Prečo nie som zrelá na manželstvo?
Ahoj, chcela by som si prečítať názor iných ľudí. Moj problém je, že neviem, čo robím v živote zle.
Tak, ako (skoro) každý človek, som vychovaná tak, že manželstvo je vrchol vzťahu, deti patria do úplnej rodiny, problémy sa majú riešiť, nie pred nimi utekať a občas život prináša aj nemilé situácie, s ktorými sa treba popasovať. Znie to celkom normálne, nie? Aj keď sa moji rodičia rozviedli, vždy boli dobrí rodičia, nemám z toho nejaké väčšie traumy. Proste ich vzťah nefungoval, to sa môže stať.
Môj problém je taký, že ja by som veľmi rada žila "normálne", v manželstve, mala deti. Ale kvôli mojim zdravotným problémom prirodzene nepočnem, tak riešim IVF. Som s tým ok, partner je s tým ok, máme za sebou jeden nevydarený pokus. Ale čo sa týka manželstva, tak v tom mám celoživotný problém. Ja som za 35 rokov nemala partnera, ktorý by bol- neviem ako to nazvať- "promanželský". Pubertálne vzťahy nerátam, ale s jedmým som bola 5 rokov a ani ho neťuklo, lebo "nebol správny čas". Tak som to skončila, našla si aktuálneho, čo sme spolu dva roky a podľa neho "ešte nie je správny čas". Má 35. Ja som úplne sebestačná, mám svoj byt, svoj príjem, nie som závislá na nikom a riešime spoločné dieťa pre boha, to je záväzok do konca života. Nejde mi o to, aby si ma niekto zobral a ja by som bola pijavica. Proste mám vštepené, že manželský status v spoločnosti je viac ako partnerský a ja ho chcem tiež zažiť. Chcem byť manželka a starať sa o manželský zväzok. Netúžim po veľkej svadbe, ani po drahom prsteni a komunikujem tieto skutočnosti. Ja fakt neviem, čo robím zle. Alebo čo spraviť, aby som to zmenila. Keď hovorím o manželskom zväzku, som braná pre srandu, ako keby na mojich pocitoch a potrebách vôbec nezáleží. Ja samozrejme nemôžem chlapa požiadať o ruku, na túto tému som dostala len výsmech v priebehu rokov od partnerov. Serie ma to, lebo prečo ja musím byť "menejcenná" v tomto názore? Prečo mám čakať, či sa pánko uráči ma požiadať o ruku? Vôbec nejde o nejaké majetky alebo vyživovacie povinnosti, skôr poviem tak, že pre partnera by to bolo výhodnejšie, ako pre mňa. Nepotrebujem sa hrať na chlapa, ani nosiť doma nohavice, ja som extrémne rada vo svojej ženskej energii, len nechápem, prečo to takto teraz muži majú. Prečo so. Dobrá, keď mu varím, periem, starám sa oňho a potencionálne som aj preňho vhodná matka jeho potomka, ale nezaslúžim si byť jeho manželka. Btw prechádza somnou celé IVF a je úžastný, stará sa o mňa, podporuje ma. A ja som mu oznámila, že keď sa to podarí a dieťa sa narodí do nemanželského zväzku, bude mať moje priezvisko a zas som dostala výsmech a nebola som braná vážne. Inak je to skvelý chlap, ja nemám voči nemu výhradu, ale wtf?? Čo mám robiť? Mám sa oňho prestať starať a "dávať mu", lebo je to výhrada manželstva? A dať mu ultimátum? Fakt neviem, čo robím zle.
V tomto bode uz by som isla po tom mat to dieta. Manzelstvo nic nezaruci, da sa to riesit naozaj papierovackou na urade. Kamosi tak riesili viaceri, ked dosli do toho bodu, ze keby sa nieco stane, tak na Slovensku ich ta svokricka posle do haja a nepojdu partnerke ani na pohreb. Casto si ludia neuvedomuju fakt, ze keby sa nieco stane, tak ta rodina si najde vinnika v tom partnerovi a zacne nechutny boj, pokial teda nemali notarsky osetrene vsetky majetky a pod. Napr ked ma zena hypo na byt a nieco sa jej stane, moze si dotycny pobalit veci. Nema narok na dedenie, na ziadne prispevky ako napr vdovske a pod. Skrz toto to spravili vsetci kamosi, co presne nikdy nechceli svadbu, lebo sa im ten koncept protivil.
A aký má.chlap na to názor? Mne keď môj povedal, že chce deti, tak som odpovedala ok. Keď ty deti, ja ešte predtým svadbu...A riešila sa svadba úplne normálne a nik nečakal ze kedy bude na zásnuby a iné somariny správny čas, zorganizovala sa svadba a bolo.
Ani ja som nechcela rodiť deti len do partnerského vzťahu.
