, už si zvykol a dopustila si to ty. Nechápem vas niektoré ženské, vadí vam to a aj napriek tomu robite sluzky. Potom sa po 10-15 rokoch budete divit, ze vas vaš drahý opusti, lebo si uz nevie predstavit zit s tou unavenou, strhanou ženskou, ktorá stale beha po dome v teplakoch a neupravenymi vlasmi a v ruke len prachovka a mop. A tvojim deťom predstaví načančanu usmievavú pani v kostýmiku, kt. bude podla jeho slov "na urovni, veselá a nikdy sa nevyhovara, ze je unavená"
Tak toto by som doma nezniesla. Môj robí všetko. Nemame to rozdelené, že mužské a ženské prace. Jednoducho co treba, to urobí. A napr aj keď som bola na materskej tak zabral ešte viac.
Ale zase su veci, do ktorých ho nepúšťam a to je pranie a žehlenie. To su moje srdcovky 😂😂 ale okrem toho navarí, dá do mycky, povysava, umyje okna…však je člen domácnosti tak nech sa na nej podieľa 🙂
Môj muž je veľmi poriadkumilovný, niekedy mi tým aj lezie na nervy.. kuchyňa patrí iba jemu, čo sa týka varenia a upratovania, to je jeho “kráľovstvo” a ja som mu za to vďačná.. nerada varím. Ja v kuchyni zas pečiem. Dcéra má diétu, takže často jej pečiem domáce potraviny. Periem iba ja ( neviem prečo si myslím, že iní to nedokážu tiež 😂) , povysávam, utriem prach, umyjem kupeľne aj podlahy v dome, okná.. Po práci sa s deťmi učím do školy a on zas každý deň deti rozváža po krúžkoch. Chodí na nákup, ja nerada nakupujem. Keď som v práci dlhšie, učí sa s nimi on.. neviem si predstaviť, že by bolo všetko iba na mne.. porozpravaj sa o tom s ním, že aj ty si potrebuješ oddýchnuť.. veď nie je malý chlapec, aby si po ňom tanier upratovala.. moja 8 ročná dcéra si sama dáva tanier do umývačky
U nas je to malokedy spolocna snaha, ze by sme sa dohodli v zmysle ty spravis toto a ja toto. Skor je to o tom, ze ked ostane doma sam, uprace vsetko, da prat, uvari aj nakupi. Ale musi to sam od seba, jeho ego nevie prijat prikazy😄
Moj manzel bol vzdy plnohodnotnym clenom 😀. Kym sme nemali deti, stacilo upratat raz za tyzden, to sme robili spolu, ked sme mali volno. Ked sa narodila dcera, bol so mnou 3 mesiace doma, starali sme sa o nu a o domacnost rovnako. A tak to bolo vzdy, aj ked sa narodilo druhe dieta. Samozrejme, su veci, na ktore on nema hlavu- nenapadnu ho same od seba, ale ked som povedala, co treba, urobil. Zlom nastal minuly rok, ked sa zamestnal v jednej restike, kde bok doslova otrokom. Pracoval 14 hodin 6 dni v tyzdni, deti videl hodinu denne. Vtedy som od neho nechcela nic, len ne je s nimi a nech raz za tyzden nakupi. Ale bolo to strasne, kedze aj ja som popri babu a skolkarke pracovala. Hladal si inu pracu, ale to sa mu podarilo az v juli. Odvtedy pracujr od 8. do 16:30. Ja od 16. do 00:00. Takze o deti sa musi starat, kruzky, vecera, kupanie, ... to bolo super, len. popri tom nejako zabudal na domacnost. Vracala som sa domov do takeho vybuchu, ze sa mi kazdy vecer chcelo plakat, kolko upratovania ma rano caka. Cez leto som to nechala tak, nech si oddychne, da sa dokopy po tej otrocine, ale niekedy v septembri som sa ho vazne opytala, ci si mysli, ze malo pracujem, ci sa nedostatocne staram o deti, ci mam na seba vela casu, ked mi on este nechava po sebe taky vybuch. Ze ked sme mali opatrovatelku alebo boli deti so svokrou, vracala som sa do ako tak uprataneho bytu, ale toto je hroza. Ze bolo pre mna jednoduchsie, ked makal od rana do noci a nerobil bordel. Velmi sa zahanbil a odvtedy chodim domov a je tu poriadok, riad v umyvacke, hracky odlozene, jeho veci v kosi na pradlo. Takze sme sa po polroku vratili do starych kolaji.
Mali by ste mat nejaky domaci poriadok. Uplna samozrejmost a basic je to, ze kto si co vyberie plus svoje veci (spinave veci, svoj pouzity riad, ci nieco varil, s niecim robil,... ), to po sebe odlozi (do skrine, pradla na kos, umyvacky).
Zvysok domacnosti sa rozdeli podla toho, kto ma kolko na praci. Ak obaja rovnako pracuju, rovnako sa staraju o deti, tak domacnost na polovicu. Ked je jeden doma, ten sa stara o vacsinu domacnosti cez tyzden, cez volny vikend sa staraju o domacnost a deti obaja zase spolocne.
@chodec15 no presne takto by som si to aj predstavovala to je uplny ideal
Nie nepomáha s ničím,na všetko som sama, akurát aspoň niekedy privezie a odvezie deti zo školy,to je všetko
To, že si DOSPELÝ jedinec odprace po sebe, či už riady alebo oblečenie, nepovažujem za pomoc, ale za automicku reakciu.