Prečo sa vzťahy po rokoch rozpadajú?
Ahojte, s partnerom sme spolu 11 rokov, poznáme sa cca 15 rokov. (Máme okolo 35ky obidvaja) Máme spoločný dom bez hypotéky. Financie nie sú problémom ani u jedného. Zarábame nadštandardne, nemáme žiadne záväzky-(finančné/deti/psy/mačky nič).
Čo sa spoločných záujmov týka, tak nás spája turistika, chodíme pomerne často na výlety/dovolenky, kde sa venujeme tejto činnosti. Iné spoločné záujmy nemáme. Každý sa rád venuje svojim záujmom a vlastne tu aj celkovo ten problém. V podstate žijeme spolu, správame spolu, vzťah je ok, nepohádali sme sa snáď nikdy, ani nejaká ostrejšia výmena názorov či čokoľvek iné. Ja som nekonfliktná, on tiež. Celkovo si už posledné roky ale všímam, že my si skôr žijeme ako "súrodenci". Sex síce máme a je fakt ok- pravidelný, funkčný, okorenený tam je všetko ale nejaká iná intimita veľmi neexistuje ani žiadna "blízkosť" . On je pre mňa bezpečie, stabilita, pohodlie, istota. Ja pre neho podľa mňa to isté ale v podstate nič viac. Ani jeden nie sme nejako extra emocionálne nadaní ani sa emočne neprejavujeme.
Akože s ním je život fajn ale rovnako fajn by bol aj bez neho, nevšimla by som si nejaký rozdiel. A aký je vlastne ten dôvod rozchodu? Však jemu nič v podstate nechýba, nechlastá, nepije, nefajčí, zarába, upratuje, stará sa o domácnosť, o dvor, berie ma seberovne, podporuje ma v mojich nápadoch a myšlienkach... Všetko je relatívne ok, rozumiem, že nik nie je dokonalý ale to je ten "rodinný život" taká bohapustá bez emočná nuda? :D Také plávanie spoločným životom? :D
Keď sme sa o tom rozprávali, tak on mi povedal, že je spokojný so mnou aj naším životom a že mu to vyhovuje, že to považuje za vysoký komfort ako si žijeme (teda pohodlnosť, že je u nás pohodka a dobrá atmosféra). Ani jeden nemáme dobré rodinné zázemie, kde by sme odkukali ako si žijú iní. Nemáme ani nejakých extra blízkych priateľov, kde by sa dalo odkukať ako sa žije v dobrej láskavej stabilnej rodine. Ako sa žije u vás?
Ako sa prejavuje láska po veľa rokoch? Aké sú jej znaky/parametre? A aké sú vlastne dôvody na rozchody? Len gemblerstvo, peciválstvo, záletníctvo a podobné ťažké diagnózy?
Stastie je mat šťastný a spokojný domov podľa mna.
Kde sa rada vrátiš po práci a vieš,že v ňom najdes pochopenie,podporu a lásku
To je ten najväčší dar!
Ešte ma napadlo, že možno tá nuda nie je až taká zlá. Je to pokoj. Ľudia sa silou mocou ženú za zážitkami a za nenudou. A pritom pokoj je niekedy vzácnejší. Je to len o vnímaní a hodnotení danej situácie. Keď vám nuda nevadí, tak ste vlastne šťastní, len si to neuvedomujete.
Mne prídeš taka emocne plocha, bez nejakého záujmu o čokoľvek . Len čakáš nejakú externú zábavu od partnera či okolia, no sama toho nie si schopná .
Autorka, och je mi velmi luto ze mas takyto prazdny zivot. Z teba citit obrovsky strach zit a cokolvek citit. Nielenze si nedovolis tie emocie precitit, ty sa bojis o tych emociach aj hovorit, alebo pisat, preto pouzivas take expresne laxne opisy situacii ktore sa spajaju s velkymi citmi ako su deti.
Prosim, deti urcite nemaj. Tie by citovo vyprahli pri tebe. Zda sa ze zivot s rodicmi bol pre teba peklo a naucila si sa prezit tak ze si vytesnila city aby ta to nebolelo, ale tym padom nemas ani ziadne radostne city.
Dlho ti to fungovalo, ale teraz ta to dobehlo a ty vies kde je problem, ale bojis si to priznat, lebo praca na sebe bude sakra tazka a tak hladas problemy naokolo a partnera obvinujes zo svojej neschopnosti sa nadchnut zivotom. Nikto na svete ta nedokaze nadchnut kym mas ten kus ladu v srdci. Naber odvahu to riesit. Najdi si psychologa a vyries si traumy minulosti. Odomkni srdce, Dovol si citit a byt zranitelna. Dovol ludom aby ti ublizili. Prestan sa toho bat. Prezijes to.