Ked Ťa to tak serie, tak sa s ním rozíď a nerieš dieťa. Potom si možno nájdeš takého, čo bude chcieť manžestvo aj dieťa, ale tomuto terajšiemu nebude siahať ani po päty. Ale budeš vydatá. Pre mňa je vrchol vzťahu rodina. Manželstvo sa dá rozviesť, ale vybral si Ťa za matku svojho dieťaťa. Ak sa to podarí, tak rodičia budete do smrti. On má asi tiež toto nastavenie, preto sa do manželstva neponáha. Mohol by Ti urobiť radosť, ale znáslniť ho k tomu nemôžeš. Možno v manželstve by sa vám podarilo to dieťa skôr, lebo ho blokuješ svojim nastavením. Keby ste sa zobrali, alebo by si sa zmierila s tým čo máš, tak sa dieťa podarí. Držim palce.
mozno len caka, ci sa to dieta podari a potom bude riesit ostatne. mozno deti velmi chce a ak ty nebudes vediet mu dat dieta, tak vas vztah prehodnoti (neschvalijem, je to vypocitave a skarede, ale moze to tak byt).
@gagik áno, bývalá som so svojím priateľom tri roky, zasnúbili sme sa, vzali sme sa, dieťa máme, a veru sa nemôžem sťažovať na to, že som vedela ako sa s ním žije.
Este doplnim k tomu, co som pisala na zaciatku diskusie... Neviem, ako ty, ale ja som za detstvo a dospievanie videla mnozstvo filmov a hlavne serialov. Samozrejme, ze som si vzdy vedome uvedomovala, ze je to len fikcia. Ale zaroven si pamatam napriklad pri serialoch, ako ma vedeli vtiahnut, az mi bolo luto, ze dane prostredie a ludia v skutocnosti neexistuje, taki mi boli niekedy "blizki", ze by som sa rada bola ocitla na tych miestach, v spolocnosti tych ludi. A teda - v kolkych z tych filmov/serialov boli fungujuce manzelstva? A idealne take, kde nevznikli po rozvode a podobne. V tom obdobi toto este nebola reprezentativna vzorka spolocnosti. Neboli vztahy vacsinou take, ake boli prezentovane v telke - ze spoluzitie bez manzelstva, atd... Ale postupne sa spolocnost takou stava. Myslim si, ze je to do istej miery aj tymto - co sledujeme, prijimame - ovplyvnilo to nase podvedome smerovanie toho, ako fungujeme. Teoreticky niekto chce manzelstvo, ale prakticky funguje bez neho. Pricin je isto viacero, ale myslim, ze aj to, co sme prijali cez pribehy, to kus formuje. Ja som vdacna za pribehy s inym priebehom, ktore som tiez mohla spoznat a aj vdaka nim mam uzasne manzelstvo. Napriklad Jason a Christallina Everet.
https://www.youtube.com/watch?v=sh9agw6pTsoAha a zabudla som zakladnu pointu - zasluzis si byt manzelka (narazam na nadpis diskusie). A si vzacna a hodna lasky.
Asi to neporadím ale ja uz mám chuť nakopat každého chlapa do guli. To ako sa mi im musíme za všetko dožadovať, prosikat, robíme im slúžky, matky,oni držia doma kasu a žena musí platiť všetko z rodicaku alebo žobrať od muža € kým ona sa stará doma o deti, alebo chlastaju, týraju ženy, deti, správajú sa nadradene, ponižujú nás, urážajú, katastrofa to čo su dnes za muži ani mužmi nemôžem nazvať
Dávaš mu všetko na tanieri, dokonca aj dieťa a cudujes sa, že si ťa neberie.
On ti to priamo nepovie, že ťa až tak nemá rád. Dobre vie, že si zúfalá a na všetko pristanes.
Toto nie je láska.
Keď sa chces vydať daj mu ultimátum a hlavne žiadne IVF pred svadbou.
Dievča žiješ so zlatokopom, teraz mu vyhovujes (pokiaľ nehovorís o svatbe), poskytujes full servis, nič do teba nemusí investovať (keďže si zabezpečená zrejme platíš polovicu nákladov ak nie viac).
Nuž prečo by s tebou nebol, veď to je ako hotel so sexom grátis. No ale niekde po svete chodí bohatšia, krajšia s väčšími kozami.
Keby ťa naozaj ľúbil, nemá problém si ťa zobrať.
Ujasni si či chceš viac dieťa alebo manželstvo.
Ak manželstvo tak Ivf zruš, pánka kopni do zadnice a hľadaj iný vzťah. Neposkytuj fulservis (to nerobí ani mama ak má rozum), ani neplat 50/50 lebo si do života vtiahnes ďalšiu pijavicu.
Ak chceš dieťa, podstúp Ivf, daj mu svoje priezvisko a otca v rodnom liste neuved. Tak či tak skončíš ako slobodná mamička.
Na vlastnej kozi si zazila, že aj to manželstvo môže skončiť. Fakt načo riesis baby, keď si ta nechce vziat. Aby si ta vzal? Nemen chlapov ale vlastné priority a zmýšľanie.
@doriiis ....to je to isté ako keď niekto miesto zosobášili sme sa povie,že sa vzali a sú vzati