Zatial rozchod neries. Mozno neskor ked si poriesis svoje emocie, zistis ze potrebujes niekoho ineho. Si mlada, aj ked na deti uz tak mlada nie si. Ries to urgentne, aby si ich este mohla mat ak budes chciet. Nestracaj uz ziadny cas takymto bezduchym zivotom.
velke emocie podla na prichadzaju s problemami .. mate stastie ze ziadne nemate (alebo aj nestastie lebo prisla nuda) ale zase choroba v rodine, strata zametsnania uraz alebo tie deti - hlavne take co maju trochu narocnejsiu povahu.. vedia so zivotom zatocit.. ako chapem ze mozes mat aj narocnejsi konicek ci ciel ale ak ho nemate spolu tak tie emocie potom nezdielate a z toho idu tvoje pocity... .. mozno by vam este nejaky spolocny konicek ciel (nemusi to byt dieta) v zivote bodol... osobne by som v tvojom pripade rasej rieila tu spolocnu "zmenu" ktora nemusi byt nutne k lepsiemu ale moze vas vztah okorenit ako sa rozchadzat...
Okorenením života je dieťa. Je to aj prirodzená túžba. V 35ťke by bolo aj načase. Určite by ste sa prestali nudiť od prvého dňa jeho narodenia. O tom je život. Nie o turistike, perfektnej práci a dovolenkách.
Dieťa by do vzťahu dodalo lásku. Zrazu nebudete chápať, ako ste tak dlho mohli žiť bez neho. A dieťa vzťah aj preverí. Naučí vás mnohému.
No ak si myslíš, že nájdeš iného pána dokonalého a bude to stále o motýlikoch, tak si na omyle, každý vzťah sa presunie z roviny "zalaskovaneho randenia" do roviny "partnerstva", akurát to nie každému vyhovuje, a preto sú mnohí radšej single a užívať si do staroby. Môžeš byť rada, že máš v tomto štádiu vzťah kde ti nič nechýba, dá sa to zmeniť veľmi rýchlo, ale potom nám tu nepríd plakať
Ahoj, Dôvody na rozchody sú rôzne, ako píšeš, vo vašom prípade ani by nebol taký výrazný dôvod a predsa o tom rozmýšľaš. Ako tu aj sama potvrdzuješ, ani komfortný a pohodlný život neprináša človeku naplnenie. Treba hľadať hlbší zmysel života. Nebude dobré,ak sa rozídete. Ste povahy, ktoré si sadli a vedia sa dohodnúť. Možno by vám pomohlo, keď ste vy takí spokojní a máte všetko, čo potrebujete,aby ste sa o to začali deliť s druhými. Vyjsť z bubliny. Pestovať aspoň pár blízkych priateľských vzťahov. Adoptovať si dieťa z Afriky o ktoré sa staráš na diaľku, keď nemáte detičky vlastné. Rozdávať to, čo ste dostali pozornosťou ku druhým a k sebe navzájom. Keď chceš intimitu mať, musíš ju začať dávať prvá. A poznávať naozaj aj svoje vnútro, zamýšľať sa nad tým, k čomu môžem svojimi schopnosťami prispieť pre spoločné dobro všetkých, s ktorými sa stretávam. Človek je brutálne bohatá bytosť aj duchovne a keď to duchovno nerastie,ale len to, čo sa vidí, potom sa cítime polovicne. A hľadaj Boha😊 Existuje a chce,aby si ho chcela nájsť. Lebo Ti dal slobodnú vôľu.
@andreatytler zaujímavý pohľad. Úplne iný ako mám ja, ale má logiku a môže to byť aj túžba po hlbších emóciách.
Ahoj, mne napadaju dve veci -
- len zivot, ktory zijeme pre druhych ma zmysel
- pocit naplnenosti a vnutornu radost mozes ziskat, ked nadviazes vztah s Bohom
Mas partnera, o ktoreho sa mozes opriet, mozete ist spolu do tazsich veci, na ktore inym nezostava cas ani financie.
Venovat svoj cas inym.. tym ziskate zaroven vela pre seba (nemusia to byt prave deti).
Je dobre ze hladas, ked citis nespokojnost, Boh Ta chce niekam posunut. No nemyslim, ze k zmene partnera. Skus seba budovat, rozvijat.. a pytaj sa Boha, kam mas ist.
Asi je problem v tom, ze bez problemov si mozete dopriat vsetko co chcete a hned ako to chcete. Nemate po com túžiť, nemate dôvod spojit sily pre dosiahnutie ciela. A ak clovek nema ciel, naco a o co sa ma usilovat? Podla mna sa nudis, to bude ten problem.....
@evickuska rozumiem, ja naopak odkedy ich mam tak ich nechapem preco ich nechcu. Bez nich by ma nic nebavilo, take prazdne, bezduche, smutne. Poznam pary co nemaju a teda stastni mi moc nepridu. Neviem mam vacsiu radost ked robim pre ne ako len pre seba. Cestujem, nehladujem nemam pocit ze ma o nieco oberaju prave naopak
@moncici7 ja zatial mam 18 mesacne a druhe cakam, zatial je to pre mna len obrovska namaha, praca a zataz, s vela komplikaciami po porode ale tesim sa, ze ich mam 🙈 a ze budu uz navzdy dvaja... ale chapem ludi, co stacia jeden druhemu, maju naplneny vztah a miluju sa aj bez deti 😊
@evickuska velmi ti rozumiem, takto som mala za sebou synou a o 5 rokov prisla dcerka, bolo to narocne, prvak , ja v porodnici. Uz su dospele, samostatne. Bolo to tazke, ale nemenila by som. Ono tie deti parom chybaju az vo vyssom veku. Ked su mladi kariera, cestuju, ale ked pride isty vek maju prazdno, ver vidim to. Ani nevies ako dobre ti bude neskor ked dospeju. Vtedy najviac obohatia tvoj zivot, najdu si partnerov a bude vam za velkym stolom veselo. Hovori sa ze tie najkrajsie veci su aj najtazsie. Uvidis raz si spomenies na moje slova a das mi za pravdu.Ani netusis ako ti bude neskor s nimi fajn. Viem plac, malo spanku, je to tazke ale odmena je sladka🙂
Nepotrebujete deti, ani aby vas zivot fackal, nech mate zmenu, ci si vazite, co mate.
Potrebujete akurat najst nove spolocne vyzvy, ktore vas kusok potiahnu z komfortnej zony.
Mozno aj taky trochu menej komfortny vylet, nez volite. A kusok po kusku volit dalsie vacsie vyzvy.
Nemusi to byt hned na prvy raz nieco svetoborne, co vasim kludom zatrasie a vytiahne z vas razantne, nove emocie.
Ono, teoreticky, ked on nebude mat napr. na noc ten svoj komfortny zachod v hoteli (ako si to opisala), tak sa objavi prvy challenge to predychat pre neho a pre teba mozno zvladnut jeho rastucu frustraciu.
Takze vlastne obaja budete musiet zabojovat s nepohodlnymi emociami u seba i partnera.
Zivot bez neho by nebol rovnaky, ako s nim.
To si myslis teraz.
Uz po par nociach (mozno hned pocas tej prvej), ked by sa ukladala s plnym vedomim, ze si sama, realne sama, proste on vedla teba nikdy viac, by bola ina. Smutna, prazdna, zvlastne uzkostna. A zacnu sa ti rojit v hlave otazky.
Aktualne len mas syndrom jedinacika. Pocit, ze ty rozhodujes, ze sa to toci len okolo teba, ze to ty si vyberas z binbonikiv (moznosti), ktore mas servirovane na tacke pred sebou (byt s nim, bez neho). Co neznamena, ze nemas pravo si vyberat.
Ale vo chvili, ked uz urobis krok trebars k rozchodu, ostane ti len jedna moznost a zacnes byt konfrontovana s realitou.
Tu si zatial predstavit nevies. A to ani keby siel za pracou na mesiac z domu. Ine je byt sama s vedomim, ze on tam stale niekde je (a pride domov - to si vies chvile samoty dokonca uzit), a ine, ked vies, ze nie je a uz ani nikdy nebude (lebo si uz napr nasiel inu partnerku).
Takze vyzvou vyjst z komfortnej zony pre teba moze byt vymysliet cinnost, co vas oboch z nej vytlaci. Nevymyslaj nic, co by tebe bolo znesitelne a iba jemu nie. Hladaj situacie, ktore by aj teba potrapili.
V podstate o tom je aj rodicovstvo - akurat tie vyzvy prinasa tretia osoba, dieta. Nepyta sa, nezaujima sa, ide sebecky za svojim a rodicov nuti pracovat s jeho vyzvami ich pocit zodpovednosti (inak by to dieta iba odkopli z cesty, rovnako ako otravnu kolegynu v robote. Len aby nemuseli narusit svoj komfort.). Neurobia to, lebo je tam laska k potomkovi, a tym padom hladaju sposob, ako s vyzvami pracovat.
(A kolkokrat, ako vidno na mk, uplne popri tom zlyhaju ako partneri, neunesu dopad tych vyziev na partnersky zivot.)